Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Galek uviedol, že ministri dali jasný signál, že energetická kríza sa musí riešiť spoločne, ináč si každá krajina bude robiť po svojom, čo ohrozí jednotu EÚ.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 9. septembra (TASR) - Členské krajiny EÚ v piatok jasne naznačili svoje priority a hranice v spoločnej snahe zabrániť ďalšiemu rastu cien plynu a elektriny a rozpadu jednoty EÚ. Uviedol to štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Karol Galek po skončení mimoriadnej schôdzky ministrov energetiky Európskej únie v Bruseli.
Európski ministri energetiky sa v piatok pod taktovkou českého predsedníctva v Rade EÚ stretli preto, aby hľadali riešenia na ochranu občanov pred rekordnými cenami energií pred príchodom zimy. Podľa Galeka konkrétne ciele z tejto oblasti predstaví predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová 14. septembra v Štrasburgu. České predsedníctvo a aj ostatné členské krajiny EÚ tlačia na to, aby konkrétne riešenia boli známe najneskôr do konca septembra.
Galek uviedol, že ministri dali jasný signál, že energetická kríza sa musí riešiť spoločne, ináč si každá krajina bude robiť po svojom, čo ohrozí jednotu EÚ. Dodal, že problémom sú najmä prehnané ceny elektriny zavinené ruskou vojnou na Ukrajine.
"Dôraz bol na to, aby riešenia boli hľadané spoločne a boli aplikovateľné pre všetkých. Tak, aby EÚ ustála nielen nadchádzajúcu zimu, ale aby riešenia boli vhodné aj pre budúcnosť," povedal Galek.
Pri zastropovaní cien plynu na veľkoobchodnej úrovni treba mať podľa neho na zreteli aj otázku bezpečnosti dodávok a zaistiť, aby sa plyn za zníženú cenu dostal ku koncovému odberateľovi.
"Iba štyri krajiny podporili zastropovanie cien ruského plynu. Slovensko, podobne ako ďalšie krajiny, to odmietlo, a to z dôvodu, že by to okamžite mohlo viesť k zastaveniu dodávok takéhoto plynu a k skokovému nárastu cien na trhu s plynom," vysvetlil Galek.
Druhá časť diskusií bola o vysokých cenách elektriny, pretože tu nárast cien o jedno percento má štyrikrát vyšší dosah na HDP ako v prípade cien plynu.
Galek uviedol, že veľa krajín podporilo obmedzenia neočakávaných vysokých ziskov z vybraných technológií. Dodal, že Slovensko žiada, že ak sa takýto princíp zavedie, tak tieto zisky by mali byť koordinované na úrovni EÚ a ich redistribúcia musí zohľadniť, koľko elektriny ktoré krajiny vyrobia a spotrebujú. "Prioritou pre nás ostáva nie to, aby sme mali kompenzované ceny elektriny, ale aby tieto ceny zostávali nízke," zdôraznil.
Slovensko podľa neho podporuje návrh na oddelenie cien plynu od cien elektriny, lebo cena plynu tlačí hore aj cenu elektriny, keď na jednu megawatthodinu (MWh) elektriny treba dve MWh plynu a k tomu treba pripočítať aj emisné povolenky.
Galek dodal, že ministri sa zhodli na zvýšení likvidity na trhu s energiami, čo znamená jednoduchší prístup spoločností k financiám alebo poskytnutiu záruk zo strany štátu.
V neposlednom rade bruselská schôdza riešila aj potrebu dosahovania úspor energií. Galek upozornil, že Slovensko nevie zaistiť úspory elektriny tak, ako úspory plynu, elektrinu totiž nemožno uskladniť. "To, na čo my chceme klásť dôraz, je znižovanie energetickej náročnosti," opísal situáciu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Európski ministri energetiky sa v piatok pod taktovkou českého predsedníctva v Rade EÚ stretli preto, aby hľadali riešenia na ochranu občanov pred rekordnými cenami energií pred príchodom zimy. Podľa Galeka konkrétne ciele z tejto oblasti predstaví predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová 14. septembra v Štrasburgu. České predsedníctvo a aj ostatné členské krajiny EÚ tlačia na to, aby konkrétne riešenia boli známe najneskôr do konca septembra.
Galek uviedol, že ministri dali jasný signál, že energetická kríza sa musí riešiť spoločne, ináč si každá krajina bude robiť po svojom, čo ohrozí jednotu EÚ. Dodal, že problémom sú najmä prehnané ceny elektriny zavinené ruskou vojnou na Ukrajine.
"Dôraz bol na to, aby riešenia boli hľadané spoločne a boli aplikovateľné pre všetkých. Tak, aby EÚ ustála nielen nadchádzajúcu zimu, ale aby riešenia boli vhodné aj pre budúcnosť," povedal Galek.
Pri zastropovaní cien plynu na veľkoobchodnej úrovni treba mať podľa neho na zreteli aj otázku bezpečnosti dodávok a zaistiť, aby sa plyn za zníženú cenu dostal ku koncovému odberateľovi.
"Iba štyri krajiny podporili zastropovanie cien ruského plynu. Slovensko, podobne ako ďalšie krajiny, to odmietlo, a to z dôvodu, že by to okamžite mohlo viesť k zastaveniu dodávok takéhoto plynu a k skokovému nárastu cien na trhu s plynom," vysvetlil Galek.
Druhá časť diskusií bola o vysokých cenách elektriny, pretože tu nárast cien o jedno percento má štyrikrát vyšší dosah na HDP ako v prípade cien plynu.
Galek uviedol, že veľa krajín podporilo obmedzenia neočakávaných vysokých ziskov z vybraných technológií. Dodal, že Slovensko žiada, že ak sa takýto princíp zavedie, tak tieto zisky by mali byť koordinované na úrovni EÚ a ich redistribúcia musí zohľadniť, koľko elektriny ktoré krajiny vyrobia a spotrebujú. "Prioritou pre nás ostáva nie to, aby sme mali kompenzované ceny elektriny, ale aby tieto ceny zostávali nízke," zdôraznil.
Slovensko podľa neho podporuje návrh na oddelenie cien plynu od cien elektriny, lebo cena plynu tlačí hore aj cenu elektriny, keď na jednu megawatthodinu (MWh) elektriny treba dve MWh plynu a k tomu treba pripočítať aj emisné povolenky.
Galek dodal, že ministri sa zhodli na zvýšení likvidity na trhu s energiami, čo znamená jednoduchší prístup spoločností k financiám alebo poskytnutiu záruk zo strany štátu.
V neposlednom rade bruselská schôdza riešila aj potrebu dosahovania úspor energií. Galek upozornil, že Slovensko nevie zaistiť úspory elektriny tak, ako úspory plynu, elektrinu totiž nemožno uskladniť. "To, na čo my chceme klásť dôraz, je znižovanie energetickej náročnosti," opísal situáciu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
