Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šefčovič zdôraznil, že naivné maľby vojvodinských Slovákov skrášľujú budovu eurokomisie už po tretí raz. Prvú výstavu zaistil prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ a on pomohol pripraviť dve.
Autor TASR
Brusel 12. októbra (TASR) - Srbsko v roku 2022 navrhne, aby sa insitné maliarstvo Slovákov z Vojvodiny zaradilo na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO. Tomuto cieľu má napomôcť aj výstava obrazov z Galérie Babka v Kovačici, ktorú v utorok večer v sídle Európskej komisie (EK) otvorili podpredseda EK Maroš Šefčovič a srbská vicepremiérka a ministerka kultúry Maja Gojkovičová.
Dvojtýždňová výstava v Bruseli je výberom obrazov z Galérie Babka Kovačica a pripomína 30. výročie jej založenia.
Majiteľ galérie Pavel Babka sa do Bruselu nedostavil vzhľadom na pandémiu. Ako občan Srbska bol zaočkovaný čínskou vakcínou a od tretej vakcíny, od spoločnosti Pfizer, ubehlo málo času na to, aby vycestoval do Belgicka. Vo svojom videopríhovore pripomenul, že výstava sa rodila dva roky a tešil sa na to, že porozpráva viac o autentickosti slovenského naivného umenia v Srbsku.
"Som z piatej generácie slovenských vysťahovalcov, našich predkov, ktorých pred 220 rokmi pozvala Mária Terézia, aby chránili hranice Rakúsko-Uhorska pred Osmanskou ríšou," uviedol. Spresnil, že všetci 63 maliari, ktorí vystavovali obrazy v jeho galérii, boli slovenského pôvodu a narodení v Srbsku.
"Keď má niekto svoj materinský jazyk menšinový, tak sa viac snaží, aby mu väčšina rozumela, a hľadá spôsob, ako to dosiahnuť. Slováci v Srbsku to sčasti dosiahli cez naivnú maľbu," vysvetlil Babka. Pripomenul, že najznámejšia vojvodinská naivná maliarka Zuzana Chalupová ukončila len štyri triedy základnej školy, avšak jej obraz s motívom zimy v roku 1972 dal UNICEF na pohľadnicu, vytlačil dva milióny exemplárov a v tom roku bola tá pohľadnica najpredávanejšia na svete.
Babka ocenil, že v roku 2012 ministerstvo kultúry Srbska zapísalo insitné maliarstvo vojvodinských Slovákov do národného zoznamu kultúrneho dedičstva. Na budúci rok, keď jeho rodná Kovačica oslávi 220 rokov od založenia, chce Srbsko navrhnúť insitné maliarstvo aj na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO.
Nádej, že sa to podarí, vyjadrila aj ministerka Gojkovičová, podľa ktorej sa o krásu, ktorú vytvárajú slovenskí maliari v Srbsku, musí podeliť celý svet.
Šefčovič zdôraznil, že naivné maľby vojvodinských Slovákov skrášľujú budovu eurokomisie už po tretí raz. Prvú výstavu zaistil prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ a on pomohol pripraviť dve. "Vždy si ich obrazy získajú veľa priaznivcov. Svojimi živými farbami a tým, ako dobre vystihujú jednotlivé momenty života slovenskej komunity v Srbsku. Verím, že sa im podarí dostať sa na kultúrny zoznam UNESCO," uviedol.
Podľa jeho slov tieto snahy zapadajú do rámca, ktoré UNESCO reprezentuje s dôrazom na jednotlivé krajiny a menšiny. Ocenil, že slovenská menšina, ktorá vo Vojvodine žije vyše 220 rokov, je ukážkou dobrých vzťahov medzi Srbskom a Slovenskom. "Dokázali rozvinúť toto umenie do úrovne, keď je to naozaj medzinárodne uznávané," vysvetlil a dodal, že slovenská diplomacia bude v tomto smere podporovať srbské snahy.
Bývalý veľvyslanec SR v Srbsku a bývalý šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák insitné umenie srbských Slovákov dobre pozná. Označil ho za jedinečné umenie, ktoré je známe na celom svete. Pripomenul, že výstavy, ako je tá v Bruseli, sa konali na rôznych "prestížnych adresách". Jednu z nich pripravil aj vo Washingtone, keď bol predsedom 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. "Pán Babka vynakladá veľké úsilie, aby spopularizoval toto umenie. Je to aj kultúrny most, umenie, ktoré nepotrebuje tlmočníkov a vo svete je vysoko hodnotené. Šanca, že sa dostane na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO, je veľmi vysoká," odkázal.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Dvojtýždňová výstava v Bruseli je výberom obrazov z Galérie Babka Kovačica a pripomína 30. výročie jej založenia.
Majiteľ galérie Pavel Babka sa do Bruselu nedostavil vzhľadom na pandémiu. Ako občan Srbska bol zaočkovaný čínskou vakcínou a od tretej vakcíny, od spoločnosti Pfizer, ubehlo málo času na to, aby vycestoval do Belgicka. Vo svojom videopríhovore pripomenul, že výstava sa rodila dva roky a tešil sa na to, že porozpráva viac o autentickosti slovenského naivného umenia v Srbsku.
"Som z piatej generácie slovenských vysťahovalcov, našich predkov, ktorých pred 220 rokmi pozvala Mária Terézia, aby chránili hranice Rakúsko-Uhorska pred Osmanskou ríšou," uviedol. Spresnil, že všetci 63 maliari, ktorí vystavovali obrazy v jeho galérii, boli slovenského pôvodu a narodení v Srbsku.
"Keď má niekto svoj materinský jazyk menšinový, tak sa viac snaží, aby mu väčšina rozumela, a hľadá spôsob, ako to dosiahnuť. Slováci v Srbsku to sčasti dosiahli cez naivnú maľbu," vysvetlil Babka. Pripomenul, že najznámejšia vojvodinská naivná maliarka Zuzana Chalupová ukončila len štyri triedy základnej školy, avšak jej obraz s motívom zimy v roku 1972 dal UNICEF na pohľadnicu, vytlačil dva milióny exemplárov a v tom roku bola tá pohľadnica najpredávanejšia na svete.
Babka ocenil, že v roku 2012 ministerstvo kultúry Srbska zapísalo insitné maliarstvo vojvodinských Slovákov do národného zoznamu kultúrneho dedičstva. Na budúci rok, keď jeho rodná Kovačica oslávi 220 rokov od založenia, chce Srbsko navrhnúť insitné maliarstvo aj na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO.
Nádej, že sa to podarí, vyjadrila aj ministerka Gojkovičová, podľa ktorej sa o krásu, ktorú vytvárajú slovenskí maliari v Srbsku, musí podeliť celý svet.
Šefčovič zdôraznil, že naivné maľby vojvodinských Slovákov skrášľujú budovu eurokomisie už po tretí raz. Prvú výstavu zaistil prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ a on pomohol pripraviť dve. "Vždy si ich obrazy získajú veľa priaznivcov. Svojimi živými farbami a tým, ako dobre vystihujú jednotlivé momenty života slovenskej komunity v Srbsku. Verím, že sa im podarí dostať sa na kultúrny zoznam UNESCO," uviedol.
Podľa jeho slov tieto snahy zapadajú do rámca, ktoré UNESCO reprezentuje s dôrazom na jednotlivé krajiny a menšiny. Ocenil, že slovenská menšina, ktorá vo Vojvodine žije vyše 220 rokov, je ukážkou dobrých vzťahov medzi Srbskom a Slovenskom. "Dokázali rozvinúť toto umenie do úrovne, keď je to naozaj medzinárodne uznávané," vysvetlil a dodal, že slovenská diplomacia bude v tomto smere podporovať srbské snahy.
Bývalý veľvyslanec SR v Srbsku a bývalý šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák insitné umenie srbských Slovákov dobre pozná. Označil ho za jedinečné umenie, ktoré je známe na celom svete. Pripomenul, že výstavy, ako je tá v Bruseli, sa konali na rôznych "prestížnych adresách". Jednu z nich pripravil aj vo Washingtone, keď bol predsedom 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. "Pán Babka vynakladá veľké úsilie, aby spopularizoval toto umenie. Je to aj kultúrny most, umenie, ktoré nepotrebuje tlmočníkov a vo svete je vysoko hodnotené. Šanca, že sa dostane na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO, je veľmi vysoká," odkázal.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
