< sekcia Videá a prenosy TASR TV
Jourová: EÚ má slabé páky na štáty pri používaní špionážneho softvéru
Europarlament vyzval Európska komisiu, aby do decembra 2023 pripravila správu, ktorá posúdi, či členské štáty zaviedli opatrenia na zákonné používanie špionážneho softvéru.
Autor TASR
Brusel 10. mája (TASR) - Tlak Európskej komisie (EK) na členské štáty EÚ ohľadom používania špionážneho softvéru je slabý a je nepravdepodobné, že sa voči nim spustí právne konanie. Uviedla to v rozhovore pre slovenských novinárov v Bruseli podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.
Vyšetrovací výbor Európskeho parlamentu (EP) na prešetrenie používania softvéru Pegasus a podobných programov (PEGA) v Európskej únii v pondelok, po ročnom skúmaní, prijal záverečnú správu a odporúčania pre eurokomisiu a pre konkrétne členské štáty. Správa, na príprave ktorej sa podieľal aj slovenský europoslanec Vladimír Bilčík, odsúdila snahy o zneužívanie špionážneho softvéru na zastrašovanie politickej opozície, umlčiavanie kritických médií a manipulovanie volieb.
Výbor PEGA konkrétne pomenoval situáciu v Maďarsku a Poľsku, ale tiež v Grécku, na Cypre či v Španielsku.
Jourová, ktorá sa v exekutíve EÚ zaoberá touto problematikou, uviedla, že situáciu mapuje v každej členskej krajine. Grécko, kde aféra okolo politického zneužitia softvéru Pegasus najviac rezonovala, navštívila začiatkom tohto roka. Podľa jej slov ju tamojší predstavitelia uistili, že prijmú zákony jasne definujúce, kedy môže štát niekoho odpočúvať.
"Uistili ma, že prijmú opatrenia, aby nedochádzalo k odpočúvaniu zo strany súkromných subjektov, ktoré to robiť nemôžu, a že prijmú opatrenia na posilnenie nezávislých a verejnoprávnych médií," vysvetlila.
Podľa nej táto kauza poškodila reputáciu Grécka, a to aj preto, že vyšetrovanie postupuje pomaly. Situáciu sťažuje aj skutočnosť, že krajinu v máji čakajú parlamentné voľby.
Na otázku TASR, či po gréckom škandále má eurokomisia snahu riešiť tento problém celoeurópsky, Jourová uviedla, že rozsah pôsobnosti EÚ v tejto problematike je obmedzený. Je to spôsobené aj tým, že nemá kompetencie v otázkach národnej bezpečnosti. Dodala, že ak sa s nejakou krajinou snaží riešiť otázky tohto druhu, tak sa musí obmedziť na svoj mandát, a to je ochrana ľudských práv a demokracie.
"Inými slovami, keď je nezákonne odpočúvaný novinár alebo politik, tak je to ohrozenie demokracie, a preto do toho nejakým spôsobom možno zasahovať. Ale ak sa pýtate, či môžeme spustiť nejaké právne konanie voči krajine, ktorá porušuje tieto pravidlá, tak zatiaľ sa mi to javí ako nepravdepodobné alebo nemožné," opísala situáciu.
Europarlament vyzval Európska komisiu, aby do decembra 2023 pripravila správu, ktorá posúdi, či členské štáty zaviedli opatrenia na zákonné používanie špionážneho softvéru.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Vyšetrovací výbor Európskeho parlamentu (EP) na prešetrenie používania softvéru Pegasus a podobných programov (PEGA) v Európskej únii v pondelok, po ročnom skúmaní, prijal záverečnú správu a odporúčania pre eurokomisiu a pre konkrétne členské štáty. Správa, na príprave ktorej sa podieľal aj slovenský europoslanec Vladimír Bilčík, odsúdila snahy o zneužívanie špionážneho softvéru na zastrašovanie politickej opozície, umlčiavanie kritických médií a manipulovanie volieb.
Výbor PEGA konkrétne pomenoval situáciu v Maďarsku a Poľsku, ale tiež v Grécku, na Cypre či v Španielsku.
Jourová, ktorá sa v exekutíve EÚ zaoberá touto problematikou, uviedla, že situáciu mapuje v každej členskej krajine. Grécko, kde aféra okolo politického zneužitia softvéru Pegasus najviac rezonovala, navštívila začiatkom tohto roka. Podľa jej slov ju tamojší predstavitelia uistili, že prijmú zákony jasne definujúce, kedy môže štát niekoho odpočúvať.
"Uistili ma, že prijmú opatrenia, aby nedochádzalo k odpočúvaniu zo strany súkromných subjektov, ktoré to robiť nemôžu, a že prijmú opatrenia na posilnenie nezávislých a verejnoprávnych médií," vysvetlila.
Podľa nej táto kauza poškodila reputáciu Grécka, a to aj preto, že vyšetrovanie postupuje pomaly. Situáciu sťažuje aj skutočnosť, že krajinu v máji čakajú parlamentné voľby.
Na otázku TASR, či po gréckom škandále má eurokomisia snahu riešiť tento problém celoeurópsky, Jourová uviedla, že rozsah pôsobnosti EÚ v tejto problematike je obmedzený. Je to spôsobené aj tým, že nemá kompetencie v otázkach národnej bezpečnosti. Dodala, že ak sa s nejakou krajinou snaží riešiť otázky tohto druhu, tak sa musí obmedziť na svoj mandát, a to je ochrana ľudských práv a demokracie.
"Inými slovami, keď je nezákonne odpočúvaný novinár alebo politik, tak je to ohrozenie demokracie, a preto do toho nejakým spôsobom možno zasahovať. Ale ak sa pýtate, či môžeme spustiť nejaké právne konanie voči krajine, ktorá porušuje tieto pravidlá, tak zatiaľ sa mi to javí ako nepravdepodobné alebo nemožné," opísala situáciu.
Europarlament vyzval Európska komisiu, aby do decembra 2023 pripravila správu, ktorá posúdi, či členské štáty zaviedli opatrenia na zákonné používanie špionážneho softvéru.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)