Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
< sekcia Videá a prenosy TASR TV
Korčok o sankciách voči Minsku: EÚ musela reagovať na migračnú krízu
Ministri prijali príslušné rozhodnutie v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
Autor TASR
Brusel 15. novembra (TASR) - Migračná kríza na hraniciach Poľska si vyžaduje reakciu zo strany EÚ. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok v reakcii na to, že šéfovia diplomacií krajín EÚ dali v pondelok politický súhlas na rozšírenie sankčného režimu voči Bielorusku, ktoré podľa Bruselu umelo vyvoláva súčasnú migračnú krízu na východných hraniciach Únie.
Ministri prijali príslušné rozhodnutie v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli. Hlavnými témami rokovaní boli vzťahy a možnosti intenzívnejšieho angažovania EÚ s krajinami západného Balkánu a nestabilita v Mali a v regióne Sahelu, ministri sa však zaoberali aj mimoriadnou situáciou na bielorusko-poľskej hranici.
"Bohužiaľ Alexander Lukašenko neváha použiť žiadne prostriedky, aby eskaloval situáciu teraz už aj smerom k EÚ. Rok a pol po prezidentských voľbách nielen, že terorizuje vlastné obyvateľstvo, ale nebezpečne zasahuje aj do života krajín EÚ. Preto sa ukazuje, že je nevyhnutné pristúpiť k ďalšiemu, v poradí už piatemu sankčnému balíku," uviedol Korčok.
Podľa jeho slov ministri v pondelok nehovorili o konkrétnych osobách, ale dali politický súhlas na to, aby príslušné štruktúry Rady EÚ identifikovali osoby a ekonomické sektory, ktoré budú zaradené na sankčný zoznam.
Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že EÚ v tejto záležitosti pomáha aj Poľsku a Litve.
Poľský minister zahraničných vecí v Bruseli svojim rezortným kolegom pustil film z hraničného pásma, ktorý svedčí o tom, že tam každý deň zaznamenajú 200 až 300 pokusov o nelegálne prekročenie hranice a dochádza k ničeniu fyzických prekážok, ktoré postavili Poliaci.
Korčok zároveň vysoko ocenil diplomatické úsilie Európskej komisie a šéfa diplomacie Josepa Borrella a ich komunikáciu z posledných dní s viacerými krajinami na Blízkom východe, odkiaľ Lukašenko doslova "vyváža" ľudí, zarába na nich a privádza ich na hranice EÚ.
"Bolo nevyhnutné hovoriť s krajinami ako je Turecko, Spojené arabské emiráty a ďalšie z tohto regiónu. Táto diplomacia prináša výsledky a viaceré krajiny už prisľúbili, že také lety zastavia," uviedol slovenský minister.
Na otázku TASR ako chce poľská strana riešiť kritiku kvôli slabému prístupu humanitárnych pracovníkom k migrantom uviaznutých v pohraničí, Korčok uviedol, že Poľsko na pondelňajších rokovaniach preukázalo ochotu spolupracovať v tejto záležitosti s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), aby zmiernilo humanitárne dôsledky celej krízy.
"Ale opakujem, nie je možné tolerovať ak organizovaným spôsobom zo strany Bieloruska dochádza k atakom na suverenitu členského štátu EÚ a NATO. S týmto sa musíme vyrovnať," uviedol minister Korčok.
Ministri prijali príslušné rozhodnutie v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli. Hlavnými témami rokovaní boli vzťahy a možnosti intenzívnejšieho angažovania EÚ s krajinami západného Balkánu a nestabilita v Mali a v regióne Sahelu, ministri sa však zaoberali aj mimoriadnou situáciou na bielorusko-poľskej hranici.
"Bohužiaľ Alexander Lukašenko neváha použiť žiadne prostriedky, aby eskaloval situáciu teraz už aj smerom k EÚ. Rok a pol po prezidentských voľbách nielen, že terorizuje vlastné obyvateľstvo, ale nebezpečne zasahuje aj do života krajín EÚ. Preto sa ukazuje, že je nevyhnutné pristúpiť k ďalšiemu, v poradí už piatemu sankčnému balíku," uviedol Korčok.
Podľa jeho slov ministri v pondelok nehovorili o konkrétnych osobách, ale dali politický súhlas na to, aby príslušné štruktúry Rady EÚ identifikovali osoby a ekonomické sektory, ktoré budú zaradené na sankčný zoznam.
Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že EÚ v tejto záležitosti pomáha aj Poľsku a Litve.
Poľský minister zahraničných vecí v Bruseli svojim rezortným kolegom pustil film z hraničného pásma, ktorý svedčí o tom, že tam každý deň zaznamenajú 200 až 300 pokusov o nelegálne prekročenie hranice a dochádza k ničeniu fyzických prekážok, ktoré postavili Poliaci.
Korčok zároveň vysoko ocenil diplomatické úsilie Európskej komisie a šéfa diplomacie Josepa Borrella a ich komunikáciu z posledných dní s viacerými krajinami na Blízkom východe, odkiaľ Lukašenko doslova "vyváža" ľudí, zarába na nich a privádza ich na hranice EÚ.
"Bolo nevyhnutné hovoriť s krajinami ako je Turecko, Spojené arabské emiráty a ďalšie z tohto regiónu. Táto diplomacia prináša výsledky a viaceré krajiny už prisľúbili, že také lety zastavia," uviedol slovenský minister.
Na otázku TASR ako chce poľská strana riešiť kritiku kvôli slabému prístupu humanitárnych pracovníkom k migrantom uviaznutých v pohraničí, Korčok uviedol, že Poľsko na pondelňajších rokovaniach preukázalo ochotu spolupracovať v tejto záležitosti s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), aby zmiernilo humanitárne dôsledky celej krízy.
"Ale opakujem, nie je možné tolerovať ak organizovaným spôsobom zo strany Bieloruska dochádza k atakom na suverenitu členského štátu EÚ a NATO. S týmto sa musíme vyrovnať," uviedol minister Korčok.
