Chvojnica 22. novembra (TASR) - Rezbárskou dielňou, kde sa vyrábali i hračky, bola v minulosti známa obec Chvojnica (okres Prievidza). Na niekdajšiu tradíciu nadviazala uplynulý víkend tvorivá dielňa v rámci série podujatí občianskeho združenia (OZ) Hornonitrie pod názvom Pracovné večery u Tkáčov. Účastníci workshopu sa naučili drevorezbu i maľovanie hračiek.
"Vyrábali sme zdobené piesty, ktoré sa používali na pranie. Bývali často zdobené technikou drevorezu. Robí sa nožíkom, prostredníctvom ktorého sa vyrezávajú rôzne rastlinné či geometrické ornamenty. Bola to najjednoduchšia zdobiaca technika," priblížil lektor Peter Lovas.
Piesty boli kedysi podľa neho darom z lásky, frajer ho vyrezal frajerke ako prejav náklonnosti, vyrezal tam napríklad i jej iniciály a potom jej piest daroval.
Účastníci kurzu si vyskúšali i maľovanie hračiek. Jednu z hračiek z oblasti Chvojnice má vo svojej zbierke Rastislav Haronik z Nitrianskeho Pravna, ide o vianočnú pyramídu s figúrkami, priblížil Lovas. Na kurze si účastníci podľa neho vyskúšali maľovanie kópií sústružných hračiek, ktoré sa nachádzajú v zbierkach Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi.
"Územie obce Chvojnica je historicky späté nielen s výrobou hračiek, ale takisto aj úžitkového dreveného riadu, pretože sa tu až do začiatku 20. storočia nachádzala rezbárska dielňa, v ktorej sa učili chlapci z regiónu tomuto remeslu a zároveň si zarobili i nejaké peniaze," priblížila projektová manažérka OZ Hornonitrie Radka Tarabčíková.
Tvorivá dielňa vo Chvojnici bola jedným z podujatí Pracovných večerov u Tkáčov. "Pripravili sme tri dvojdňové workshopy, v budúcom a nasledujúcom týždni. Bude to pravnianska výšivka spolu s tradičnou výrobou siete a vyšívania tejto siete, čaká nás aj tkáčsky workshop. Okrem iných aktivít je cieľom nášho OZ zachovávať naše regionálne tradície a práve ľudové remeslá a ľudovo-umelecké techniky sú tie, ktoré sa môžu záujemcovia naučiť na našich dielňach," dodala Tarabčíková.
Dejiskami workshopov sú obce, s ktorými je remeslo späté, doplnil prezident OZ Hornonitrie Miroslav Dzina. "Som rád, že môžeme sa predstaviť, aj keď pre pandemickú situáciu by tu určite bolo viac ľudí. Keby sa tieto podujatia neorganizovali, ľudia by na to pozabúdali. Každá obec má svoje remeslo, ktorému sa v minulosti venovala," uzavrel Dzina.
