Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zákonodarcovia však ich výhody prehliadajú.
Autor TASR TV/OTS
Bratislava 9. februára (TASR.TV/OTS) - Napriek zvyšujúcemu sa dopytu po krboch a kachľových peciach, a tiež problematickej energetickej situácii, zákonodarcovia negujú jasné výhody kúrenia drevom. Počas uplynulého roka sa dopyt po krboch a kachľových peciach zvýšil až o polovicu, čo bolo zapríčinené vojnou na Ukrajine a pandémiou koronavírusu. Palivové drevo je v porovnaní s elektrinou, plynom či peletami cenovo najefektívnejším zdrojom energie. Navyše pochádza z miestnych zdrojov a výskumy potvrdzujú, že jeho použitie v kachľových peciach a krboch je z dlhodobého hľadiska uhlíkovo neutrálne.
„V roku 2022 sa dopyt po krboch a kachľových peciach zvýšil o 50 % – dôvodom je Covid-19 a vojna na Ukrajine. Len počas pandémie Covidu vzrástol dopyt po krboch a kachľových peciach približne o 30 %. Čísla dokazujú, že tieto tepelné zdroje si želajú mnohí zákazníci, ktorí hľadajú udržateľné a (krízovo) bezpečné riešenie vykurovania. A preto zastávame názor, že krby a kachľové pece sú trendom, ba až nevyhnutnosťou najbližších rokov,“ hovorí Robert Šalvata, prezident Medzinárodného zväzu kachliarov (VEUKO) a poradca predstavenstva Cechu kachliarov. Dodáva, že napriek výhodám vykurovania krbmi a kachľovými pecami je medzi zákonodarcami malé povedomie o týchto benefitoch.
„Po úspešnom vzore iných európskych krajín by sme v slovenskej legislatíve radi presadili predpis, aby každá domácnosť mala zabezpečený alternatívny zdroj energie, ktorý by fungoval v prípade výpadku elektriny,“ hovorí Robert Šalvata. Cech kachliarov (rovnako ako napríklad Komora kominárov) sa snaží o presadenie tejto požiadavky najmä preto, že krb či kachľová pec umožňujú nezávislosť od centrálnych dodávok fosílnych palív, najmä v čase krízy.
Úspora nákladov a sebestačnosť
Kľúčovým argumentom v prospech kúpy krbu či kachľovej pece sú výrazne nižšie náklady na energie. Výdavky na vykurovanie od minulého roka značne vzrástli. V domácnostiach sa tieto náklady udržiavajú umelo – zastropovaním cien, čo však nie je dlhodobo udržateľné. Ako vyplýva z aktuálneho porovnania nákladov na vykurovanie, vypracovaného Rakúskym zväzom kachliarov, kúrenie drevom je pri trhových cenách najlacnejšie. V Rakúsku sa dokonca tento rozdiel v nákladoch výrazne zvýšil.
Slovenské pomery vyjadruje graf z roku 2022, keď bolo kúrenie drevom v akumulačnej kachľovej peci najvýhodnejšie, spolu s kúrením plynovým kondenzačným kotlom. Do úvahy je však opäť potrebné vziať fakt, že ceny plynu a elektriny pre domácnosti sú, na rozdiel od cien palivového dreva, zastropované. V grafe sú zobrazené ročné náklady na vykurovanie vzorového rodinného domu.
Dôsledky rusko-ukrajinskej vojny na vykurovacie náklady v súčasnosti postihujú všetky skupiny obyvateľstva. Palivové drevo je nielen alternatívou lokálnou, ale predovšetkým cenovo najvýhodnejšou. Napríklad, vykurovacie náklady rodinného domu s úžitkovou plochou 154 m² v štandarde nízkoenergetického domu predstavujú len 581 € ročne.
Elektrina na prvom mieste – v nákladoch na vykurovanie
Pri interpretovaní aktuálnych nákladov na vykurovanie sa Cech kachliarov opiera o čísla z Rakúska, podobná situácia je však aj na Slovensku. Rakúske domácnosti, ktoré využívajú na kúrenie zemný plyn, musia tento rok zaplatiť o 2667 eur viac ako v predchádzajúcom roku, čo predstavuje nárast o 213 %. V prípade kúrenia na vykurovací olej sú aktuálne ročné náklady 3459 EUR (+ 100 %). Najdrahším spôsobom vykurovania v Rakúsku, ale tiež na Slovensku, je elektrina – vykurovanie spomínaného domu s plochou 154 m² stojí 1244 €. V Rakúsku musia domácnosti zaplatiť pri elektrine o 3780 eur viac (+ 112 %) ako na jeseň minulého roka. Majitelia tepelných čerpadiel zas majú náklady 2745 €, čo je o 1344 € viac (+ 112 %) ako na jeseň 2022. V porovnaní s tým výrazne vzrástli aj náklady na drevené pelety, ktoré aktuálne predstavujú 2543 € (+ 134 %). Napriek tomu sú v súčasnosti drevené pelety v Rakúsku druhým najlacnejším palivom, hneď po palivovom dreve.
Nezávislé kúrenie drevom
Najmä v chladnom období je vykurovanie a príprava teplej vody v prípade výpadku prúdu veľkým problémom. V súčasnosti sa však skoro všetky druhy vykurovania nezaobídu bez elektriny: plynové kotly, tepelné čerpadlá, vykurovacie systémy na pelety ovládané a riadené elektronicky. Krb a kachľová pec sú zariadenia, ktoré fungujú celkom samostatne, bez elektriny. Ich dôležitosť si obyvatelia uvedomili aj v ostatných dňoch, keď na viacerých miestach Slovenska došlo k výpadku elektrickej energie, ktorý zapríčinila snehová kalamita. „V centre pozornosti je preto opäť krb, kachľová pec alebo aj sporák na drevo ako udržateľná, skutočne nezávislá forma vykurovania, a navyše aj varenia a pečenia,“ vysvetľuje Robert Šalvata.
Fakt, že krby a kachľové pece sú vykurované regionálnym a obnoviteľným zdrojom energie – palivovým drevom –, je ich veľkou výhodou. Po správnom zakúrení funguje akumulačný krb alebo kachľová pec ako masívny tepelný akumulátor. Rýchlo absorbuje teplo a celé hodiny ho vydáva späť vo forme mierneho sálavého tepla. „V tom je zásadný rozdiel oproti priemyselne vyrábaným krbovým pieckam. Do akumulačného krbu alebo kachľovej pece nie je potrebné často prikladať ďalšie polienka, zvyčajne stačí raz alebo dvakrát denne, aby ste si užili teplo po celý deň,“ hovorí Robert Šalvata.
Ekologická forma vykurovania
Hoci krby a kachľové pece prešli za ostatné desaťročia výrazným technologickým zdokonalením, mnohí Slováci o tomto vývoji nevedia. „Emisie z moderných kachľových pecí sa za posledných 20 rokov znížili o 85 %. Jeden ohňostroj na Silvestra vytvorí v priebehu niekoľkých hodín viac jemného prachu v ovzduší, ako všetky rakúske kachľové pece za rok,“ vysvetľuje Robert Šalvata. Keďže moderné, ručne stavané krby a kachľové pece neprodukujú takmer žiadny jemný prach, boli ocenené rakúskou ekologickou značkou, ktorá je značne prísnejšia ako európska legislatíva. Dôvodom je optimalizácia spaľovania. V spoločnom projekte Rakúskeho zväzu kachliarov a Rakúskeho inštitútu pre stavebnú biológiu (IBO) o koncentrácii pevných častíc v obytných priestoroch s kachľovými pecami namerali 13 – 26 µg/m³ tuhých častíc počas fázy vykurovania. Tieto hodnoty sú neškodné, a vďaka výmene vzduchu ešte nižšie ako pred zakúrením.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča hodnoty pod 50 µg/m³ ako denný priemer. Kachľové pece sa dnes stavajú takmer výlučne so spaľovacou komorou EkoPlus, ktorá je hlboko pod prísnymi emisnými limitmi. Použitím palivového dreva z miestnych zdrojov je kachľová pec CO2 neutrálna. Plocha lesných porastov sa vďaka udržateľnému hospodáreniu rozrastá. Pri spálení jedného m3 dreva sa vytvorí jedna tona CO2, ktorý je potrebný na ďalší rast stromu.
Čoraz viac využívaná alternatíva
Súčasná energetická kríza núti mnohých majiteľov starších krbov a kachľových pecí, ktoré sa roky nepoužívali, uviesť svoje diela znovu do prevádzky. Na Slovensku je v súčasnosti okolo 325 000 remeselne zhotovených krbov a kachľových pecí, čo zodpovedá asi 14,5 % slovenských domácností a inštalovanému výkonu 2275 MW (1 megawatt je 1 milión wattov). Na porovnanie, dátové centrá firmy Google majú celosvetovo spotrebu približne 260 MW. Jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach má výkon 2 x 506 MW, Mochovce 2 x 470 MW, vodná elektráreň na Liptovskej Mare zas 198 MW.
Ročný nárast počtu krbov a kachľových pecí na Slovensku je okolo 10-tisíc. Krátkodobý potenciál krbov a kachľových pecí sa pohybuje okolo 12 000 až 15 000 kachľových pecí ročne. „To zodpovedá novej stavebnej hodnote okolo 135 miliónov eur, ktorá zostáva doma na Slovensku pre slovenské remeselné firmy,“ hovorí Robert Šalvata. Na záver dodáva, že okrem funkčnosti má individuálne postavený krb či kachľová pec aj estetickú funkciu: „Mnohí kachliari sa považujú nielen za remeselníkov, ale aj za poradcov a dizajnérov – dnes krby a kachľové umožňujú veľmi veľa možností. Každý krb a kachľová pec je individuálny výrobok na mieru.“
„V roku 2022 sa dopyt po krboch a kachľových peciach zvýšil o 50 % – dôvodom je Covid-19 a vojna na Ukrajine. Len počas pandémie Covidu vzrástol dopyt po krboch a kachľových peciach približne o 30 %. Čísla dokazujú, že tieto tepelné zdroje si želajú mnohí zákazníci, ktorí hľadajú udržateľné a (krízovo) bezpečné riešenie vykurovania. A preto zastávame názor, že krby a kachľové pece sú trendom, ba až nevyhnutnosťou najbližších rokov,“ hovorí Robert Šalvata, prezident Medzinárodného zväzu kachliarov (VEUKO) a poradca predstavenstva Cechu kachliarov. Dodáva, že napriek výhodám vykurovania krbmi a kachľovými pecami je medzi zákonodarcami malé povedomie o týchto benefitoch.
„Po úspešnom vzore iných európskych krajín by sme v slovenskej legislatíve radi presadili predpis, aby každá domácnosť mala zabezpečený alternatívny zdroj energie, ktorý by fungoval v prípade výpadku elektriny,“ hovorí Robert Šalvata. Cech kachliarov (rovnako ako napríklad Komora kominárov) sa snaží o presadenie tejto požiadavky najmä preto, že krb či kachľová pec umožňujú nezávislosť od centrálnych dodávok fosílnych palív, najmä v čase krízy.
Úspora nákladov a sebestačnosť
Kľúčovým argumentom v prospech kúpy krbu či kachľovej pece sú výrazne nižšie náklady na energie. Výdavky na vykurovanie od minulého roka značne vzrástli. V domácnostiach sa tieto náklady udržiavajú umelo – zastropovaním cien, čo však nie je dlhodobo udržateľné. Ako vyplýva z aktuálneho porovnania nákladov na vykurovanie, vypracovaného Rakúskym zväzom kachliarov, kúrenie drevom je pri trhových cenách najlacnejšie. V Rakúsku sa dokonca tento rozdiel v nákladoch výrazne zvýšil.
Slovenské pomery vyjadruje graf z roku 2022, keď bolo kúrenie drevom v akumulačnej kachľovej peci najvýhodnejšie, spolu s kúrením plynovým kondenzačným kotlom. Do úvahy je však opäť potrebné vziať fakt, že ceny plynu a elektriny pre domácnosti sú, na rozdiel od cien palivového dreva, zastropované. V grafe sú zobrazené ročné náklady na vykurovanie vzorového rodinného domu.
Dôsledky rusko-ukrajinskej vojny na vykurovacie náklady v súčasnosti postihujú všetky skupiny obyvateľstva. Palivové drevo je nielen alternatívou lokálnou, ale predovšetkým cenovo najvýhodnejšou. Napríklad, vykurovacie náklady rodinného domu s úžitkovou plochou 154 m² v štandarde nízkoenergetického domu predstavujú len 581 € ročne.
Elektrina na prvom mieste – v nákladoch na vykurovanie
Pri interpretovaní aktuálnych nákladov na vykurovanie sa Cech kachliarov opiera o čísla z Rakúska, podobná situácia je však aj na Slovensku. Rakúske domácnosti, ktoré využívajú na kúrenie zemný plyn, musia tento rok zaplatiť o 2667 eur viac ako v predchádzajúcom roku, čo predstavuje nárast o 213 %. V prípade kúrenia na vykurovací olej sú aktuálne ročné náklady 3459 EUR (+ 100 %). Najdrahším spôsobom vykurovania v Rakúsku, ale tiež na Slovensku, je elektrina – vykurovanie spomínaného domu s plochou 154 m² stojí 1244 €. V Rakúsku musia domácnosti zaplatiť pri elektrine o 3780 eur viac (+ 112 %) ako na jeseň minulého roka. Majitelia tepelných čerpadiel zas majú náklady 2745 €, čo je o 1344 € viac (+ 112 %) ako na jeseň 2022. V porovnaní s tým výrazne vzrástli aj náklady na drevené pelety, ktoré aktuálne predstavujú 2543 € (+ 134 %). Napriek tomu sú v súčasnosti drevené pelety v Rakúsku druhým najlacnejším palivom, hneď po palivovom dreve.
Nezávislé kúrenie drevom
Najmä v chladnom období je vykurovanie a príprava teplej vody v prípade výpadku prúdu veľkým problémom. V súčasnosti sa však skoro všetky druhy vykurovania nezaobídu bez elektriny: plynové kotly, tepelné čerpadlá, vykurovacie systémy na pelety ovládané a riadené elektronicky. Krb a kachľová pec sú zariadenia, ktoré fungujú celkom samostatne, bez elektriny. Ich dôležitosť si obyvatelia uvedomili aj v ostatných dňoch, keď na viacerých miestach Slovenska došlo k výpadku elektrickej energie, ktorý zapríčinila snehová kalamita. „V centre pozornosti je preto opäť krb, kachľová pec alebo aj sporák na drevo ako udržateľná, skutočne nezávislá forma vykurovania, a navyše aj varenia a pečenia,“ vysvetľuje Robert Šalvata.
Fakt, že krby a kachľové pece sú vykurované regionálnym a obnoviteľným zdrojom energie – palivovým drevom –, je ich veľkou výhodou. Po správnom zakúrení funguje akumulačný krb alebo kachľová pec ako masívny tepelný akumulátor. Rýchlo absorbuje teplo a celé hodiny ho vydáva späť vo forme mierneho sálavého tepla. „V tom je zásadný rozdiel oproti priemyselne vyrábaným krbovým pieckam. Do akumulačného krbu alebo kachľovej pece nie je potrebné často prikladať ďalšie polienka, zvyčajne stačí raz alebo dvakrát denne, aby ste si užili teplo po celý deň,“ hovorí Robert Šalvata.
Ekologická forma vykurovania
Hoci krby a kachľové pece prešli za ostatné desaťročia výrazným technologickým zdokonalením, mnohí Slováci o tomto vývoji nevedia. „Emisie z moderných kachľových pecí sa za posledných 20 rokov znížili o 85 %. Jeden ohňostroj na Silvestra vytvorí v priebehu niekoľkých hodín viac jemného prachu v ovzduší, ako všetky rakúske kachľové pece za rok,“ vysvetľuje Robert Šalvata. Keďže moderné, ručne stavané krby a kachľové pece neprodukujú takmer žiadny jemný prach, boli ocenené rakúskou ekologickou značkou, ktorá je značne prísnejšia ako európska legislatíva. Dôvodom je optimalizácia spaľovania. V spoločnom projekte Rakúskeho zväzu kachliarov a Rakúskeho inštitútu pre stavebnú biológiu (IBO) o koncentrácii pevných častíc v obytných priestoroch s kachľovými pecami namerali 13 – 26 µg/m³ tuhých častíc počas fázy vykurovania. Tieto hodnoty sú neškodné, a vďaka výmene vzduchu ešte nižšie ako pred zakúrením.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča hodnoty pod 50 µg/m³ ako denný priemer. Kachľové pece sa dnes stavajú takmer výlučne so spaľovacou komorou EkoPlus, ktorá je hlboko pod prísnymi emisnými limitmi. Použitím palivového dreva z miestnych zdrojov je kachľová pec CO2 neutrálna. Plocha lesných porastov sa vďaka udržateľnému hospodáreniu rozrastá. Pri spálení jedného m3 dreva sa vytvorí jedna tona CO2, ktorý je potrebný na ďalší rast stromu.
Čoraz viac využívaná alternatíva
Súčasná energetická kríza núti mnohých majiteľov starších krbov a kachľových pecí, ktoré sa roky nepoužívali, uviesť svoje diela znovu do prevádzky. Na Slovensku je v súčasnosti okolo 325 000 remeselne zhotovených krbov a kachľových pecí, čo zodpovedá asi 14,5 % slovenských domácností a inštalovanému výkonu 2275 MW (1 megawatt je 1 milión wattov). Na porovnanie, dátové centrá firmy Google majú celosvetovo spotrebu približne 260 MW. Jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach má výkon 2 x 506 MW, Mochovce 2 x 470 MW, vodná elektráreň na Liptovskej Mare zas 198 MW.
Ročný nárast počtu krbov a kachľových pecí na Slovensku je okolo 10-tisíc. Krátkodobý potenciál krbov a kachľových pecí sa pohybuje okolo 12 000 až 15 000 kachľových pecí ročne. „To zodpovedá novej stavebnej hodnote okolo 135 miliónov eur, ktorá zostáva doma na Slovensku pre slovenské remeselné firmy,“ hovorí Robert Šalvata. Na záver dodáva, že okrem funkčnosti má individuálne postavený krb či kachľová pec aj estetickú funkciu: „Mnohí kachliari sa považujú nielen za remeselníkov, ale aj za poradcov a dizajnérov – dnes krby a kachľové umožňujú veľmi veľa možností. Každý krb a kachľová pec je individuálny výrobok na mieru.“
O Cechu kachliarov
Cech kachliarov je profesijné združenie, ktoré pomáha záujemcom o realizáciu krbu, kachľovej pece či sporáku zorientovať sa na slovenskom kachliarskom trhu, čím ich chráni od možných problémov s funkčnosťou či požiarnou bezpečnosťou konkrétneho diela. Je v záujme serióznych kachliarov, aby pri kolaudácii domu bola okrem revíznej správy komínového telesa vyžadovaná aj odborná spôsobilosť kachliarskej firmy, ktorá dielo realizovala.
Od roku 2004 je Cech kachliarov členom Medzinárodného zväzu kachliarov (VEUKO), ktorý združuje 17 zväzov z 15 európskych krajín.
Viac informácií nájdete na www.cechkachliarov.sk. Odbornú konzultáciu si vyžiadajte od kachliarskych majstrov, členov Cechu kachliarov, na https://www.cechkachliarov.sk/zoznam-kachliarov.
Cech kachliarov je profesijné združenie, ktoré pomáha záujemcom o realizáciu krbu, kachľovej pece či sporáku zorientovať sa na slovenskom kachliarskom trhu, čím ich chráni od možných problémov s funkčnosťou či požiarnou bezpečnosťou konkrétneho diela. Je v záujme serióznych kachliarov, aby pri kolaudácii domu bola okrem revíznej správy komínového telesa vyžadovaná aj odborná spôsobilosť kachliarskej firmy, ktorá dielo realizovala.
Od roku 2004 je Cech kachliarov členom Medzinárodného zväzu kachliarov (VEUKO), ktorý združuje 17 zväzov z 15 európskych krajín.
Viac informácií nájdete na www.cechkachliarov.sk. Odbornú konzultáciu si vyžiadajte od kachliarskych majstrov, členov Cechu kachliarov, na https://www.cechkachliarov.sk/zoznam-kachliarov.
