Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Benedekovej dochádza k prepadu životnej úrovne najmä u strednej a sociálne slabšej vrstvy obyvateľstva, čo zároveň ovplyvňuje aj ekonomický vývoj v SR.
Autor TASR
,aktualizované Prešov 13. júla (TASR) - Odborový zväz (OZ) KOVO apeluje na vládu SR, aby jej zhoršujúca sa sociálna situácia občanov Slovenska nebola ľahostajná a aby prijímala opatrenia na zmiernenie negatívnych dosahov rastúcich cien a inflácie. Na stredajšej tlačovej konferencii v Prešove poukázali na prieskum, ktorý robili na vzorke 1128 respondentov.
Jeho výsledky podľa odborárov ukázali, že sú značné rozdiely medzi výškou reálnych výdavkov a sumou, ktorú by domácnosti potrebovali na dôstojný život. Jednočlenná domácnosť má reálne výdavky na úrovni 1128 eur, na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne by potrebovala príjem v čistom aspoň 1785 eur. Dvojčlenná domácnosť má výdavky 1697 eur a potrebovala by 2756 eur. Trojčlenná domácnosť má výdavky vo výške 2091 eur a potrebovala by 3086 eur a výdavky štvorčlennej domácnosti predstavujú sumu 2465 eur a potrebovala by aspoň 3542 eur.
"Veľký rozdiel je napríklad u štvorčlennej rodiny v aktuálnych príjmoch a v tom, čo by potrebovala, vychádza to až na 1000 eur. Až 40 percent rodín alebo domácností nedáva žiadne peniaze napríklad na vzdelávanie," zdôraznil sociálno-ekonomický analytik OZ KOVO Ján Košč.
"Domácnosti najviac financií vynakladajú na potraviny, bývanie, splátky úverov a dopravu. Naopak, najmenej finančných prostriedkov vynakladajú na rekreáciu, kultúru, vzdelávanie a tvorbu úspor," doplnila podpredsedníčka Rady OZ KOVO Monika Benedeková s tým, že 28 percent domácností si neodkladá nič z príjmu.
Podľa jej slov dochádza k prepadu životnej úrovne najmä u strednej a sociálne slabšej vrstvy obyvateľstva, čo zároveň ovplyvňuje aj ekonomický vývoj v SR.
"Oproti minulému roku sme sa absolútne nezlepšili. Stále sme niekde na chvoste Európskej únie, pokiaľ ide výšku príjmov. Preto chceme apelovať na politikov, aby naozaj prijímali kompenzačné opatrenia. Najmä vo vzťahu k zamestnancom strednej vrstvy, nízkopríjmovým skupinám. Samozrejme, chceme, aby naďalej rástla minimálna mzda, priemerná mzda a zreálnilo sa životné minimum," skonštatovala Bendeková, že rovnako chcú, aby sa posilnil sociálny dialóg a skvalitnilo sa kolektívne vyjednávanie.
Doteraz prijaté protiinflačné opatrenia zo strany štátu sú zamerané na prorodinnú politiku, čo Benedeková označila za správne, "ale určite to nerieši problémy bezdetných zamestnancov, dôchodcov a ďalších skupín".
"Zabezpečiť príjem pre strednú a nízku vrstvu by malo byť témou číslo jeden v spoločnosti. Realita je taká, že nám stredná vrstva pomaly už aj vypadla. Drvivá väčšina zamestnancov a ich rodín nemá to, čo by potrebovali na plnohodnotný a dôstojný život," dodal špecialista OZ KOVO pre sociálne otázky Jozef Balica.
Jeho výsledky podľa odborárov ukázali, že sú značné rozdiely medzi výškou reálnych výdavkov a sumou, ktorú by domácnosti potrebovali na dôstojný život. Jednočlenná domácnosť má reálne výdavky na úrovni 1128 eur, na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne by potrebovala príjem v čistom aspoň 1785 eur. Dvojčlenná domácnosť má výdavky 1697 eur a potrebovala by 2756 eur. Trojčlenná domácnosť má výdavky vo výške 2091 eur a potrebovala by 3086 eur a výdavky štvorčlennej domácnosti predstavujú sumu 2465 eur a potrebovala by aspoň 3542 eur.
"Veľký rozdiel je napríklad u štvorčlennej rodiny v aktuálnych príjmoch a v tom, čo by potrebovala, vychádza to až na 1000 eur. Až 40 percent rodín alebo domácností nedáva žiadne peniaze napríklad na vzdelávanie," zdôraznil sociálno-ekonomický analytik OZ KOVO Ján Košč.
"Domácnosti najviac financií vynakladajú na potraviny, bývanie, splátky úverov a dopravu. Naopak, najmenej finančných prostriedkov vynakladajú na rekreáciu, kultúru, vzdelávanie a tvorbu úspor," doplnila podpredsedníčka Rady OZ KOVO Monika Benedeková s tým, že 28 percent domácností si neodkladá nič z príjmu.
Podľa jej slov dochádza k prepadu životnej úrovne najmä u strednej a sociálne slabšej vrstvy obyvateľstva, čo zároveň ovplyvňuje aj ekonomický vývoj v SR.
"Oproti minulému roku sme sa absolútne nezlepšili. Stále sme niekde na chvoste Európskej únie, pokiaľ ide výšku príjmov. Preto chceme apelovať na politikov, aby naozaj prijímali kompenzačné opatrenia. Najmä vo vzťahu k zamestnancom strednej vrstvy, nízkopríjmovým skupinám. Samozrejme, chceme, aby naďalej rástla minimálna mzda, priemerná mzda a zreálnilo sa životné minimum," skonštatovala Bendeková, že rovnako chcú, aby sa posilnil sociálny dialóg a skvalitnilo sa kolektívne vyjednávanie.
Doteraz prijaté protiinflačné opatrenia zo strany štátu sú zamerané na prorodinnú politiku, čo Benedeková označila za správne, "ale určite to nerieši problémy bezdetných zamestnancov, dôchodcov a ďalších skupín".
"Zabezpečiť príjem pre strednú a nízku vrstvu by malo byť témou číslo jeden v spoločnosti. Realita je taká, že nám stredná vrstva pomaly už aj vypadla. Drvivá väčšina zamestnancov a ich rodín nemá to, čo by potrebovali na plnohodnotný a dôstojný život," dodal špecialista OZ KOVO pre sociálne otázky Jozef Balica.
