Bratislava 16. apríla (TASR) - Až 296.000 dospelých obyvateľov Slovenska má skúsenosť s hraním nelicencovaných hazardných hier na internete v poslednom roku. Ďalších 300.000 ľudí nevie posúdiť, či prevádzkovateľ, u ktorého hrali, mal slovenskú licenciu. Výsledky prvého reprezentatívneho prieskumu o nelegálnom online hazarde na Slovensku v stredu predstavili zástupcovia Inštitútu pre reguláciu hazardných hier (IPRHH) spolu so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV).

S priemerným mesačným výdavkom 85 eur na osobu sa podľa Roberta Klobuckého zo Sociologického ústavu SAV celková suma, ktorú hráči prehrali u nelegálnych prevádzkovateľov, pohybuje v stovkách miliónov eur. „Odhadovaná výška prestávkovaných súm mimo regulovaného prostredia prekračuje 300 miliónov eur ročne, pričom ak do objemu započítame aj tých, ktorí nevedia určiť nelegálnosť prevádzkovateľa, suma sa približuje až k 600 miliónom eur,“ uviedol sociológ.



Na základe výsledkov prieskumu zrealizovaného na reprezentatívnej vzorke populácie vo veku viac ako 18 rokov, až 28,2 % respondentov uviedlo, že za posledných 12 mesiacov hrali hazardné hry na internete. Z tejto skupiny takmer štvrtina hráčov (23,7 %) hrala u nelicencovaných prevádzkovateľov. Ďalších 24,1 % nevie posúdiť, či prevádzkovateľ licenciu mal, vyčíslil inštitút.

Odborníci zároveň zdôraznili, že nelegálni prevádzkovatelia hazardných hier neplatia na Slovensku dane a odvody, ktoré sa vzťahujú na legálnych, teda licencovaných prevádzkovateľov hazardných hier. „Štát tak každoročne prichádza o stovky miliónov eur na daniach a odvodoch, keďže okrem špeciálneho odvodu z hazardu, ktorého únik môže dosahovať výšku až 160 miliónov eur, štát prichádza aj o ostatné štandardné dane a odvody, ktoré nelegálni prevádzkovatelia taktiež neplatia,“ vysvetlil výkonný riaditeľ IPRHH Dávid Lenčéš.

Slovensko podľa inštitútu dopláca na nelegálnych prevádzkovateľov aj zhoršenou sociálnou situáciou, keďže nedodržiavajú zásady ochrany hráčov, ktoré slovenským registrovaným subjektom vyplývajú zo zákona. Ide napríklad o zákaz hrania pre osoby vedené v Registri vylúčených osôb. Nelegálni prevádzkovatelia tak negatívne vplývajú na podnikanie v tomto segmente, uzavreli odborníci.