Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 27. november 2024Meniny má Milan
< sekcia Videá a prenosy TASR TV

Referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie bude 21. januára 2023

Na snímke prezidetka SR Zuzana Čaputová počas tlačového vyhlásenia k referendu v Bratislave 3. november 2022. Referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie sa uskutoční v sobotu 21. januára 2023. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Ľudia sa budú môcť v referende vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR. Má to zabezpečiť zmena Ústavy SR.

Bratislava 3. novembra (TASR) - Referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie sa uskutoční v sobotu 21. januára 2023. Termín plebiscitu oznámila vo štvrtok prezidentka SR Zuzana Čaputová. Vyzývať občanov na účasť v referende nebude.

"Toto referendum vnímam ako súčasť rok a pol prebiehajúcej kampane jednej politickej strany, preto nebudem vyzývať občanov k účasti, nebudem ich ani od účasti odrádzať," vyhlásila hlava štátu.

Ľudia sa budú môcť v referende vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR. Má to zabezpečiť zmena Ústavy SR.

Prezidentka vydá rozhodnutie o vyhlásení referenda v piatok (4. 11.). Vyhlásenie všeľudového hlasovania je podľa nej vyjadrením rešpektu k vôli občanov so zohľadnením nálezu Ústavného súdu SR. "Chcem zdôrazniť, že posúdenie ústavnosti referendových otázok je zverené výlučne ústavnému súdu a nie nám politikom. Rozhodla o tom jediná inštitúcia na to určená a to je pre mňa, a dúfam že aj pre ostatných, záväzné a hodné rešpektu," vyhlásila.

Termín konania referenda prezidentka určila aj s ohľadom na novú právnu úpravu, ktorá zaviedla možnosť požiadať o hlasovanie poštou zo zahraničia. Pripomenula, že voliči, ktorí nemajú trvalý pobyt na území SR a voliči, ktorí majú trvalý pobyt na území SR, ale v čase referenda sa budú zdržiavať mimo jej územia, môžu požiadať o hlasovanie poštou ministerstvo vnútra alebo obec trvalého pobytu.

Prezidentka pripomenula, že referendová otázka neobsahuje to, že by sa mohlo referendum o skrátení volebného obdobia konať iba v nejakom časovom pásme. Rozumie tomu, že by určenie časového ohraničenia bolo pre stabilitu demokracie vhodné.
Na snímke prezidetka SR Zuzana Čaputová počas tlačového vyhlásenia k referendu v Bratislave 3. november 2022. Referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie sa uskutoční v sobotu 21. januára 2023.
Foto: TASR - Jaroslav Novák

Hlava štátu tiež určila lehotu na utvorenie volebných okrskov a určenie volebných miestností do 10. novembra 2022. Okresné a okrskové volebné komisie, ako aj okrskovú volebnú komisiu pre osobitný volebný okrsok treba utvoriť do 24. novembra.

Referendum inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami. Žiadali dve otázky, tú o bezodkladnej demisii vlády dala prezidentka posúdiť Ústavnému súdu SR. Ten vyhlásil, že nie je v súlade s ústavou. Otázka preto v referende nebude.

Ústava hovorí, že výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bude rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.




1. celoštátne referendum: 22. októbra 1994 - účasť voličov: 19,96 % - neplatné



Prvé celoštátne referendum v SR vyhlásil prezident SR Michal Kováč 10. augusta 1994 a určil deň jeho konania na 22. októbra 1994. Podnetom na vypísanie referenda bolo uznesenie NR SR prijaté na návrh predsedu Združenia robotníkov Slovenska (ZRS) Jána Ľuptáka.

Referendová otázka znela: "Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?" Keďže na referende sa zúčastnilo iba 19,96 percenta občanov, bolo neplatné.





2. celoštátne referendum: 23. - 24. mája 1997 - zmarené



Prezident SR Michal Kováč vyhlásil 13. marca 1997 druhé celoštátne referendum na 23. a 24. mája 1997. Občania mali odpovedať na štyri otázky: "Ste za vstup SR do NATO?", "Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?", "Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?" a "Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?"

Spornou pre koalíciu a opozíciu sa stala štvrtá otázka referenda, keďže pôvodne mali byť dve samostatné referendá. Nakoniec musel o spore vydať verdikt Ústavný súd SR. Ten 21. mája 1997 okrem iného rozhodol, že príloha rozhodnutia prezidenta SR o vyhlásení referenda pri otázke týkajúcej sa priamej voľby hlavy štátu odporuje zákonu o spôsobe vykonania referenda.

Ešte v ten deň dal minister vnútra SR Gustáv Krajči vytlačiť hlasovacie lístky s tromi otázkami, ktoré sa týkali iba bezpečnostnej problematiky.

Ústredná komisia pre referendum sa 25. mája 1997 uzniesla, že právoplatné hlasovacie lístky so štyrmi otázkami neboli občanom doručené, čím bolo referendum zmarené. Nový verdikt ústavného súdu zo dňa 6. februára 1998 na podnet poslanca Ivana Šimka deklaroval, že minister Krajči svojím konaním a postupom v súvislosti s referendom porušil ústavné a základné práva občanov SR.





3. celoštátne referendum: 25. - 26. septembra 1998 - účasť voličov: 44,06 % - neplatné



V čase výkonu niektorých právomocí hlavy štátu vyhlásila vláda SR 18. augusta 1998 v nadväznosti na petičnú akciu občanov tretie celoštátne referendum na 25. a 26. septembra 1998 s otázkou "Ste za to, aby NR SR prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia strategických podnikov?" Išlo o tri energetické závody, Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne a Transpetrol, a. s., Bratislava. Na referende sa zúčastnilo 44,06 percenta občanov, referendum bolo neplatné.





4. celoštátne referendum: 11. novembra 2000 - účasť voličov: 20,03 % - neplatné



Prezident SR Rudolf Schuster vyhlásil 5. septembra 2000 referendum o predčasných parlamentných voľbách a jeho termín určil na 11. novembra 2000. Prezident Schuster sa ešte pred vyhlásením referenda rozhodol, že súlad znenia referendovej otázky o predčasných parlamentných voľbách s Ústavou SR dá posúdiť ústavným právnikom.

Po porade so siedmimi právnikmi sa rozhodol, že neexistujú ústavné prekážky na vypísanie plebiscitu, ktorý iniciovalo HZDS. Referendu predchádzala petičná akcia organizovaná HZDS a SNS. Na referende sa zúčastnilo 20,03 percenta voličov, referendum bolo vyhlásené za neplatné.





5. celoštátne referendum: 16. - 17. mája 2003 - účasť voličov: 52,15 % - platné



Prezident SR Rudolf Schuster 17. februára 2003 vypísal na 16. a 17. mája toho istého roku referendum o vstupe krajiny do Európskej únie (EÚ). Občania v ňom mali možnosť vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas so začlenením Slovenska do EÚ. Referendová otázka znela "Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ?" Za členstvo SR sa vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov, proti bolo 6,2 percenta. K referendovým urnám prišlo 52,15 percenta občanov oprávnených hlasovať.





6. celoštátne referendum: 3. apríla 2004 - účasť voličov: 35,86 % - neplatné



Celoslovenské referendum, ktoré vypísal prezident Rudolf Schuster na 1. deň prezidentských volieb na tému skrátenia III. volebného obdobia NR SR bolo neplatné, keďže sa na ňom nezúčastnil dostatočný počet voličov. K referendovým urnám ich pristúpilo 35,86 percenta. Za vypísanie predčasných parlamentných volieb sa vyslovilo 86,78 percenta zúčastnených občanov, proti bolo 11,93 percenta.

Referendum, ktorého cieľom bolo vypísanie predčasných volieb ešte v kalendárnom roku 2004, vyhlásil prezident na základe petičnej akcie, ktorú začala odborárska centrála organizovať 15. novembra 2003 po celoročnej sérii protestov, ktoré vyvrcholili celoštátnym výstražným štrajkom. Kancelária prezidenta prekontrolovala od doručenia petičných hárkov 13. januára 608.518 podpisov voličov, z ktorých bolo platných 557.282.





7. celoštátne referendum: 18. septembra 2010 - účasť voličov: 22,84 % - neplatné



Prezident SR Ivan Gašparovič vyhlásil 7. júla 2010 referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita (SaS). Zo 4.369.553 oprávnených občanov prišlo do hlasovacích miestností 998.142 (22,84 percenta), čiže referendum bolo neplatné, lebo sa na ňom nezúčastnil dostatočný počet voličov.

Hlasujúci sa vyjadrovali k šiestim otázkam: k zrušeniu koncesionárskych poplatkov, k obmedzeniu poslaneckej imunity, k zníženiu počtu poslancov NR SR na 100, k stanoveniu maximálnej ceny vládnych limuzín, k voľbám cez internet a k tomu, či majú byť osoby poverené výkonom verejnej moci vyňaté z práva na odpoveď, ktorú zaručuje tlačový zákon.





8. celoštátne referendum: 7. februára 2015 – účasť 21,41 % - neplatné



Referendum známe aj ako Referendum o rodine vyhlásil prezident SR Andrej Kiska na 7. februára 2015. Iniciovala ho Aliancia za rodinu (AZR), ktorá vyzbierala vyše 400.000 podpisov.

Referendum obsahovalo tri otázky: Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?, Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova? a tretia otázka znela: Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania? Keďže však účasť na hlasovaní dosiahla len niečo viac ako 21 percent, referendum bolo neplatné.