Brusel 16. januára (TASR) - Súčasné švédske predsedníctvo v Rade EÚ - a aj to nasledujúce španielske - sa pred volebným rokom 2024 pokúsia uzatvoriť čo najviac dohôd na európskej úrovni. Uviedol to podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič, informoval v pondelok spravodajca TASR v Bruseli.

Šefčovič sa takto vyjadril v rámci rozhovoru poskytnutého vo švédskej Kirune, kde koncom minulého týždňa členovia eurokomisie rokovali s ministrami švédskej vlády o prioritách európskej politiky v prvom polroku 2023

Švédske predsedníctvo si stanovilo priority súvisiace s pokračovaním vojny na Ukrajine a s potrebou zaistenia konkurencieschopnosti európskej ekonomiky, s ktorou je spojená aj problematika cien energií.

"Sami Švédi uznali, že oni budú takzvané negociačné predsedníctvo. Európska komisia má pred sebou posledný rok legislatívnych iniciatív a práve švédske a potom španielske predsedníctva budú tie, ktoré budú musieť dotiahnuť do konca všetky legislatívne návrhy, ktoré sú na stole," vysvetlil Šefčovič.



V roku 2024 budú voľby do Európskeho parlamentu a vo volebnom roku eurokomisia, ktorej končí mandát, už nové veľké legislatívne iniciatívy nepredkladá.

Šefčovič zdôraznil, že Švédsko je známe ako krajina, ktorá dodržiava pravidlá, podporuje voľný trh a globálne obchodovanie, ale zároveň kladie dôraz na čisté technológie a inovácie.

"Myslím si, že toto všetko bude významnou črtou ich predsedníctva. Presne to potrebujeme v čase keď konkurenčný tlak na svetových trhoch sa zosilňuje. Výnimočnou črtou európskej ekonomiky musí byť nízka uhlíková stopa, kvalitná pracovná sila a inovácie," opísal situáciu.

Švédsky premiér Ulf Kristersson v Kirune upozornil na to, že EÚ nechce obchodnú vojnu s USA; musí ale reagovať na tie aspekty amerického zákona o znížení inflácie podporujúceho zelené investície, ktoré poškodzujú európske záujmy.

Šefčovič pripomenul, že predmetný americký zákon poskytuje daňové úľavy alebo dotácie čistým technológiám, ktoré sa rozbiehali v Európe, čím stavia európsky priemysel do zložitej situácie.

"Aj preto vedieme so Spojenými štátmi intenzívnu diskusiu, ako zamedziť najnegatívnejšie vplyvy tohto zákona a dostať ho do čo najväčšieho súladu s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie," uviedol slovenský eurokomisár. Dodal, že sa už podarilo presadiť niekoľko pozitívnych zmien, ale rokovania s Američanmi budú ďalej pokračovať.

EÚ musí podľa Šefčoviča reagovať aj na často netransparentnú štátnu podporu, ktorú svojim firmám poskytuje Čína. To znamená prijať väčší rozsah opatrení na pomoc priemyslu v Únii, aby európske firmy neodchádzali preč a mali príležitosti na rozvoj v domácom prostredí. Znamená to aj novelizáciu pravidiel poskytovania štátnej pomoci v EÚ, rýchlejší postup pri projektoch osobitného významu, akým je napríklad Európska aliancia pre batérie.

Podľa Šefčoviča je potrebné aj vytvorenie "fondu suverenity", ktorý by mobilizoval financie na podporu projektov ohrozených schémami štátnych dotácií či rôznych daňových úľav zo strany konkurentov.








(spravodajca TASE Jaromír Novak)