Brusel/Štrasburg 12. marca (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu v utorok schválili plány EÚ na zníženie spotreby energie a emisií skleníkových plynov zo sektora budov. Slovenskí europoslanci tento návrh podporujú aj odmietajú.
Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD/nezaradená) priznala, že kontroverzný návrh o energetickej účinnosti budov nepodporila, lebo zaň nehlasovala ani vláda SR na Rade ministrov EÚ. Nepáči sa jej, že hoci smernica určuje dostatočne dlhý čas na úpravy, je veľa vecí, ktoré vlastníci budov musia urobiť. Za problém považuje najmä výmenu kotlov na fosílne palivá. "Väčšina ľudí na Slovensku kúri plynom a keď zakážeme takéto typy kotlov aj do nových nehnuteľností, môže to byť veľký problém, hlavne po tom, ako sme veľké európske peniaze investovali do plynofikácie," upozornila.
Na archívnej snímke europoslankyňa Katarína Neveďalová.Foto: TASR/Pavel Neubauer
Vladimír Bilčík (nezávislý/EPP) tvrdí, že energeticky úsporné budovy sú trend, ktorý podporuje a ktorý silnie aj na Slovensku. "Vidieť to aj na popularite európskych dotačných výziev na zateplenie domov. Dekarbonizácia budov je jeden z nástrojov boja proti klimatickej kríze a oceňujem, že EÚ je v tomto smere globálnym lídrom," odkázal.
Na archívnej snímke europoslanec Vladimír Bilčík.Foto: TASR - Jaroslav Novák
Jozef Mihál (nezávislý/RE) je presvedčený, že tento návrh obmedzí plytvanie energiami v budovách a predstavuje najjednoduchšiu príležitosť na zníženie škodlivých emisií a zníženie dopytu po dovoze energie, ako aj zníženie nákladov pre domácnosti a podniky. "Rýchla dekarbonizácia budov v EÚ s využitím prostriedkov z fondu obnovy je nevyhnutná na dosiahnutie fondu budov s nulovými emisiami do roku 2050," vysvetlil.
Na archívnej snímke europoslanec Jozef Mihál.Foto: TASR- Jakub Kotian
Robert Hajšel (nominant Smer-SD/S&D) skonštatoval, že veľká časť budov v EÚ je energeticky málo efektívna a snaha zlepšiť situáciu do budúcnosti je pochopiteľná. "Náhrada fosílnych palív v tejto oblasti však musí byť dobre premyslená a rozanalyzovaná," uviedol. Dodal, že využitie tepelných čerpadiel má budúcnosť, no nie je v každej oblasti efektívne a pri nezateplených budovách s energeticky náročnou prevádzkou vzniká riziko, že prispejú k prehlbovaniu energetickej chudoby.
Na archívnej snímke europoslanec Robert Hajšel.Foto: TASR - Martin Baumann
Martin Hojsík (PS/RE) verí, že obnova budov spája zodpovednosť k životnému prostrediu s možnosťou skvalitňovať každodenný život bežným ľuďom, že zníži ich faktúry za energie, čo trápi aj obyvateľov Slovenska, zvýši komfort bývania a pomôže znižovať závislosť EÚ od fosílnych palív. "Obnova budov vytvára nové, kvalitné pracovné miesta nielen pri samotnej obnove, ale aj pri výrobe komponentov, od ventilov až po izolačné materiály. Modernizácia bývania je oblasť, ktorá si zaslúži maximálnu pozornosť, a máme na to k dispozícii 15 miliárd eur do roku 2039," upozornil.
Na archívnej snímke europoslanec Martin Hojsík.Foto: TASR - Jaroslav Novák
Eugen Jurzyca (SaS/ECR) uviedol, že boj proti globálnemu otepľovaniu je "najväčšia investícia v doterajšej histórii ľudstva" a je dôležité používať naň iba najefektívnejšie riešenia. "Znižovanie energetickej náročnosti takmer všetkých budov je zlou cestou boja proti emisiám. Mali by sme obnovovať iba tie budovy, kde je to finančne návratné, a začať práve najnávratnejšími," povedal. Považuje to za oveľa drahšiu metódu ako pri európskych emisných povolenkách (ETS).
Na archívnej snímke europoslanec Eugen Jurzyca.Foto: TASR - Jaroslav Novák
Peter Pollák (Hnutie Slovensko/EPP) naznačil, že ambície EÚ pri stanovení cieľov aj v sektore energetickej hospodárnosti budov musia byť vyvážené a realizovateľné. "Bremeno za splnenie byrokratických noriem EÚ nemožno ponechať na ľudí. Je to štát, ktorý musí prevziať zodpovednosť a nastaviť podporné mechanizmy tak, aby ľudí nezaťažovali, ale naopak, aby ich motivovali," odkázal.
Na archívnej snímke europoslanec Peter Pollák.Foto: TASR - Jakub Kotian
Ivan Štefanec (KDH/EPP) zdôraznil, že pri znižovaní spotreby energií a emisií skleníkových plynov v EÚ by sektor budov mal ísť príkladom. "Postupne budeme vyradzovať fosílne palivá z vykurovania a chladenia vrátane kotlov na fosílne palivá. Za zásadný považujem vplyv klimatizácie na energetickú náročnosť budov, kde vidím praktický význam výpočtových modelov aj zo Slovenska," povedal.
Na archívnej snímke europoslanec Ivan Štefanec.Foto: TASR - Jaroslav Novák
