Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
< sekcia Videá a prenosy TASR TV
Europoslanci SR sú za sprísnenie limitov na zlepšenie kvality ovzdušia
Eugen Jurzyca (SaS) si myslí, že zásadné sprísnenie limitov pre koncentráciu znečisťujúcich látok by malo zlepšiť čistotu ovzdušia a chrániť životy a zdravie ľudí.
Autor TASR
Štrasburg 13. septembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu prijali návrh na zlepšenie kvality ovzdušia v EÚ sprísnením limitov znečisťujúcich látok. Návrh získal aj podporu slovenských europoslancov naprieč politickým spektrom, informuje spravodajca TASR.
Martin Hojsík (PS) pripomenul, že znečistený vzduch si na Slovensku vyžiada takmer 5000 predčasných úmrtí a v celej EÚ 300.000. "Je hanbou, že normy na kvalitu ovzdušia v Európe sú horšie ako odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie. A ani tie nedokážeme dodržať. Doprava, priemysel, či malé kúreniská sú hlavnými príčinami katastrofálneho stavu v ktorom sa nachádzame," vysvetlil.
Eugen Jurzyca (SaS) si myslí, že zásadné sprísnenie limitov pre koncentráciu znečisťujúcich látok by malo zlepšiť čistotu ovzdušia a chrániť životy a zdravie ľudí. "Ak ale nastavíme limity príliš prísne, alebo dáme členským štátom málo rokov na adaptáciu, ich náklady na zabezpečenie súladu s novými štandardmi budú vysoké. Ľahko sa môže stať, že peniaze budú chýbať inde, kde by sme ich vedeli vynaložiť efektívnejšie a zachrániť viac životov," skonštatoval.
Ivan Štefanec (KDH) tvrdí, že znížiť počet predčasných úmrtí pre znečistný vzduch sa dá, ak budeme pracovať s kvalitnými dátami. "Potrebujeme zlepšiť dátovú základňu a monitoring, zvýšiť počet vzorkovacích miest pre kontrolu kvality ovzdušia. Informácie, ktoré z nich vyťažíme, musia byť prístupné občanom v zrozumiteľnej forme," dodal. Poukázal na to, že niektoré štáty majú zastaralejšiu legislatívu a možno aj obavy týkajúce sa priemyselnej výroby, ale ide o jav, ktorý sa týka všetkých rovnako a cez čistejší vzduch kvalitu ľudského života ako takého.
Michal Wiezik (PS) schválený návrh vníma ako ambiciózny plán na dosiahnutie nulového znečistenia ovzdušia do roku 2050. "Tento návrh pomôže zlepšiť monitoring a zrozumiteľné informovanie o znečistení. Oceňujem, že vďaka Výboru EP pre životné prostredie prešli oproti návrhu Európskej komisie prísnejšie limity znečistenia do roku 2030," povedal.
Monika Beňová (Smer-SD) upozornila, že vysoké koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší zhoršujú kvalitu životného prostredia aj zdravie obyvateľstva. "Prachové častice prispievajú k vyššej chorobnosti, vrátane výraznejšieho výskytu astmy, pľúcnych chorôb, či kardiovaskulárnych ochorení," opísala. Okrem prísnejších hodnôt a limitov pre znečisťujúce látky je podľa nej potrebné zabezpečiť aj investície do čistejšieho vykurovania, dopravy, mobility a priemyslu, čo bude mať tiež vplyv na zlepšenie kvality a produktivity života ľudí.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Martin Hojsík (PS) pripomenul, že znečistený vzduch si na Slovensku vyžiada takmer 5000 predčasných úmrtí a v celej EÚ 300.000. "Je hanbou, že normy na kvalitu ovzdušia v Európe sú horšie ako odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie. A ani tie nedokážeme dodržať. Doprava, priemysel, či malé kúreniská sú hlavnými príčinami katastrofálneho stavu v ktorom sa nachádzame," vysvetlil.
Eugen Jurzyca (SaS) si myslí, že zásadné sprísnenie limitov pre koncentráciu znečisťujúcich látok by malo zlepšiť čistotu ovzdušia a chrániť životy a zdravie ľudí. "Ak ale nastavíme limity príliš prísne, alebo dáme členským štátom málo rokov na adaptáciu, ich náklady na zabezpečenie súladu s novými štandardmi budú vysoké. Ľahko sa môže stať, že peniaze budú chýbať inde, kde by sme ich vedeli vynaložiť efektívnejšie a zachrániť viac životov," skonštatoval.
Ivan Štefanec (KDH) tvrdí, že znížiť počet predčasných úmrtí pre znečistný vzduch sa dá, ak budeme pracovať s kvalitnými dátami. "Potrebujeme zlepšiť dátovú základňu a monitoring, zvýšiť počet vzorkovacích miest pre kontrolu kvality ovzdušia. Informácie, ktoré z nich vyťažíme, musia byť prístupné občanom v zrozumiteľnej forme," dodal. Poukázal na to, že niektoré štáty majú zastaralejšiu legislatívu a možno aj obavy týkajúce sa priemyselnej výroby, ale ide o jav, ktorý sa týka všetkých rovnako a cez čistejší vzduch kvalitu ľudského života ako takého.
Michal Wiezik (PS) schválený návrh vníma ako ambiciózny plán na dosiahnutie nulového znečistenia ovzdušia do roku 2050. "Tento návrh pomôže zlepšiť monitoring a zrozumiteľné informovanie o znečistení. Oceňujem, že vďaka Výboru EP pre životné prostredie prešli oproti návrhu Európskej komisie prísnejšie limity znečistenia do roku 2030," povedal.
Monika Beňová (Smer-SD) upozornila, že vysoké koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší zhoršujú kvalitu životného prostredia aj zdravie obyvateľstva. "Prachové častice prispievajú k vyššej chorobnosti, vrátane výraznejšieho výskytu astmy, pľúcnych chorôb, či kardiovaskulárnych ochorení," opísala. Okrem prísnejších hodnôt a limitov pre znečisťujúce látky je podľa nej potrebné zabezpečiť aj investície do čistejšieho vykurovania, dopravy, mobility a priemyslu, čo bude mať tiež vplyv na zlepšenie kvality a produktivity života ľudí.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
