Pozrite si reláciu SVET s Pavlom Demešom a jeho hosťom, dozviete sa viac o vývoji integračného procesu krajín Západného Balkánu.
Autor TASR TV
Bratislava 10. júna (TASR TV) - Bývalá Juhoslávia bola známa tzv. politikou neangažovanosti, teda absencie príklonu k niektorému z blokov, tvrdí riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Tomáš Strážay. "Významnú rolu tam zohráva bombardovanie niektorými členskými krajinami NATO v roku 1999, ktoré Srbi doteraz nevedia stráviť a nesnažia sa ani pochopiť pozíciu druhej strany, ktorá je založená na relevantných argumentoch. V tomto kontexte si myslím, že aktuálna politika Srbska zodpovedá historickým trendom a srbský prezident Aleksandar Vučič chce profitovať z tejto politiky," myslí si Strážay.
"Chce mať na jednej strane lacné energie zo strany Ruskej federácie, chce mať investície do vlastnej ekonomiky, ale na druhej strane stále formálne žiada o členstvo v Európskej únii.... Takúto ´lavírovaciu´ pozíciu nie je možné udržiavať do nekonečna, pretože do toho vstupujú aj hodnotové aspekty. Srbsko si bude musieť v blízkej budúcnosti vybrať, kde tá priorita skutočne je. A tu si treba dať otázku, ako môže EÚ Srbsku pomôcť prekonať takéto ´lavírovanie´," dodáva Strážay.
Pozrite si reláciu SVET s Pavlom Demešom a jeho hosťom, dozviete sa viac o vývoji integračného procesu krajín Západného Balkánu, ako aj o nedávnej bezpečnostnej konferencii GLOBSEC, ktorá sa venovala aj týmto témam.
"Chce mať na jednej strane lacné energie zo strany Ruskej federácie, chce mať investície do vlastnej ekonomiky, ale na druhej strane stále formálne žiada o členstvo v Európskej únii.... Takúto ´lavírovaciu´ pozíciu nie je možné udržiavať do nekonečna, pretože do toho vstupujú aj hodnotové aspekty. Srbsko si bude musieť v blízkej budúcnosti vybrať, kde tá priorita skutočne je. A tu si treba dať otázku, ako môže EÚ Srbsku pomôcť prekonať takéto ´lavírovanie´," dodáva Strážay.
Pozrite si reláciu SVET s Pavlom Demešom a jeho hosťom, dozviete sa viac o vývoji integračného procesu krajín Západného Balkánu, ako aj o nedávnej bezpečnostnej konferencii GLOBSEC, ktorá sa venovala aj týmto témam.
Reláciu SVET vo forme podcastu nájdete TU.