Brusel 22. mája (TASR) - Slovensko podporuje plány Európskej únie (EÚ) zvýšiť vlastnú ťažbu cenných surovín. Uviedol to v pondelok pre TASR štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Peter Švec po skončení rokovaní Rady EÚ pre konkurencieschopnosť v Bruseli.

Podstatou rokovaní bola diskusia o udržaní dlhodobej konkurencieschopnosti EÚ v rámci prechodu na digitálnu a zelenú, bezemisnú ekonomiku a dlhé diskusie sa viedli aj o tom, ako nakladať so zbytočným textilným odpadom.

Ministri prerokovali zákon o čistom nulovom priemysle, ktorého cieľom je zvýšiť podiel Únie na výrobe emisne neutrálnych technológií ako solárne panely, tepelné čerpadlá, veterné elektrárne či elektrolyzéry vodíka, ktoré sa dnes vyrábajú väčšinou v Číne a iných ázijských krajinách.

"Nariadenie určuje, aby sa v EÚ vyrobilo aspoň 40 percent týchto technológií," vysvetlil Švec.



S týmto nariadením priamo súvisí aj smernica o kritických surovinách, ktoré sú potrebné pre výrobu energie v bezemisnom režime. Švec upozornil, že EÚ si stanovila viacero politických cieľov, napríklad, aby sa dopyt po surovinách pokryl z domácich európskych zdrojov do výšky aspoň 10 percent. To si však podľa neho vyžaduje nájsť rovnováhu medzi zvýšením alebo obnovením ťažby v niektorých krajinách a dopadmi tohto procesu na životné prostredie a obyvateľstvo.

Švec pripomenul, že Slovensko nemá ropu a plyn, ale disponuje viacerými druhmi nerastných surovín. Zdôraznil, že podstatou smernice je, aby EÚ po poučení sa zo závislosti na energonosičoch z Ruska nebola pri ekonomickom prechode závislá aj na kľúčových surovinách. Takých, ktoré ponúka Čína, Čile či ďalšie krajiny, a pri ktorých EÚ nechce skĺznuť do nového druhu závislosti.

"My podporujeme tento trend zjednodušovania rôznych povolení a obnovenie ťažby tohto druhu surovín. V prípade Slovenska utlmujeme ťažbu uhlia, ale slovenské baníctvo má príležitosť obnoviť činnosť pri ťažbe nových druhov surovín, ktoré by mohli byť vhodné pri prechode na bezemisnú ekonomiku," povedal.

Ministri sa v pondelok dohodli na potrebe procesu monitorovania a vyhodnocovania dlhodobej konkurencieschopnosti a stanovovanie kľúčových ukazovateľov výkonu (KPI).

Švec upozornil, že EÚ je pod silným tlakom USA, Číny a iných globálnych hráčov, ktorí prijímajú mnohé paternalistické opatrenia a priame štátne zásahy na podporu svojich ekonomík. Eurokomisia ako odpoveď navrhla 18 konkrétnych ukazovateľov, kľúčových indikátorov výkonnosti.

"Ja som zdôraznil, že monitorovať je dôležité, a treba určiť, či na európskej alebo národnej úrovni, ale hlavne treba vytvárať podmienky pre prosperitu a generovanie hodnôt v ekonomike. Našim problémom je to, že čas medzi nápadom a jeho aplikáciou v praxi je niekedy veľmi dlhý a je tam veľa administratívnych opatrení a zbytočných bŕzd, ktoré EÚ dostávajú do postavenia menej konkurencieschopnej ekonomiky," dodal.

Švec: Slovensko má určité výhrady k nariadeniu o ekodizajne, kompromis je možný

Silnou témou pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre konkurencieschopnosť v Bruseli bolo nariadenie o ekodizajne, kde má Slovensko spolu s ďalšími členskými krajinami niektoré výhrady. Uviedol to v rozhovore pre TASR štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Peter Švec po skončení ministerských rokovaní.

Švec spresnil, že členské štáty schvaľovali svoju pozíciu k tejto téme na trialóg, čiže na rokovania s Európskym parlamentom a Európskou komisiou, čo má viesť k dotvoreniu konečnej podoby tejto právnej normy.

"Ide vlastne o súbor požiadaviek, ktoré platia pre niektoré výrobky, s cieľom znížiť ich environmentálny dopad," vysvetlil štátny tajomník.

Spresnil, že návrh Európskej komisie z marca 2022 o vytvorení všeobecného rámca pre stanovenie požiadaviek na ekodizajn udržateľných produktov, v podstate znamená minimalizáciu emisnej stopy tak pri výrobe tovarov, ako aj pri používaní rôznych spotrebných tovarov, ktoré používame v domácnosti a ktoré sú súčasťou nášho života.

Návrh eurokomisie predvída, že sa zavedú pravidlá, ktoré by sa vzťahovali na všetky výrobky na vnútornom trhu EÚ s cieľom, aby boli odolnejšie, opätovne použiteľné, opraviteľné, modernizovateľné, recyklovateľné a vo všeobecnosti menej škodlivé pre životné prostredie.

"Slovensko toto nariadenie podporuje, ale vytýkali sme niekoľko bodov, ktoré podľa nás budú mať nepriaznivý dosah na podnikateľov, v podobe zvyšovania administratívy, najmä na malých a stredných podnikateľov," upozornil Švec.

Podotkol, že Slovensko má spolu s ďalšími krajinami EÚ niektoré kritické výhrady k nariadeniu, ktoré by sa podľa jeho slov počas trialógu mali upraviť a doriešiť tak, aby boli zohľadnené požiadavky týchto krajín.

"Tu sme na jednej lodi s Talianskom, ktoré je akýmsi lídrom pre vylepšenie nariadenia," vysvetlil Švec. "Nám je blízky tento postoj. Sme v skupine krajín, ktoré trošku brzdia taký ten prílišný záujem zakázať likvidáciu nepredaných produktov. Na konci dňa to môže viesť k tomu, že likvidácia týchto tovarov sa bude presúvať mimo EÚ a aj tak ku nej dôjde," dodal so spresnením, že rokovania medzi inštitúciami EÚ majú za cieľ nájsť prijateľný kompromis pre všetky strany.

Európsky parlament presadzuje, aby európska smernica o ekodizajne obsahovala aj pravidlá o recyklácii materiálov a životnosti a opraviteľnosti výrobkov a vôbec, aby Európska komisia zaradila viac produktov do rozsahu pôsobnosti smernice. Švec v tejto súvislosti upozornil, že veľká debata sa medzi ministrami rozprúdila o tom, ako v Únii nakladať s použitým či nepredaným textilom.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)