Považská Bystrica 2. augusta (TASR) – Považskobystričan Juraj Bielik vyštudoval prvý stupeň vysokoškolského štúdia na právnickej fakulte. Viac ako dva roky pracoval v bratislavskej advokátskej kancelárii, no napokon advokátske remeslo zavesil na klinec. Zlákala ho výroba nožov, ten prvý si vyrobil pre seba. Záľuba prerástla vo vášeň a dnes je na Slovensku jedným z mála profesionálnych výrobcov nožov z damaškovej ocele.

„Často som chodieval so psom do prírody a raz som si uvedomil, že nemám žiadny nôž. Drahý som si nemohol dovoliť kúpiť, tak som si v otcovej dielni vyrobil vlastný. Spočiatku som si damaškovú oceľ kupoval ako polotovar. Postupne som sa z otcovej dielne presťahoval do väčších priestorov a zabezpečil som si vybavenie, aby som sa mohol venovať aj výrobe damaškovej ocele,“ priblížil nožiar.

Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Damašková oceľ v dnešnej podobe je podľa neho už len napodobeninou pôvodnej damaškovej ocele. „Recept“ na jej výrobu sa nezachoval. Dnešná damašková oceľ vzniká prekladaním dvoch alebo viacerých ocelí do jednej čepele. „Tmavá oceľ je tvrdá s vyšším obsahom uhlíka, svetlejšia oceľ zabezpečuje húževnatosť a optický kontrast výsledného produktu. Z môjho pohľadu je v dnešnej dobe už dôležitejší ten výsledný efekt – vzor damaškovej ocele. Pretože moderné práškové ocele už túto technológiu prekonávajú,“ skonštatoval Bielik.

Juraj Bielik vyrobí ročne 80 až 100 damaškových nožov. Každý z nich je unikátny. Nožiar, ktorý sa chce presadiť, sa podľa neho snaží svojim výrobkom dávať vlastné špecifiká. „Ručne robené nože majú väčšinou lepšie tepelné spracovanie, čiže kalenie a z toho vyplývajúcu lepšiu výdrž ostria. Remeselníci na rozdiel od sériovej výroby dbajú na najmenšie detaily. Ručne vyrábané nože sú jedinečné a každý jeden má špecifiká, podľa ktorých je poznať výrobcu,“ doplnil Bielik.



Mladý nožiar vyrába nielen damaškovú oceľ a z nej nože, ale aj rúčky zo stabilizovaného dreva a púzdra na nože. Tie sú väčšinou kožené, na tradičné japonské nože sú z dreva. Spočiatku vyrábal najmä lovecké nože, v poslednom čase sa venuje viac výrobe špeciálnych kuchynských nožov. Nože robí pre solventnú i menej solventnú klientelu. Najdrahší nôž, ktorý vyrobil, mal cenu 2300 eur. Bol vykladaný 14-karátovým zlatom, rukoväť bola z fosílneho mrožieho kla.

Foto: TASR - Radovan Stoklasa

„Výber noža je absolútne individuálna záležitosť. Niekto potrebuje mať 40-centimetrovú mačetu ako Krokodíl Dundee, ale z môjho pohľadu veľkosť nerozhoduje. Ak má človek malý kvalitný nôž, dá sa s ním urobiť rovnaká práca ako s veľkým. Samozrejme, ak chce niekto sekať drevo, je lepšie mať veľký nôž,“ uzavrel Bielik.