Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na spomienkovom podujatí sa zúčastnil i jeden z posledných žijúcich účastníkov Povstania Vladimír Strmeň či pôvodný obyvateľ Kališťa Milan Kaliský, ktorý mal v čase tragédie len sedem rokov.
Autor TASR
Banská Bystrica 18. marca (TASR) – V Múzeu SNP v Banskej Bystrici si v piatok pripomenuli 77. výročie tragických udalostí v Kališti, ktoré 18. marca 1945 vypálili nemecké represívne zložky. Počas nacistického vyčíňania prišlo v horskej obci o život niekoľko desiatok ľudí.
"Tento rok má táto spomienka oveľa väčšiu symboliku ako po minulé roky. Opäť máme v Európe vojnový konflikt, opäť horia dediny a mestá, opäť trpia nevinní ľudia," uviedol dočasne poverený riaditeľ múzea Marian Uhrin.
Múzeum SNP sa dlhodobo venuje problematike vypálených obcí a nacistických represálií na našom území. Zásluhou výskumnej činnosti sa v uplynulom čase podarilo nájsť aj prvý dokument, ktorý vypálenie Kališťa popisuje z nemeckej strany.
"Je to pomerne stručné, ale naznačuje zodpovedných za tento zločin, keďže v podstate až doteraz sme nevedeli, komu ho môžeme pripísať," vysvetlil Uhrin. Dokument podľa jeho slov ukazuje, že k vraždeniu civilistov v horskej obci došlo v úseku 15. pešej divízie nemeckej armády.
Na spomienkovom podujatí sa zúčastnil i jeden z posledných žijúcich účastníkov Povstania Vladimír Strmeň či pôvodný obyvateľ Kališťa Milan Kaliský, ktorý mal v čase tragédie len sedem rokov. V súvislosti s aktuálnymi udalosťami v Európe sa zhodli, že vojna svetu nikdy nič dobré nepriniesla.
Horská obec Kalište bola počas Slovenského národného povstania (SNP) jedným z centier Partizánskej republiky v Nízkych Tatrách, po prechode povstalcov na partizánsky spôsob boja zostala dôležitým centrom odboja. Nacistické jednotky Kalište obkľúčili 18. marca 1945 v skorých ranných hodinách. Niekoľko ľudí zastrelili, ďalších upálili zaživa v domoch. Skupinu zajatých mužov neskôr postrieľali v neďalekej Moštenici.
Nemecké represívne zložky vypálili takmer celú obec, zo 42 domov zostalo len šesť. O niekoľko dní nato Kalište oslobodili vojaci rumunskej a Červenej armády. Preživší obyvatelia obce sa po vojne presťahovali do okolitých obcí či Banskej Bystrice, kde pre nich vybudovali i nové domy v časti pomenovanej Nové Kalište. Obec zanikla a od roku 1961 je národnou kultúrnou pamiatkou.
"Tento rok má táto spomienka oveľa väčšiu symboliku ako po minulé roky. Opäť máme v Európe vojnový konflikt, opäť horia dediny a mestá, opäť trpia nevinní ľudia," uviedol dočasne poverený riaditeľ múzea Marian Uhrin.
Múzeum SNP sa dlhodobo venuje problematike vypálených obcí a nacistických represálií na našom území. Zásluhou výskumnej činnosti sa v uplynulom čase podarilo nájsť aj prvý dokument, ktorý vypálenie Kališťa popisuje z nemeckej strany.
"Je to pomerne stručné, ale naznačuje zodpovedných za tento zločin, keďže v podstate až doteraz sme nevedeli, komu ho môžeme pripísať," vysvetlil Uhrin. Dokument podľa jeho slov ukazuje, že k vraždeniu civilistov v horskej obci došlo v úseku 15. pešej divízie nemeckej armády.
Na spomienkovom podujatí sa zúčastnil i jeden z posledných žijúcich účastníkov Povstania Vladimír Strmeň či pôvodný obyvateľ Kališťa Milan Kaliský, ktorý mal v čase tragédie len sedem rokov. V súvislosti s aktuálnymi udalosťami v Európe sa zhodli, že vojna svetu nikdy nič dobré nepriniesla.
Horská obec Kalište bola počas Slovenského národného povstania (SNP) jedným z centier Partizánskej republiky v Nízkych Tatrách, po prechode povstalcov na partizánsky spôsob boja zostala dôležitým centrom odboja. Nacistické jednotky Kalište obkľúčili 18. marca 1945 v skorých ranných hodinách. Niekoľko ľudí zastrelili, ďalších upálili zaživa v domoch. Skupinu zajatých mužov neskôr postrieľali v neďalekej Moštenici.
Nemecké represívne zložky vypálili takmer celú obec, zo 42 domov zostalo len šesť. O niekoľko dní nato Kalište oslobodili vojaci rumunskej a Červenej armády. Preživší obyvatelia obce sa po vojne presťahovali do okolitých obcí či Banskej Bystrice, kde pre nich vybudovali i nové domy v časti pomenovanej Nové Kalište. Obec zanikla a od roku 1961 je národnou kultúrnou pamiatkou.
