Brusel 31. januára (TASR) - Situácia na Ukrajine, migrácia, konkurencieschopnosť a energetika dominujú pracovnej agende EÚ na začiatku roka 2023. V rozhovore pre TASR to v pondelok uviedla vedúca Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Petra Vargová, informuje spravodajca v Bruseli.

Vargová v rámci pravidelných týždenných stretnutí veľvyslancov pri EÚ (COREPER) pripravuje pracovnú agendu a podklady, o ktorých následne rokujú ministri členských krajín eurobloku a šéfovia vlád a štátov na summitoch.

"Sme v krízovom móde, čo musí zohľadniť aj švédske predsedníctvo v Rade EÚ. Na strane druhej sa pomaly blížime ku koncu legislatívnemu cyklu a je tlak na to, aby sme ukončovali a prijímali návrhy, ktoré Európska komisia priebežne dodáva," vysvetlila veľvyslankyňa dôležitosť roku 2023 z pohľadu zástupcov členských krajín.

Spresnila, že rokovaniam momentálne dominuje Ukrajina, pričom Únia chce aj naďalej pomáhať finančne, humanitárne, ekonomicky aj vojensky, a zároveň politicky podporovať jej integračné ambície.

V tomto duchu diplomati pripravujú desiaty balík sankcií EÚ voči Rusku, ktorý by mal byť hotový do 24. februára, keď uplynie rok od spustenia invázie na Ukrajinu. Vargová uviedla, že snahou diplomatov je riešiť otázku sankcií čo najrýchlejšie a bez prílišnej medializácie pred prijatím samotných sankcií.

Na túto oblasť nadväzuje aj otázka rekonštrukcie Ukrajiny, ktorej najväčšia fáza sa očakáva po skončení vojny. Popri priebežnej pomoci treba vytvoriť potrebné platformy a mechanizmy na to ako do budúcna túto pomoc koordinovať.

"Pôjde o úsilie širokej medzinárodnej komunity, kde bude významnú úlohu zohrávať EÚ so svojimi partnermi s G7 a ďalšími darcami a organizáciami. Únia vytvára sekretariát budúcej platformy pre rekonštrukciu Ukrajiny, ktorý má vytvoriť a nastaviť celú štruktúru budúcej pomoci," uviedla Vargová.

Druhou veľkou tému rokovaní diplomatov je nelegálna migrácia, ktorou sa budú lídri EÚ zaoberať na mimoriadnom summite v Bruseli. Počet migrantov vlani v EÚ opäť kriticky stúpol, a to aj cez západobalkánsku trasu, čo pocítilo aj Slovensko v podobe dočasného zavedenia kontrol na hraniciach s Českom a Rakúskom.

"Verím, že to bude motiváciou pre krajiny, aby začali hľadať riešenie na vonkajších hraniciach EÚ, v krajinách pôvodu migrantov a tranzitu. Krajiny západného Balkánu majú s nami motiváciu spolupracovať, mnohé z nich sú kandidátske krajiny," povedala Vargová.

Migrácia je podľa nej citlivou témou pre EÚ. Kým v externej dimenzii, ako spolupracovať s tretími krajinami, sa členovia EÚ vedia dohodnúť, zložitejšie je to pri plnení "domácich povinností" voči migrantom. Tlaky cítia aj krajiny ako Slovensko, zasiahnuté novou vlnou migrantov, ale najmä bohatšie západné krajiny, ktorých sociálne systémy sú lákadlom pre ekonomických migrantov a sú cieľom takzvanej sekundárnej migrácie. A špecifické problémy hlásia krajiny prvého kontaktu z juhu Európy, kde sa migranti vyloďujú, čo všetko treba riešiť na spoločnej európskej úrovni.







(spravodajca TASR Jaromír Novak)