< sekcia Videá a prenosy TASR TV
Vetrák:Zaradenie novely ústavy na schôdzu závisí od konkrétneho návrhu
Vetrák vysvetlil, že nedávna novelizácia rokovacieho poriadku zakotvila, že sa predseda parlamentu môže obrátiť na ústavnoprávny výbor a požiadať o stanovisko k podobnej veci.
Autor TASR
Bratislava 9. júla (TASR) - Zaradenie novely Ústavy SR v súvislosti s referendom o predčasných voľbách do programu schôdze Národnej rady (NR) SR bude závisieť od konkrétneho návrhu. Vyplýva to z vyjadrenia predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR Milana Vetráka (OĽANO). Rokovací poriadok parlamentu hovorí, že "ak národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu".
Vetrák na piatkovej tlačovej konferencii uviedol, že ak by aj výbor dal stanovisko, že ide o návrh v rovnakej veci, predseda snemovne Boris Kollár (Sme rodina) ho môže napriek tomu do programu schôdze zaradiť. Názor výboru ho nezaväzuje. Posúdenie tohto ustanovenia pri novele Ústavy podľa neho bude závisieť od konkrétneho znenia návrhu.
Vetrák vysvetlil, že nedávna novelizácia rokovacieho poriadku zakotvila, že sa predseda parlamentu môže obrátiť na ústavnoprávny výbor a požiadať o stanovisko k podobnej veci. Vetrák navrhoval, aby bol šéf parlamentu stanoviskom výboru viazaný, návrh ale neprešiel. "Pán predseda chcel mať voľnejšie ruky, čiže on bude rozhodovať," dodal Vetrák. Pripomenul, že nakoniec ale o každom zákone na schôdzi NRSR rozhoduje väčšina v parlamente.
Predseda výboru tiež podotkol, že pri novele Ústavy SR v súvislosti s referendom o skrátení volebného obdobia NRSR bude podstatné finálne znenie novely. Na jeho základe sa bude dať posúdiť, či ide o návrh, na ktorý sa vzťahuje šesťmesačná lehota. Podotkol, že je to aj vec právneho názoru a výkladu. Osobne sa mu zatiaľ javí, že na návrh avizovaný opozíciou sa ustanovenie bude vzťahovať a nemalo by sa o ňom rokovať. "V prvom rade musíme vidieť návrh zákona, aby sme ho vedeli posúdiť," podčiarkol.
Vetrák na piatkovej tlačovej konferencii uviedol, že ak by aj výbor dal stanovisko, že ide o návrh v rovnakej veci, predseda snemovne Boris Kollár (Sme rodina) ho môže napriek tomu do programu schôdze zaradiť. Názor výboru ho nezaväzuje. Posúdenie tohto ustanovenia pri novele Ústavy podľa neho bude závisieť od konkrétneho znenia návrhu.
Vetrák vysvetlil, že nedávna novelizácia rokovacieho poriadku zakotvila, že sa predseda parlamentu môže obrátiť na ústavnoprávny výbor a požiadať o stanovisko k podobnej veci. Vetrák navrhoval, aby bol šéf parlamentu stanoviskom výboru viazaný, návrh ale neprešiel. "Pán predseda chcel mať voľnejšie ruky, čiže on bude rozhodovať," dodal Vetrák. Pripomenul, že nakoniec ale o každom zákone na schôdzi NRSR rozhoduje väčšina v parlamente.
Predseda výboru tiež podotkol, že pri novele Ústavy SR v súvislosti s referendom o skrátení volebného obdobia NRSR bude podstatné finálne znenie novely. Na jeho základe sa bude dať posúdiť, či ide o návrh, na ktorý sa vzťahuje šesťmesačná lehota. Podotkol, že je to aj vec právneho názoru a výkladu. Osobne sa mu zatiaľ javí, že na návrh avizovaný opozíciou sa ustanovenie bude vzťahovať a nemalo by sa o ňom rokovať. "V prvom rade musíme vidieť návrh zákona, aby sme ho vedeli posúdiť," podčiarkol.