Hrozno vo Vysočanoch momentálne ovocinári pestujú na ploche do troch hektárov, vinárstvo chcú spojiť i s miestnym kaštieľom, v ktorom sa nachádzajú pivnice, a momentálne ho postupne rekonštruujú.
Autor TASR
Vysočany 9. septembra (TASR) - Tradícia vinárstva vo Vysočanoch (okres Bánovce nad Bebravou) siaha až do stredoveku. Obnovil ju podnikateľ Pavol Žatko, ktorý má ovocinársku firmu. Vinohrad vo Vysočanoch je pravdepodobne najsevernejšou lokalitou v rámci slovenskej rajonizácie, v kopcovitom teréne tam pestujú viacero odrôd, ktoré znesú i nižšie teploty.
Spoločnosť sa približne pred 20 rokmi prihlásila do registrácie európskych vinohradov. "Bola to intuícia, vtedy sme ešte vo Vysočanoch nemali túto pôdu. Vtedy prišlo k tomu, že sme urobili projekt a vysadili vinohrad, nadväzujúc na tradíciu, ktorá tu kedysi bola, keďže časti tunajších parciel sa volajú vinohrady," spomenul pre TASR Žatko.
Vinohrady tam podľa neho boli od stredoveku, zánik vinárstva pravdepodobne spôsobil pred 200 rokmi drobný škodca fyloxéra, ani starší ľudia si tak nepamätajú, že by tam boli aktívne vinohrady. "Stredovek tu v regióne bol určite na vinárstvo bohatý, dlhé storočia mali s pestovaním skúsenosti, víno bolo liečivom. Toto miesto je aj mineralogicky zaujímavé, sú tu horniny a minerály, ktoré na okolí nevidieť," priblížil.
Vysočanský vinohrad je jedným z najsevernejších vinohradov v rámci nitrianskej podoblasti i v rámci Slovenska. Nadmorská výška je tam 310 až 320 metrov, ozrejmil Žatko s tým, že ovocinári preto volili odrody, ktoré dozrievajú skôr, v dreve a sú odolnejšie voči zimnému mrazu. "Nevedeli sme, že budú bývať až také teplé roky. Máme Chardonnay, Zweigelt, trochu Dornfelderu či Devín," priblížil.
Žatko si podľa svojich slov nechal pri založení vinohradu veľa poradiť od skúsenejších, svoju úlohu podľa neho zohrala i intuícia. "Minulý rok sme zamestnali i mladého technológa, ktorý zastrešuje výrobu vína a je dušou vinohradu," podotkol.
Tohtoročnú úrodu ovplyvnilo podľa Žatka sucho, ovocinári preto vybudovali závlahu. "Nebol to ľahký rok, ale úroda vyzerá dobre. Začali sme robiť burčiak," dodal.
Hrozno vo Vysočanoch momentálne ovocinári pestujú na ploche do troch hektárov, vinárstvo chcú spojiť i s miestnym kaštieľom, v ktorom sa nachádzajú pivnice, a momentálne ho postupne rekonštruujú. Teplejšia klíma im tam umožnila vyskúšať pestovanie marhúľ či sliviek.
Spoločnosť sa približne pred 20 rokmi prihlásila do registrácie európskych vinohradov. "Bola to intuícia, vtedy sme ešte vo Vysočanoch nemali túto pôdu. Vtedy prišlo k tomu, že sme urobili projekt a vysadili vinohrad, nadväzujúc na tradíciu, ktorá tu kedysi bola, keďže časti tunajších parciel sa volajú vinohrady," spomenul pre TASR Žatko.
Vinohrady tam podľa neho boli od stredoveku, zánik vinárstva pravdepodobne spôsobil pred 200 rokmi drobný škodca fyloxéra, ani starší ľudia si tak nepamätajú, že by tam boli aktívne vinohrady. "Stredovek tu v regióne bol určite na vinárstvo bohatý, dlhé storočia mali s pestovaním skúsenosti, víno bolo liečivom. Toto miesto je aj mineralogicky zaujímavé, sú tu horniny a minerály, ktoré na okolí nevidieť," priblížil.
Vysočanský vinohrad je jedným z najsevernejších vinohradov v rámci nitrianskej podoblasti i v rámci Slovenska. Nadmorská výška je tam 310 až 320 metrov, ozrejmil Žatko s tým, že ovocinári preto volili odrody, ktoré dozrievajú skôr, v dreve a sú odolnejšie voči zimnému mrazu. "Nevedeli sme, že budú bývať až také teplé roky. Máme Chardonnay, Zweigelt, trochu Dornfelderu či Devín," priblížil.
Žatko si podľa svojich slov nechal pri založení vinohradu veľa poradiť od skúsenejších, svoju úlohu podľa neho zohrala i intuícia. "Minulý rok sme zamestnali i mladého technológa, ktorý zastrešuje výrobu vína a je dušou vinohradu," podotkol.
Tohtoročnú úrodu ovplyvnilo podľa Žatka sucho, ovocinári preto vybudovali závlahu. "Nebol to ľahký rok, ale úroda vyzerá dobre. Začali sme robiť burčiak," dodal.
Hrozno vo Vysočanoch momentálne ovocinári pestujú na ploche do troch hektárov, vinárstvo chcú spojiť i s miestnym kaštieľom, v ktorom sa nachádzajú pivnice, a momentálne ho postupne rekonštruujú. Teplejšia klíma im tam umožnila vyskúšať pestovanie marhúľ či sliviek.