Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Vlčanových slov je v EÚ snaha hľadať dodatočné finančné zdroje mimo rozpočtu spoločnej európskej politiky, kam patrí aj výzva českej vlády pre eurokomisiu.
Autor TASR - Jaromír Novák
,aktualizované Brusel 17. januára (TASR) - Slovensko podporuje riešenia na úrovni EÚ, ktoré pomôžu zaistiť dodatočné financovanie pre sektor bravčového mäsa. Uviedol to v pondelok v Bruseli minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan (nominant OĽANO).
Vlčan v rozhovore pre TASR v rámci zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov uviedol, že ministri zodpovední za agrosektor hovorili aj o výzvach, ktorým Únia čelí v sektore bravčového mäsa. Prieskum Eurostatu, štatistického úradu EÚ, z 12. januára naznačil, že Slovensko je na chvoste krajín eurobloku vo výrobe bravčového mäsa.
Podľa ukazovateľov vyjadrujúcich celkovú jatočnú hmotnosť ošípaných zabitých na bitúnkoch a na farmách, ktorých mäso je vhodné na ľudskú spotrebu, Slovensko v roku 2020 vyrobilo 61.000 ton bravčového mäsa (mierny pokles zo 62.800 ton v roku 2020), čím sa zaradilo medzi posledných šesť krajín Únie v tomto rebríčku. Na tento stav v novembri poukázala aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorá oznámila, že len tretina spotrebovaného bravčového mäsa má slovenský pôvod, zvyšok je z dovozu.
Vlčan v tejto súvislosti priznal, že slovenskí chovatelia ošípaných a producenti mäsa sú pod veľkým tlakom. "Súvisí to s tým, že veľkí producenti mäsa z krajín, ako je Nemecko, Holandsko či Dánsko, majú problém umiestniť svoju nadprodukciu na trhoch tretích krajín. Najmä export do Číny sa zredukoval z dôvodu šírenia afrického moru ošípaných," opísal situáciu.
Minister priznal, že bol pozitívne prekvapený, keď zistil, že aj iné členské krajiny EÚ tento problém riešia intenzívnou podporou domácich chovov zameranou na mikrochovy a malé a stredné chovy. Pripomenul, že touto cestou sa koncom roku 2021 vybralo aj Slovensko.
"Česká republika na Rade ministrov prišla s iniciatívou pre Európsku komisiu, aby sa hľadali dodatočné zdroje na podporu domácich chovov ošípaných. Slovensko koncom minulého roka historicky najvyššou sumou 3,5 milióna eur podporilo tak veľkochovy, ako aj malé chovy ošípaných," vysvetlil Vlčan. Spresnil, že veľkochovy dostali 1,5 milióna eur na pomoc a podpora vo výške dvoch miliónov eur išla pre jednotlivé farmy, až pre 97 percent chovaných ošípaných na Slovensku.
Podľa jeho slov je v EÚ snaha hľadať dodatočné finančné zdroje mimo rozpočtu spoločnej európskej politiky, kam patrí aj výzva českej vlády pre eurokomisiu. Dodal tiež, že z dôvodu šírenia afrického moru ošípaných má podpora menších fariem svoju logiku, lebo v prípade nákazy má štát pri útrate a odstránení utratených zvierat menšie náklady, ako keď mor napadne veľkochovy s tisícami zvierat.
EÚ je po Číne druhým najväčším výrobcom bravčového mäsa na svete a je najväčším vývozcom bravčového mäsa a výrobkov z neho. Hlavnými producentskými krajinami Únie sú Nemecko, Španielsko a Francúzsko, ktoré predstavujú polovicu celkovej výroby, Slovensko je na konci tohto rebríčka. Únia v roku 2019 vyviezla približne 13 % svojej celkovej výroby, pričom väčšina vývozov smerovala do východnej Ázie, predovšetkým do Číny.
Vlčan v rozhovore pre TASR v rámci zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov uviedol, že ministri zodpovední za agrosektor hovorili aj o výzvach, ktorým Únia čelí v sektore bravčového mäsa. Prieskum Eurostatu, štatistického úradu EÚ, z 12. januára naznačil, že Slovensko je na chvoste krajín eurobloku vo výrobe bravčového mäsa.
Podľa ukazovateľov vyjadrujúcich celkovú jatočnú hmotnosť ošípaných zabitých na bitúnkoch a na farmách, ktorých mäso je vhodné na ľudskú spotrebu, Slovensko v roku 2020 vyrobilo 61.000 ton bravčového mäsa (mierny pokles zo 62.800 ton v roku 2020), čím sa zaradilo medzi posledných šesť krajín Únie v tomto rebríčku. Na tento stav v novembri poukázala aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorá oznámila, že len tretina spotrebovaného bravčového mäsa má slovenský pôvod, zvyšok je z dovozu.
Vlčan v tejto súvislosti priznal, že slovenskí chovatelia ošípaných a producenti mäsa sú pod veľkým tlakom. "Súvisí to s tým, že veľkí producenti mäsa z krajín, ako je Nemecko, Holandsko či Dánsko, majú problém umiestniť svoju nadprodukciu na trhoch tretích krajín. Najmä export do Číny sa zredukoval z dôvodu šírenia afrického moru ošípaných," opísal situáciu.
Minister priznal, že bol pozitívne prekvapený, keď zistil, že aj iné členské krajiny EÚ tento problém riešia intenzívnou podporou domácich chovov zameranou na mikrochovy a malé a stredné chovy. Pripomenul, že touto cestou sa koncom roku 2021 vybralo aj Slovensko.
"Česká republika na Rade ministrov prišla s iniciatívou pre Európsku komisiu, aby sa hľadali dodatočné zdroje na podporu domácich chovov ošípaných. Slovensko koncom minulého roka historicky najvyššou sumou 3,5 milióna eur podporilo tak veľkochovy, ako aj malé chovy ošípaných," vysvetlil Vlčan. Spresnil, že veľkochovy dostali 1,5 milióna eur na pomoc a podpora vo výške dvoch miliónov eur išla pre jednotlivé farmy, až pre 97 percent chovaných ošípaných na Slovensku.
Podľa jeho slov je v EÚ snaha hľadať dodatočné finančné zdroje mimo rozpočtu spoločnej európskej politiky, kam patrí aj výzva českej vlády pre eurokomisiu. Dodal tiež, že z dôvodu šírenia afrického moru ošípaných má podpora menších fariem svoju logiku, lebo v prípade nákazy má štát pri útrate a odstránení utratených zvierat menšie náklady, ako keď mor napadne veľkochovy s tisícami zvierat.
EÚ je po Číne druhým najväčším výrobcom bravčového mäsa na svete a je najväčším vývozcom bravčového mäsa a výrobkov z neho. Hlavnými producentskými krajinami Únie sú Nemecko, Španielsko a Francúzsko, ktoré predstavujú polovicu celkovej výroby, Slovensko je na konci tohto rebríčka. Únia v roku 2019 vyviezla približne 13 % svojej celkovej výroby, pričom väčšina vývozov smerovala do východnej Ázie, predovšetkým do Číny.
