Považská Bystrica 20. júna (TASR) – Martinský rodák Bohuslav Kortman zasvätil takmer celý svoj produktívny život jaskyniam. K speleológii ho priviedla ešte koncom 70. rokov minulého storočia práca v martinskom vydavateľstve Osveta, kde sa dostal k prvým informáciám o objavovaní jaskýň. Skontaktoval sa s považskobystrickými jaskyniarmi zo Strážovských vrchov a odvtedy sa stal súčasťou sveta speleológie.

„Mnohí ľudia si nevedia ani predstaviť, čo jaskyniarstvo nielen pre nás, ale aj pre spoločnosť znamená. Nie sú to len objavy a vykopané metre v jaskyniach, ale aj to, že naša činnosť prináša úžitok napríklad aj pre zdravie človeka alebo pre výskum,“ povedal pre TASR Kortman.

Speleológia bola jednou z mála činností, do ktorých pandémia nového koronavírusu zasiahla minimálne. Aj jaskyniari počas svojej práce síce museli dodržiavať mimoriadne opatrenia a nemohli sa objavovaniu jaskýň venovať v takom počte, ako predtým. Malo to však aj svoje výhody.

„V menšom počte sme sa v jaskyniach mohli viac sústrediť na to, čo nám možno inokedy unikalo. Dnes objaviť jaskyňu alebo nové priestory v už objavenej jaskyni nie je jednoduché. Treba do toho zapojiť veľa ľudí, ktorí sa tam musia prekopávať, prebíjať sa do neznámych priestorov. Nezostával nám čas, aby sme si možno pripravili pôdu na tie objavy. V menšom počte sme sa mohli sústrediť napríklad na prievan v jaskynných systémoch. Prievan speleológov privedie k objavu slušných jaskýň,“ zdôraznil Kortman.

Slovensko je vzhľadom na svoju rozlohu mimoriadne bohaté na jaskyne, v ich objavovaní, ale aj v skúmaní jaskynných systémov v zahraničí si slovenskí speleológovia pripísali na svoje konto niekoľko svetovo oceňovaných úspechov.

Foto: TASR - Radovan Stoklasa

„Nie sme takou svetovou jaskyniarskou veľmocou ako napríklad Francúzsko, ale naši jaskyniari majú veľmi dobrý zvuk vo svete. Slovenskí jaskyniari patria k prvým, ktorí vo Venezuele na Stolových horách objavili obrovské pieskovcové jaskyne. Dovtedy niekto ani len netušil, že niečo podobné na svete existuje. Predpokladalo sa, že v pieskovcoch môžu byť len nejaké pseudokrasové jaskyne. Slováci dokázali opak. Rovnako slovenskí speleopotápači dosiahli významné výsledky pri objavovaní desiatok kilometrov zaplavených jaskýň na mexickom poloostrove Yucatán a na Sardínii,“ priblížil medzinárodné úspechy slovenského jaskyniarstva Kortman.

Ako dodal, v rámci Európy rezonujú aj jaskyniarske úspechy slovenských speleológov v systéme Demänovských jaskýň. „Tu sme prekročili v dĺžke 43 kilometer. Ak by sa podarilo prepojiť ďalšie jaskyne, ktoré sú v Demänovskej doline, tak by celý jaskynný systém dosiahol viac ako 60 kilometrov. To už je aj v rámci Európy celkom slušné číslo,“ doplnil.

Napriek tomu, že Bohuslav Kortman oslávil v minulom roku sedemdesiatku, stále je aktívnym jaskyniarom. Môže sa pochváliť objavom niekoľkých unikátnych jaskýň v Strážovských vrchoch. Verí, že bude pri objave ďalších rekordných kvapľových jaskýň.

„Máme vytypované lokality, v ktorých očakávame objavy. Samozrejme, nebude to zadarmo, bude to nejaký čas trvať a to úsilie bude nemalé. S pribúdajúcimi rokmi musím hľadieť na to, aby ma tam zastúpili mladší jaskyniari, ktorí majú viac sily. V každom prípade však chcem byť pri tom,“ zhrnul.

Kortman bol viac ako desaťročie predsedom Slovenskej speleologickej spoločnosti, bol pri mnohých unikátnych jaskynných objavoch nielen v Strážovských vrchoch, ale aj na celom Slovensku či v zahraničí. Za jeho prínos pre slovenskú speleológiu a propagáciu jaskyniarstva dostal niekoľko ocenení, naposledy Cenu Trenčianskeho samosprávneho kraja.