Hoci skladanie vlády po voľbách má isté pravidlá, pri obsadzovaní postov nehrajú žiadnu veľkú úlohu. V tejto súvislosti tak môžu aj tzv. úzusy slúžiť iba ako nástroj vydierania pri politických rokovaniach, inak sú totiž nepoužiteľné.

Akokoľvek, neexistuje žiadny úzus, ako zložiť vládu, rovnako, ako neexistuje úzus, že tak musí urobiť víťaz volieb. Napokon, nepodarilo sa to svojho času ani ĽS-HZDS a ani Smeru-SD potom ako vyhrali voľby, naopak, vládu tri razy skladal politický subjekt, ktorý voľby nevyhral. Nehovoriac o vládach, ktoré vznikli iným spôsobom ako po voľbách, či to už bola – počítané od odstránenia komunistického režimu – vláda M. Čiča, J. Čarnogurského, J. Moravčíka alebo P. Pellegriniho.

Dohody a obchody

Jednoducho, vláda vzniká iba a len na základe politických dohôd strán, ktoré disponujú v parlamente väčšinou poslancov. Neexituje pritom žiadny návod, ako ju vyskladať, strany tak môžu urobiť iba a len na základe ich vzájomnej dohody. Neplatí, že druhej najsilnejšej strane patrí kreslo predsedu parlamentu, ani to, že si strany vyberajú posty podľa poradia v akom skončili vo voľbách. A dokonca ani to, že predseda víťaznej strany musí byť premiérom, aj taký politický obchod možno dohodnúť.

Samozrejme, môže to tak byť a zväčša aj je, čo je však dôležitejšie, že to tak byť vždy aj nemusí: pravidlá politickej hry o tróny má právo nastaviť víťaz volieb. Obmedzený je len tým, že ak pritom nevezme do úvahy požiadavky iných strán, ktoré k vládnutiu potrebuje, môže aj on skončiť mimo vlády alebo vyvolať politickú krízu. Inými slovami, ak bude B. Kollár predsedom parlamentu alebo R. Sulík ministrom financií, nebude tak preto, lebo im tieto tróny prináležia z výsledkov volieb, ale preto, lebo sa na tom s I. Matovičom –a v prípade štvorkoalície aj s A. Kiskom – dohodli.

Podobne, neexistuje ani žiadny termín, dokedy musí vláda po voľbách vzniknúť. Ústava určuje iba termín ustanovujúcej schôdze parlamentu, ktorý nemôže blokovať ani hlava štátu – ak totiž aj schôdzu do stanovených 30 dní nezvolá, poslanci sa zídu tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov volieb aj bez pozvánky. Pri vláde to však neplatí – kým hlava štátu nevymenuje novú, vládne stará a takpovediac v komfortnej situácii: ani vláde a ani jej členovi totiž nemôže parlament vysloviť nedôveru.

Termíny a lehoty

Termín vzniku novej vlády po ustanovujúcej schôdzi nového parlamentu a po podaní demisie starej vlády, má úplne v rukách hlava štátu. Kým zvolenie funkcionárov parlamentu závisí od vôle poslancov, vymenovanie členov vlády závisí od vôle hlavy štátu. Bez jej súhlasu nemôže byť napríklad ani R. Sulík ministrom financií, pretože ho do tejto funkcie nemusí vymenovať. Iba pre úplnosť: na druhej strane môže prezident za člena vlády inštalovať iba takú osobu, ktorú mu navrhne premiér, nesmie teda konať svojvoľne.

Prezidentka Z. Čaputová oznámila, že I. Matovič by mal vládu zostaviť do dvoch týždňov. Je to však predčasné až nevhodné vyhlásenie: po prvé preto, lebo na to, aby vláda vznikla, musí prezidentka najskôr vymenovať premiéra a až následne na jeho návrh potom môže vymenovať aj ďalších členov vlády. Po druhé preto, lebo to, kedy vláda naozaj vznikne, záleží iba od hlavy štátu a nikoho iného.

Prezidentka však premiéra ešte nevymenovala. I. Matovič je iba poverený zostavovaním vlády, čo prakticky neznamená nič, pretože hoci by aj poverený nebol, vládu by zostavoval tak či tak. Na základe výsledkov volieb. Napokon, politické rokovania o zostavovaní vládnej koalície a vlády I. Matovič reálne viedol oveľa skôr, ako dostal poverenie od hlavy štátu.

Ani premiér ani dezignovaný

A hoci oslovenie „dezignovaný premiér“ už zľudovelo, keďže to tak prezentujú médiá, možno konštatovať, že v súčasnosti I. Matovič nie je ani premiér, ani dezignovaný. Stále je iba poverený a kedy sa premení na dezignovaného premiéra záleží iba od rozhodnutia prezidentky Z. Čaputovej. Nikoho iného.

Úzus sem, úzus tam, faktom zostáva, že doteraz najrýchlejšie bola zložená a vymenovaná vláda Smer-SD, SNS, Most-Híd a Sieť v predchádzajúcom volebnom období. Bolo to však preto, lebo vtedajší prezident dal víťazovi volieb poverenie na rokovania o zostavovaní vlády na 9 dní. Prezidentka Z. Čaputová však odovzdala poverenie I. Matovičovi bez časového obmedzenia – jej terajšia netrpezlivosť, nedočkavosť či tlačenie na pílu, tak nie sú vôbec namieste.

Zhrnuté a podčiarknuté: môže byť aj poverenie – či už časovo limitované alebo bez limitu – ale skutočne dôležité je hlavne najskôr vymenovanie premiéra a potom na jeho návrh aj ďalších členov kabinetu. Taký je normálny postup pri vzniku novej vlády po parlamentných voľbách. Zvyšok sú reči.