Prezidentka Z. Čaputová podľa vlastného vyjadrenia už podpísala novelu Trestného zákona. Vyjadrila tým súhlas s jej znením, a hoci sa takejto interpretácii vzpiera, nedá sa to čítať inak, než ako to je. To, že novela bude publikovaná v Zbierke zákonov aj s jej podpisom, totiž bude a zostane faktom. Napokon, uvidí ho tam každý, kto sa pozrie.

Podpísanie novely prezidentkou Z. Čaputovou je zvláštne prinajmenej z dvoch dôvodov – po prvé preto, lebo jej výhrady voči novele boli naozaj silné. Iba námatkovo – spomínala výhrady Európskej komisie, Európskeho parlamentu, hrozbu straty peňazí z Európskej únie či protiústavnosť novely. Skrátene – novela bola pre ňu tak dôležitá, že sa dokonca rozhodla vystúpiť v parlamente počas legislatívneho procesu a upozorniť poslancov vládnej koalície na to, čo činia. Zrejme si však ani ona nevšimla, že v tejto hre má lepšie karty premiér, keďže ich aj rozdával.

Svojim podpisom pod novelou zákona to však šmahom ruky „akoby“ poprela. Druhým dôvodom, prečo možno označiť jej podpis pod novelou za zvláštny, je ten, že sa správala viac ako aktivistka, než prezidentka – na to bolo hlave štátu dané právo veta, aby tak vyjadrila nesúhlas so schváleným zákonom, prípadne upozornila na chyby, ktoré v ňom poslanci urobili. Zvyšok dopovie vládna koalícia a nebude to naozaj pekné.

Lehoty, lehoty a lehoty
V poriadku, je to rozhodnutie prezidentky, pri ktorom síce nesedia jej dôvody a argumenty, ale jej podpis pod novelou platí. Taká je realita. A keďže emócie – ktorých bolo a ešte bude v tejto súvislosti priveľa – sú naozaj v politike zlým radcom, treba sa pozrieť na skutočné, a nie vymyslené, fakty a argumenty. Alebo výhovorky.

Jedným z hlavných sú termíny dané zákonmi a jednoduché počty. Kľúčovými sú 8. február, kedy bola novela schválená a 15. marec, kedy má nadobudnúť účinnosť. S tým, že by mala byť zverejnená v Zbierke zákonov 15 dní predtým, teda začiatkom marca. Čo však v tomto prípade byť nemusí, keďže ide o zákon, ktorý bol schválený v zrýchlenom konaní.

Hrá sa vraj o čas, tak hovorí aj hlava štátu, ktorá chce novelu okamžite po jej podpísaní poslať na Ústavný súd aj s požiadavkou, aby rozhodol o pozastavení jej účinnosti. Súd isto jej podanie zaeviduje aj pridelí sudcovi-spravodajcovi, ale rozhodnúť o novele môže až vtedy, keď nadobudne platnosť. Teda bude uverejnená v Zbierke zákonov – kým uverejnená nebude, rozhodnúť nemôže a nesmie.

A to, kedy v nej novela zákona uverejnená bude, záleží iba a len od ministra spravodlivosti. Ani on však nemôže konať svojvoľne, aj on je pritom viazaný zákonnými lehotami.

Hromy a blesky sa zniesli na premiéra R. Fica, že zdržiaval podpísanie uvedenej novely. Dôležité je však iné – či pritom porušil alebo neporušil zákon. Neporušil. Na opätovné vrátenie zákona do parlamentu má hlava štátu 15 dní od jeho doručenia do paláca. Zároveň platí, že ak hlava štátu zákon nevetuje, má predseda parlamentu lehotu 21 dní na to, aby ho doručil do Zbierky zákonov. Tým, že premiér R. Fico podpísal novelu po 6. dňoch, bol ešte v časovom limite, teda prezidentka mohla stále využiť 15 dní na posúdenie, či ju vráti späť do parlamentu alebo nie. Ak by premiér novelu posunul do paláca povedzme až 20. februára, prezidentke by termín na vrátenie zákona vypršal až začiatkom marca a potom by už musela vládna koalícia okrem iných nepríjemností aj šturmovať s jeho opätovným schválením.

Tým, že sa prezidentka Z. Čaputová rozhodla novelu podpísať, má predseda parlamentu zákonnú povinnosť, aby ju najneskôr do 21 dní odo dňa jej schválenia poslal do redakcie Zbierky zákonov. Ďalších 15 dní na jej uverejnenie má samotná Zbierka, ktorú spravuje minister spravodlivosti. Všetko je zariadené tak, aby novela nadobudla účinnosť 15. marca ako to vládna koalícia chcela. A v súlade so zákonom.

Bonus
Má pritom aj bonus, čo znamená, že môže byť uverejnená aj skôr ako je uvedené. A je na vládnej koalícii či ho využije alebo nie – jedna vec je totiž to, kedy Ústavný súd rozhodne a iná, kedy jeho rozhodnutie bude v Zbierke zákonov publikované.

A to, ako bolo už spomenuté, má v rukách minister spravodlivosti. Limitovaný je opäť časom – podľa zákona by mal rozhodnutie súdu uverejniť do 15 dní od jeho doručenia. Prezidentka Z. Čaputová síce dôvodí, že súd môže pozastaviť účinnosť aj skôr ako je jeho rozhodnutie publikované v Zbierke zákonov – čo je aj fakt – ale nie v tomto prípade. Naopak, zákon hovorí jednoznačne a nespochybniteľne: „Uznesenie ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia a uznesenie o zrušení pozastavenia účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia je právoplatné a všeobecne záväzné odo dňa jeho vyhlásenia v zbierke zákonov“. K poznámke pod čiarou tak patrí jednoduchá otázka – ak toto všetko dokáže vypočítať R. Fico a jeho družina, vrátane vládnych poslancov, ako je možné, že to nevedia poslanci mimovládni?

Zostáva odpovedať na otázku, prečo by mal Ústavný súd vstupovať do hier a sporov v parlamente a ťahať horúce gaštany z ohňa, ktoré tam politici, vrátane prezidentky Z. Čaputovej, nahádzali. Tú však musia zodpovedať a aj zodpovedia jeho sudcovia a od ich odpovede, bude záležať veľa ďalších vecí. Počkáme a uvidíme. Samozrejme, nič z uvedeného neznamená, že novela Trestného zákona je fajn, že je dobrá a pre spoločnosť potrebná a výhodná. Lebo nie je.