Viete si predstaviť, že by sa kľúčovou témou budúcich slovenských volieb stala klimatická zmena? V Nemecku to tak pred pár dňami bolo, dokonca sa len krátko pred otvorením volebných miestností konala v Berlíne demonštrácia s účasťou Grety Thunbergovej.

Podľa prieskumov viac než 40 percent nemeckých voličov považuje zmenu klímy a jej dopady za problém číslo jedna. (Na Slovensku si poradové číslo v dôležitosti ani netrúfame odhadnúť.) Preto tiež väčšina relevantných nemeckých politických síl sľubuje, že bude všemožne napomáhať cieľu urobiť z Nemecka do roku 2050 bezuhlíkovú ekonomiku využívajúcu predovšetkým slnečnú a veternú energiu.

Jedinou stranou, ktorá loví vo vodách voličov s inými hodnotovými preferenciami, je AfD, pretože podľa nej skutočnými problémami ľudí nie je klimatická apokalypsa, ale klesajúca životná úroveň a inflácia.
Vtip je v tom, že oba javy súvisia – a klimatická apokalypsa, ktorá sa dnes zdá byť ešte bezpečne vzdialená kdesi za rohom, za horizontom našich životov a najmä volebných období – už teraz má a bude mať postupne čoraz väčšie dopady na životnú úroveň.

Otepľuje sa čoraz rýchlejšie

Akokoľvek sa zdá byť problém vzdialený, v skutočnosti na jeho riešenie neostáva veľa času. Zatiaľ najambicióznejšia medzinárodná dohoda prijatá v Paríži 12. decembra 2015 a oficiálne podpísaná 22. apríla 2016, má za cieľ okrem iného udržať rast globálnej priemernej teploty – v porovnaní s predindustriálnou érou – pod kritickou hranicou 2 stupne do roku 2100. A pokiaľ možno neprekročiť ani limit 1,5 stupňa.

Slovensko sa pridalo k tomuto medzinárodnému záväzku presne pred piatimi rokmi. A už po piatich rokoch je zrejmé, že sa ho naplniť nepodarí a že bude potrebné záväzky sprísniť. Aj naďalej sa otepľuje a koncentrácia skleníkových plynov v ovzduší dosahuje rekordné hodnoty – takýto obsah oxidu uhličitého v ovzduší na Zemi nebol podľa odborníkov dva milióny rokov.

Dnes je globálna priemerná teplota vzduchu vyššia asi o 1,2 stupňa Celzia v porovnaní s priemerom 1850-1900. V Európe je oteplenie ešte výraznejšie – cca o 2 stupne – a v arktickej oblasti dokonca dosiahlo 3 stupne Celzia. Od roku 2014 sa všetky roky zaradom ocitli medzi najteplejšími v histórii meraní.

Povedané jednoducho a laicky: Nielenže sa otepľuje, ale sa otepľuje čoraz rýchlejšie – a tento lavínovitý priebeh dáva zelenú aj dosiaľ nepredvídaným javom, ktoré môžu klimatickú zmenu spätne zasa len urýchliť (napr. topenie permafrostu, zmrznutej sibírskej pôdy). Dostávame sa tak do oblasti čiernych scenárov a nekontrolovaného vývoja.

Nielen čísla, ale aj ľudia

Očakáva sa, že hranicu 1,5 stupňa pri súčasnom tempe otepľovania dosiahneme už v roku 2034 (namiesto predpokladaného roku 2045) a hranicu 2 stupne už v roku 2054 (pôvodne sa tak malo stať v roku 2073). Najnovšie zistenia však zreálnili hrozbu, že hranica 1,5 C bude pokorená už v najbližších piatich rokoch.

Ak sa dnes odhaduje, že extrémne prejavy počasia vlani zasiahli 50 miliónov ľudí na Zemi a 23 miliónov obyvateľov planéty počas minulej dekády každoročne vyhnali zo svojich bydlísk, môžu byť tieto čísla v budúcnosti oveľa vyššie. A nejde len o čísla. Osud planéty nám prestáva byť ľahostajný vo chvíli, keď sa udalosť netýka určitého počtu ľudí, ale priamo mňa, či môjho bezprostredného okolia.

O dopadoch klimatickej zmeny by sa dalo hovoriť dlho a napokon na vlastnej koži ich zažívajú aj obyvatelia Slovenska. Niektoré sú menej dramatické, iné viac, napríklad lokálne povodne, silné búrky, či tradične suché obdobia na konci zimy a na jar, kedy nedostatok vlahy nepriaznivo ovplyvňuje poľnohospodársku produkciu – a teda ak sa podpisuje na raste cien za potraviny, potom môžeme hovoriť o inflácii spôsobenej klimatickou zmenou ako o dnešnom jave a nielen potenciálnom riziku.

Napriek tomu si len ťažko možno predstaviť, že by slovenskí voliči považovali klimatickú zmenu za prioritný problém a dožadovali by sa toho, aby mu venovali pozornosť aj politici.

„Paveda“ víťazí už dlho

Sme svedkami znepokojivého trendu, že vo svete (a menovite i na Slovensku) stúpa nedôvera voči odborníkom, vedcom, voči vedeckému poznaniu ako takému, čo sa v alarmujúcej miere prejavilo v spojitosti s COVIDom a neochotou ľudí dať sa zaočkovať. Zarytí antivaxeri zastrašujú lekárov, vedcov, protestujú pred ich bydliskami, v uliciach miest, atakujú očkovacie tímy. A podobný tón diskusie sa pokúšajú udávať aj vo verejnom priestore.

Lenže možno v menej agresívnej podobe, no zato už dlhodobo sa takéto postoje významne uplatňujú vo vzťahu ku klimatickej zmene. Problém je, že téme v skutočnosti naozaj nie každý rozumie a laickej verejnosti napríklad splýva s ochranou ozónovej vrstvy a so znečistením ovzdušia.

Takisto nie sme zvyknutí hodnotiť javy dlhodobo a štatisticky – takže ak náhodou pár dní mrzne, alebo sa cez leto náhle ochladí, hocikto si uľaví: Toto má byť to globálne otepľovanie? Veď je zima! Napokon podobného úsudku sa dopúšťal aj predošlý americký prezident Trump. Klimatická zmena pritom neznamená, že už nikdy nikde nebude zima.

Zarážajúca je tiež opatrnosť, ak treba priznať, že je zmena klímy dôsledkom ľudskej činnosti. Vytrvalo sa objavuje „argument“, že môže ísť o prirodzený výkyv. A pritom zástancom tohto tvrdenia nepripadá podozrivé, že kým prirodzený výkyv teplôt sa v atmosfére dial desaťtisíce rokov, momentálne teplota dramaticky narástla za pár desaťročí.

Vedecký konsenzus je pri tejto téme nesmierne široký. V jeho duchu konajú medzinárodné, aj vedecké a odborné inštitúcie. Obchádzanie tohto faktu pripomína hľadanie „alternatív“ v prípade COVIDu a povýšenie sociálnych sietí či s prepáčením ulice nad odbornosť a poznanie. A nad fakty.

Generálny tajomník OSN Antionio Guterres povedal: „Toto je rok akcie. Krajiny sa musia zaviazať k nulovým emisiám do roku 2050. Musia ešte pred konferenciou COP 26 v Glasgowe predložiť ambiciózne národné plány v oblasti klímy, ktoré do roku 2030 spoločne znížia globálne emisie o 45 percent v porovnaní s úrovňou z roku 2010. A musia konať hneď aby ochránili svojich obyvateľov pred katastrofálnymi dopadmi klimatickej zmeny.“

Kým v Nemecku voliči presvedčili politikov o nutnosti konať, u nás o tom treba najskôr presviedčať voličov.