Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vnútornú politiku sprevádzala v uplynulom roku nebývala polarizácia, fragmentácia a vulgarizácia, ktorú si odnášala aj naša zahraničná politika a obraz krajiny vo svete, píše P. Demeš.
Autor Pavol Demeš
Rok 2023 bol unikátny. Pripomenuli sme si v ňom tridsať rokov samostatnosti nášho štátu a nadviazania diplomatických vzťahov s krajinami z rôznych kútov sveta a zároveň sme predviedli nebývalé vnútropolitické piruety. Nikdy doteraz sme na Slovensku nemali v jednom roku troch ministrov zahraničných vecí (ako aj premiérov), z ktorých prvý – diplomat Rastislav Káčer nastúpil po Ivanovi Korčokovi v septembri 2022 do menšinovej vlády Eduarda Hegera, ktorá pokračovala od decembra ako vláda v demisii; druhý – diplomat Miroslav Wlachovský sa stal v máji 2023 členom historicky prvej úradníckej vlády vedenej Ľudovítom Ódorom, ktorá nezískala dôveru parlamentu (menovala ju prezidentka). Štafetu po septembrových predčasných voľbách prevzal koncom októbra politik Juraj Blanár, ktorého si vybral štvornásobný premiér. Robert Fico chcel mať na rezorte diplomacie „šťuku“, presadzujúcu „suverénnu a slovenskú zahraničnú politiku“.
Vnútornú politiku sprevádzala v uplynulom roku nebývala polarizácia, fragmentácia a vulgarizácia, ktorú si odnášala aj naša zahraničná politika a obraz krajiny vo svete. Tradičný zahraničnopolitický konsenzus sa začal do značnej miery rozpadať a vynorili sa u nás protizápadné tendencie. Obviňovanie Washingtonu (plus osoby Georga Sorosa) a Bruselu sa prepracovalo do rétoriky predstaviteľov viacerých vplyvných strán a patrilo k nebývalým dominantám predvolebného zápolenia. Dialo sa tak v čase rozkolísanej medzinárodnej situácie spôsobenej predovšetkým pokračujúcou ruskou agresiou voči nášmu východnému susedovi Ukrajine a otvoreným súperením Ruska so Západom s nepredvídateľným vývojom.
Táto dynamika sa odrazila aj na výrazných zmenách v postojoch verejnosti. Podľa štúdie GLOBSEC Trends 2023, ktorá skúmala verejnú mienku v ôsmych krajinách strednej a východnej Európy, je zmena postojov na Slovensku medzi rokmi 2022 a 2023 pomerne prekvapivá. Napríklad, podpora členstva v NATO klesla zo 72 % na 58 %. Väčšina ľudí už nepripisuje hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine Rusku, je proti vojenskej podpore brániacej sa Ukrajine a 50 % považuje USA za bezpečnostnú hrozbu. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou náchylnosťou na manipuláciu verejnosti, šírenie dezinformácií a propagandy.
Je to obzvlášť nepríjemné v čase, kedy sme na Slovensku dosiahli rekordne nízku dôveru k inštitúciám, vymožiteľnosti práva a spravovaniu štátu, kedy má Slovensko napätú ekonomickú a sociálnu situáciu a nabúranú občiansku kohéziu. Slovensko sa podľa viacerých medzinárodných porovnaní – napríklad Index prosperity, Eurobarometer, testovanie PISA, Správa o šťastí, dostáva na chvost krajín EÚ.
Programové vyhlásenie a prvé kroky vlády Roberta Fica
Časť venovaná zahraničnej politike zohľadňuje predstavy trojkoalície – SMER – SSD, Hlas-SD a SNS. Deklaruje ako strategickú prioritu členstvo v EÚ a NATO, spoluprácu v rámci V4 (špeciálne s Českou republikou), posilňovanie národnoštátnych záujmov, ekonomickej dimenzie a politiku na štyri svetové strany, s objavovaním nových teritórií. Je za mier a územnú celistvosť Ukrajiny, vojenskú pomoc len v rámci komerčných rámcov. Rusko a ruskú agresiu otvorene nekritizuje a nevenuje výraznejšiu podporu obrane proti hybridným hrozbám.
Návštevy predsedu vlády, ministra zahraničia a ministra obrany do Bruselu a Prahy a ich stretnutia s partnermi ukazujú snahu o rozptýlenie obáv o orbánovské postupy v rámci euroatlantických štruktúr. Pro-európsky vektor akcentuje aj podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec. Otvorený ostáva vzťah k susednému Poľsku, ktoré zásadne mení politický kurz a bude v EÚ i V4 zohrávať dôležitú úlohu.
Zahraničné cesty a návštevy
Masívne vnútropolitické zmeny sa odzrkadlili aj na znížení medzinárodných aktivít, najmä na vládnej a parlamentnej úrovni. Začiatkom roka, v januári, sa konali v Bratislave spomienkové podujatia v súvislosti s 30. výročím vzniku SR – na prezidentskej i premiérskej úrovni. Popri viacerých ministerských návštevách k nám zavítal v septembri Štátny sekretár Svätej stolice Mons. Pietro kardinál Parolin, ktorý uskutočnil trojdňovú oficiálnu štátnu aj pastoračnú návštevu Slovenska.
Vďaka 18. ročníku Konferencie GLOBSEC zavítalo do Bratislavy v máji 1300 hostí zo 63 krajín, vrátane ich lídrov, ministrov obrany, expertov z rôznych oblastí či uznávaných novinárov. Zásadný prejav o stave a budúcnosti Európy predniesol francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Prezidentka republiky do značnej miery suplovala úroveň a dynamiku zahraničných návštev. V roku 2023 prijala prezidentov Rakúska, Českej republiky, Estónska, Talianska, Francúzska, Srbska, Ukrajiny, Izraela a Slovinska, ako aj holandský kráľovský pár a viceprezidenta Indonézie. V júni sa v Bratislave konal samit prezidentov krajín B9. Zuzana Čaputová sa zúčastnila okrem iného viacerých samitov, korunovácie kráľa Karola III. a spoločne s novým českým prezidentom Petrom Pavlom navštívila Ukrajinu. V Nemecku si prevzala dve prestížne ocenenia - Európsku cenu nadácie Schwarzkopf a Cenu cisára Otta.
Prezidentka aj napriek medzinárodnej prestíži a stále vysokej verejnej podpore napokon koncom júna oznámila, že už v ďalšom období nebude kandidovať. Prispeli k tomu nevyberané útoky zo strany politikov na jej osobu, s dopadom na jej súkromný život. Koncom augusta oznámil rozhodnutie kandidovať na post prezidenta bývalý minister zahraničia Ivan Korčok a vstúpiť do súťaže ako občiansky kandidát sa rozhodol aj ďalší ex-minister zahraničia Ján Kubiš.
Rok 2024 - výročia a voľby
Povolebná politická dynamika poukazuje na pretrvávajúcu polarizáciu a hodnotové strety, čo bude mať vplyv aj na zahraničnú politiku. Ukáže sa, do akej miery bude nové vedenie rezortu diplomacie napĺňať programové ciele, vyhne sa straníckosti a bude spolupracovať s expertnou komunitou z akademického a mimovládneho prostredia - najmä Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku a svetoznámou organizáciou GLOBSEC. Výzvou bude aj nastavenie vzťahov s dynamickou diaspórou, ktorá má záujem pomáhať Slovensku v naštartovaní jeho rozvoja a chce sa zapájať do diskusií o zabránení odlivu mozgov.
Tento rok štartujeme pripomenutím si 15. výročia vstupu do eurozóny, po ktorom bude nasledovať 20. výročie vstupu Slovenska do NATO a EU, 80. výročie SNP a 35. výročie Nežnej revolúcie. Naši občania dvakrát pristúpia k urnám – budeme si voliť šiestu hlavu štátu a poslancov do Európskeho parlamentu. Spôsob pripomenutia týchto výročí a výsledky oboch volieb výraznou mierou prispejú k ďalšiemu smerovaniu a rozvoju Slovenska.
Z celosvetového hľadiska je potrebné zvýrazniť, že rok 2024 bude supervolebný. Voľby sa neuskutočnia len v EÚ, ale aj v Rusku, Indii, USA a mnohých ďalších krajinách, čo bude mať dopad na politickú realitu v globálnom meradle.
Vnútornú politiku sprevádzala v uplynulom roku nebývala polarizácia, fragmentácia a vulgarizácia, ktorú si odnášala aj naša zahraničná politika a obraz krajiny vo svete. Tradičný zahraničnopolitický konsenzus sa začal do značnej miery rozpadať a vynorili sa u nás protizápadné tendencie. Obviňovanie Washingtonu (plus osoby Georga Sorosa) a Bruselu sa prepracovalo do rétoriky predstaviteľov viacerých vplyvných strán a patrilo k nebývalým dominantám predvolebného zápolenia. Dialo sa tak v čase rozkolísanej medzinárodnej situácie spôsobenej predovšetkým pokračujúcou ruskou agresiou voči nášmu východnému susedovi Ukrajine a otvoreným súperením Ruska so Západom s nepredvídateľným vývojom.
Táto dynamika sa odrazila aj na výrazných zmenách v postojoch verejnosti. Podľa štúdie GLOBSEC Trends 2023, ktorá skúmala verejnú mienku v ôsmych krajinách strednej a východnej Európy, je zmena postojov na Slovensku medzi rokmi 2022 a 2023 pomerne prekvapivá. Napríklad, podpora členstva v NATO klesla zo 72 % na 58 %. Väčšina ľudí už nepripisuje hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine Rusku, je proti vojenskej podpore brániacej sa Ukrajine a 50 % považuje USA za bezpečnostnú hrozbu. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou náchylnosťou na manipuláciu verejnosti, šírenie dezinformácií a propagandy.
Je to obzvlášť nepríjemné v čase, kedy sme na Slovensku dosiahli rekordne nízku dôveru k inštitúciám, vymožiteľnosti práva a spravovaniu štátu, kedy má Slovensko napätú ekonomickú a sociálnu situáciu a nabúranú občiansku kohéziu. Slovensko sa podľa viacerých medzinárodných porovnaní – napríklad Index prosperity, Eurobarometer, testovanie PISA, Správa o šťastí, dostáva na chvost krajín EÚ.
Programové vyhlásenie a prvé kroky vlády Roberta Fica
Časť venovaná zahraničnej politike zohľadňuje predstavy trojkoalície – SMER – SSD, Hlas-SD a SNS. Deklaruje ako strategickú prioritu členstvo v EÚ a NATO, spoluprácu v rámci V4 (špeciálne s Českou republikou), posilňovanie národnoštátnych záujmov, ekonomickej dimenzie a politiku na štyri svetové strany, s objavovaním nových teritórií. Je za mier a územnú celistvosť Ukrajiny, vojenskú pomoc len v rámci komerčných rámcov. Rusko a ruskú agresiu otvorene nekritizuje a nevenuje výraznejšiu podporu obrane proti hybridným hrozbám.
Návštevy predsedu vlády, ministra zahraničia a ministra obrany do Bruselu a Prahy a ich stretnutia s partnermi ukazujú snahu o rozptýlenie obáv o orbánovské postupy v rámci euroatlantických štruktúr. Pro-európsky vektor akcentuje aj podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec. Otvorený ostáva vzťah k susednému Poľsku, ktoré zásadne mení politický kurz a bude v EÚ i V4 zohrávať dôležitú úlohu.
Zahraničné cesty a návštevy
Masívne vnútropolitické zmeny sa odzrkadlili aj na znížení medzinárodných aktivít, najmä na vládnej a parlamentnej úrovni. Začiatkom roka, v januári, sa konali v Bratislave spomienkové podujatia v súvislosti s 30. výročím vzniku SR – na prezidentskej i premiérskej úrovni. Popri viacerých ministerských návštevách k nám zavítal v septembri Štátny sekretár Svätej stolice Mons. Pietro kardinál Parolin, ktorý uskutočnil trojdňovú oficiálnu štátnu aj pastoračnú návštevu Slovenska.
Vďaka 18. ročníku Konferencie GLOBSEC zavítalo do Bratislavy v máji 1300 hostí zo 63 krajín, vrátane ich lídrov, ministrov obrany, expertov z rôznych oblastí či uznávaných novinárov. Zásadný prejav o stave a budúcnosti Európy predniesol francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Prezidentka republiky do značnej miery suplovala úroveň a dynamiku zahraničných návštev. V roku 2023 prijala prezidentov Rakúska, Českej republiky, Estónska, Talianska, Francúzska, Srbska, Ukrajiny, Izraela a Slovinska, ako aj holandský kráľovský pár a viceprezidenta Indonézie. V júni sa v Bratislave konal samit prezidentov krajín B9. Zuzana Čaputová sa zúčastnila okrem iného viacerých samitov, korunovácie kráľa Karola III. a spoločne s novým českým prezidentom Petrom Pavlom navštívila Ukrajinu. V Nemecku si prevzala dve prestížne ocenenia - Európsku cenu nadácie Schwarzkopf a Cenu cisára Otta.
Prezidentka aj napriek medzinárodnej prestíži a stále vysokej verejnej podpore napokon koncom júna oznámila, že už v ďalšom období nebude kandidovať. Prispeli k tomu nevyberané útoky zo strany politikov na jej osobu, s dopadom na jej súkromný život. Koncom augusta oznámil rozhodnutie kandidovať na post prezidenta bývalý minister zahraničia Ivan Korčok a vstúpiť do súťaže ako občiansky kandidát sa rozhodol aj ďalší ex-minister zahraničia Ján Kubiš.
Rok 2024 - výročia a voľby
Povolebná politická dynamika poukazuje na pretrvávajúcu polarizáciu a hodnotové strety, čo bude mať vplyv aj na zahraničnú politiku. Ukáže sa, do akej miery bude nové vedenie rezortu diplomacie napĺňať programové ciele, vyhne sa straníckosti a bude spolupracovať s expertnou komunitou z akademického a mimovládneho prostredia - najmä Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku a svetoznámou organizáciou GLOBSEC. Výzvou bude aj nastavenie vzťahov s dynamickou diaspórou, ktorá má záujem pomáhať Slovensku v naštartovaní jeho rozvoja a chce sa zapájať do diskusií o zabránení odlivu mozgov.
Tento rok štartujeme pripomenutím si 15. výročia vstupu do eurozóny, po ktorom bude nasledovať 20. výročie vstupu Slovenska do NATO a EU, 80. výročie SNP a 35. výročie Nežnej revolúcie. Naši občania dvakrát pristúpia k urnám – budeme si voliť šiestu hlavu štátu a poslancov do Európskeho parlamentu. Spôsob pripomenutia týchto výročí a výsledky oboch volieb výraznou mierou prispejú k ďalšiemu smerovaniu a rozvoju Slovenska.
Z celosvetového hľadiska je potrebné zvýrazniť, že rok 2024 bude supervolebný. Voľby sa neuskutočnia len v EÚ, ale aj v Rusku, Indii, USA a mnohých ďalších krajinách, čo bude mať dopad na politickú realitu v globálnom meradle.
