Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pred nedeľnými voľbami do Bundestagu.
Autor Teraz.sk/Ján Šmihula
Doslova už len hodiny zostávajú do otvorenia volebných miestností v Nemecku. Viac ako 60 miliónov voličov rozhodne v nedeľu (26. septembra) o zložení v poradí dvadsiateho Spolkového snemu. Predvolebné prieskumy napovedajú, že výsledok bude tesný. Avšak už teraz možno s istotou tvrdiť jedno: Po 16 rokoch sa končí éra kancelárky Angely Merkelovej. Kto ju v kresle nahradí? Bude to kresťanský demokrat Armin Laschet alebo sociálny demokrat Olaf Scholz, či nebodaj kandidátka zelených Annalena Baerbocková?
Po slabých výsledkoch Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v krajinských voľbách Angela Merkelová v októbri 2018 oznámila, že už viac nebude kandidovať na post šéfky strany, ani sa uchádzať o kreslo nemeckého kancelára. Týmto rozhodnutím postavila svoju materskú stranu pred poriadny rébus, totiž nahradiť takú politickú veličinu nie je vôbec jednoduché.
CDU sa spolu so sesterskou Kresťanskosociálnou úniou (CSU) po dlhotrvajúcich straníckych sporoch napokon rozhodla, že jej kandidátom na post spolkového kancelára bude Armin Laschet. Zrejme to ale nebola tá najšťastnejšia voľba, pretože krátko po oznámení jeho kandidatúry sa začali kresťanskí demokrati v prieskumoch prepadať a o popularite Armina Lascheta možno hovoriť len s veľkým sebazaprením. Práve jeho vinia mnohí z pádu preferencií CDU/CSU, pričom v takýto obrat vo volebných prieskumoch málokto veril. Veď na začiatku roka strácali sociálni demokrati na CDU/CSU priepastných 20 percent.
Premiér Severného Porýnia-Vestfálska sa však nevzdáva a v predvolebnom finiši sa snaží zvrátiť nepriaznivý trend. Zdá sa, že úspešne, pretože v posledných dňoch sa mu podarilo nejaké body získať a volebný boj ešte viac zdramatizovať. CDU/CSU ale stále zaostáva s približne 22 percentami za sociálnymi demokratmi, ktorým predpovedajú prieskumy okolo 25 percent.
Armin Laschet varuje napríklad veľmi dôrazne pred vytvorením - ako hovoria Nemci - 2RG koalície (rot-rot-grün) zloženej zo sociálnych demokratov, zástupcov ľavicovej strany Die Linke a Zelených. Laschet tvrdí, že ak by sa dostal tento ľavicový trojlístok k moci krajine hrozí hospodárska kríza a oslabenie pozície Nemecka v Európe i vo svete. Pravdou je, že sociálnodemokratický kandidát Olaf Scholz tento zväzok nevylúčil.
Vo voľbách do Bundestagu môže kartami výrazne zamiešať krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD). Na základe predvolebných prieskumov by sa dokonca mala stať najsilnejšou stranou v troch východných spolkových krajinách v Sasku, v Durínsku a v Sasku-Anhaltsku. Isteže, nemožno očakávať, že parlamentné voľby rozhodnú spolkové krajiny ležiace na východe Nemecka, avšak práve tam môžu stratiť respektíve naopak získať hlavné politické subjekty rozhodujúce hlasy.
Spoluprácu s AfD ostatné strany odmietajú, ale čo sa týka budúcej vládnej koalície existuje viacero možností. Ak by napríklad vyhrala SPD, sociálni demokrati môžu popri spomínanej 2RG koalícii vytvoriť červeno-zelenú koalíciu, ako tomu bolo počas vlády kancelára Gerharda Schrödera v rokoch 1998 - 2005. Keby hlasy nestačili Olaf Scholz by sa mohol usilovať rozšíriť tento zväzok o liberálov z FDP a vytvoriť „semaforovú koalíciu“ (Ampelkoalition). Ak by ale vyhral Armin Laschet možno očakávať napríklad rokovania o vytvorení koalície CDU/CSU s FDP alebo „jamajskej koalície“ so Slobodnou demokratickou stranou (FDP) a Zelenými, či pokračovanie veľkej koalície zloženej z CDU/CSU a SPD.
Vzhľadom na aktuálne predvolebné preferencie je však veľmi pravdepodobné, že po nedeľných voľbách do Bundestagu nebude v Nemecku vládnuť dvojkoalícia, ako počas uplynulých desaťročí, ale na vytvorenie vlády bude potrebná trojkoalícia. Keby k tomu skutočne došlo, stalo by sa tak po takmer 70 rokoch - spolkový kancelár Konrad Adenauer vytvoril svoju druhú vládu (1953 - 1957) z piatich strán.
A napokon, ešte jedno pripomenutie z histórie volieb do Bundestagu, ktoré napovedá, že aj druhý môže byť konečným víťazom. To v takom prípade, keď sa mu podarí získať hlasy pre väčšinový kabinet. V roku 1969 to bol sociálnodemokratický kandidát Willy Brandt, ktorého SPD skončila v parlamentných voľbách síce druhá za víťaznou CDU/CSU, ale napokon práve on vytvoril prvú sociálno-liberálnu vládu spolu s FDP a CDU/CSU sa porúčala po 20 rokoch vládnutia prvýkrát do opozície.
Po slabých výsledkoch Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v krajinských voľbách Angela Merkelová v októbri 2018 oznámila, že už viac nebude kandidovať na post šéfky strany, ani sa uchádzať o kreslo nemeckého kancelára. Týmto rozhodnutím postavila svoju materskú stranu pred poriadny rébus, totiž nahradiť takú politickú veličinu nie je vôbec jednoduché.
CDU sa spolu so sesterskou Kresťanskosociálnou úniou (CSU) po dlhotrvajúcich straníckych sporoch napokon rozhodla, že jej kandidátom na post spolkového kancelára bude Armin Laschet. Zrejme to ale nebola tá najšťastnejšia voľba, pretože krátko po oznámení jeho kandidatúry sa začali kresťanskí demokrati v prieskumoch prepadať a o popularite Armina Lascheta možno hovoriť len s veľkým sebazaprením. Práve jeho vinia mnohí z pádu preferencií CDU/CSU, pričom v takýto obrat vo volebných prieskumoch málokto veril. Veď na začiatku roka strácali sociálni demokrati na CDU/CSU priepastných 20 percent.
Premiér Severného Porýnia-Vestfálska sa však nevzdáva a v predvolebnom finiši sa snaží zvrátiť nepriaznivý trend. Zdá sa, že úspešne, pretože v posledných dňoch sa mu podarilo nejaké body získať a volebný boj ešte viac zdramatizovať. CDU/CSU ale stále zaostáva s približne 22 percentami za sociálnymi demokratmi, ktorým predpovedajú prieskumy okolo 25 percent.
Armin Laschet varuje napríklad veľmi dôrazne pred vytvorením - ako hovoria Nemci - 2RG koalície (rot-rot-grün) zloženej zo sociálnych demokratov, zástupcov ľavicovej strany Die Linke a Zelených. Laschet tvrdí, že ak by sa dostal tento ľavicový trojlístok k moci krajine hrozí hospodárska kríza a oslabenie pozície Nemecka v Európe i vo svete. Pravdou je, že sociálnodemokratický kandidát Olaf Scholz tento zväzok nevylúčil.
Vo voľbách do Bundestagu môže kartami výrazne zamiešať krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD). Na základe predvolebných prieskumov by sa dokonca mala stať najsilnejšou stranou v troch východných spolkových krajinách v Sasku, v Durínsku a v Sasku-Anhaltsku. Isteže, nemožno očakávať, že parlamentné voľby rozhodnú spolkové krajiny ležiace na východe Nemecka, avšak práve tam môžu stratiť respektíve naopak získať hlavné politické subjekty rozhodujúce hlasy.
Spoluprácu s AfD ostatné strany odmietajú, ale čo sa týka budúcej vládnej koalície existuje viacero možností. Ak by napríklad vyhrala SPD, sociálni demokrati môžu popri spomínanej 2RG koalícii vytvoriť červeno-zelenú koalíciu, ako tomu bolo počas vlády kancelára Gerharda Schrödera v rokoch 1998 - 2005. Keby hlasy nestačili Olaf Scholz by sa mohol usilovať rozšíriť tento zväzok o liberálov z FDP a vytvoriť „semaforovú koalíciu“ (Ampelkoalition). Ak by ale vyhral Armin Laschet možno očakávať napríklad rokovania o vytvorení koalície CDU/CSU s FDP alebo „jamajskej koalície“ so Slobodnou demokratickou stranou (FDP) a Zelenými, či pokračovanie veľkej koalície zloženej z CDU/CSU a SPD.
Vzhľadom na aktuálne predvolebné preferencie je však veľmi pravdepodobné, že po nedeľných voľbách do Bundestagu nebude v Nemecku vládnuť dvojkoalícia, ako počas uplynulých desaťročí, ale na vytvorenie vlády bude potrebná trojkoalícia. Keby k tomu skutočne došlo, stalo by sa tak po takmer 70 rokoch - spolkový kancelár Konrad Adenauer vytvoril svoju druhú vládu (1953 - 1957) z piatich strán.
A napokon, ešte jedno pripomenutie z histórie volieb do Bundestagu, ktoré napovedá, že aj druhý môže byť konečným víťazom. To v takom prípade, keď sa mu podarí získať hlasy pre väčšinový kabinet. V roku 1969 to bol sociálnodemokratický kandidát Willy Brandt, ktorého SPD skončila v parlamentných voľbách síce druhá za víťaznou CDU/CSU, ale napokon práve on vytvoril prvú sociálno-liberálnu vládu spolu s FDP a CDU/CSU sa porúčala po 20 rokoch vládnutia prvýkrát do opozície.
