Bratislava 31. januára (Teraz.sk) - Nevieme ako budú dnešné deti reagovať na historické hračky, ale jednoznačne spoznajú životný štýl predchádzajúcich generácií. Staré hračky v dnešnom ponímaní, vlastne v zmenšenej podobe kopírujú naozajstné veci, ktoré používali dospelí. Uviedla pre Teraz. Sk Beáta Husová o projekte Múzea mesta Bratislavy Ako sa hrali naši.

Ako sa hrali naši...jedinečný projekt Múzea mesta Bratislavy. Bude to iba o hračkách našich starých rodičov a rodičov? V čom spočíva zmysel celého projektu?
Ide o projekt, ktorý otvára pomyslene depozitár s dobovými hračkami Múzea mesta Bratislavy. Depozitár je miesto, kde majú hračky svoje útočište, je o ne dobre postarané. Práve preto, že výborne vyzerajú a sú stále pôvabné, ich môžeme ukázať aj našim návštevníkom. Každé stretnutie raz do mesiaca – v roku 2019 ich bude 7 – sa skladá z troch častí.

Konkrétne?
Čo si hračky šepkajú? Rozprávaj mi! Papierové múzeum.
Prvé dve aktivity sa konajú v Apponyiho paláci, hneď vedľa Starej radnice. V nádhernom prostredí rokokového paláca sa nám bude krásne o hračkách rozprávať. V bloku Čo si hračky šepkajú? zaznejú príbehy hračiek z depozitárov, predstavíme ich rodné listy a protagonisti Spievankova naučia návštevníkov vždy nejakú pesničku, ktorá bude mať vzdelávací podtext. Pretože ako hra tak spev vnášajú radosť do života a my chceme prežívať s našimi návštevníkmi malými aj veľkými radosť z krásnych vecí a hudby. Hravou formou sa dajú výborne získať nové poznatky, rozvíjať reč, motoriku. To všetko v programe postupne ponúkneme.

A tretia časť?
V bloku Rozprávaj mi! Predstaví vždy známy herec svoje detstvo a hlavne porozpráva príbehy ako sa hral a prežíval najkrajšie obdobie svojho života. K nemu sa s rozprávaním pridá aj napríklad kurátorka zbierky, či rodičia, starí rodičia našich detí, ktoré ateliér budú navštevovať. Papierové múzeum je naplnené radosťou z tvorby a uskutoční sa v priestore dobre známeho Ateliéru Múzeum má budúcnosť, hneď vedľa Apponyiho paláca. Návštevníci si postupne vytvoria svoj veľký album hračiek, príbehov, fotografií, pretože s hračkami z depozitárov sa bude dať aj odfotiť na pamiatku. My sa už teraz nesmierne tešíme – my teda garantka projektu a kurátorka zbierky hračiek, Marta Janovíčková, zástupkyňa riaditeľa MMB a autorky projektu Beáta Husová a Martina Pavlikánová.

Opäť aj týmto podujatím idete spájať generácie. Myslíte si, že bude zložité vysvetľovať dnešným deťom pri konkrétnych hračkách – čo to vlastne je?
Myslíme si, že upriamime pozornosť a obdiv najmladších návštevníkov smerom ku generácii rodičov a najmä starých rodičov. Zotrieme generačné rozdiely. Nenásilne, cez príbehy z detstva ich odrazu budú vidieť inak – pochopia, že aj oni boli raz deti, vyvádzali nezbedníctva a každá doba, v ktorej ľudstvo žilo má svoje čaro a význam pre kultúrne dedičstvo. Samozrejme nebudeme to vravieť takto vážne, budeme sa skôr rozprávať, zabávať, veľa smiať a verím, že popritom vyjde na povrch podstata, ktorú chceme ukázať a povedať. Nevieme ako budú dnešné deti reagovať na historické hračky, ale jednoznačne spoznajú životný štýl predchádzajúcich generácií. Staré hračky v dnešnom ponímaní, vlastne v zmenšenej podobe kopírujú naozajstné veci, ktoré používali dospelí. Tým získajú nový pohľad na dejiny a možno ich viac osloví aj návšteva múzea ako takého. Keď nepochopia, čo tie hračky znázorňujú, tak dostanú výklad v časti Čo si hračky šepkajú.

Koľko stretnutí budete mať v rámci tohto projektu počas celého roka? Čím bude každé z nich jedinečné?
Podujatia budú jedinečné vždy novými pesničkami, hračkami z depozitárov a samozrejme novými príbehmi hostí. V tomto roku ich bude sedem. Každé podujatie bude jednak v priestore Appoyniho paláca (Čo si hračky šepkajú a Rozprávaj mi!) Už toto prostredie paláca bude zážitkom. Veď je z 18. Storočia a tak naši návštevníci pomyslene prekročia niekoľko storočí. Posledná časť stretnutia (Papierové múzeum) sa odohrá v inšpirujúcom Ateliéri Múzeum má budúcnosť, ktorý je hneď v susedstve v Starej radnici. Invenčnosť a výtvarné zameranie urobí radosť všetkým a každá rodina tak môže získať unikátny album svojej vlastnej histórie.

Ktoré osobnosti sa vám podarilo na tento projekt získať v rámci jednotlivých sprievodných podujatí?
Termíny stretnutí: 16. 2. 2019, hosť František Kovár, 16. 3. 2019, hosť Karol Čálik, 27. 4. 2019 hosť Božidara Turzonovová, 18 .5. 2019 hosť Iveta Malachovská, 19. 10. 2019, hosť Anna Šišková, 23. 11. 2019, hosť Lukáš Latinák, 14. 12. 2019, hosť Marián Labuda.

Je podľa vás hra naozaj vážna vec ako sa vyslovil známy detský psychológ Zdeněk Matějček? Prečo?
Hra je vážna vec, veď cez ňu začína v ranom detstve dieťa komunikovať so svojím rodičom a spoznávať okolie. Akým spôsobom to rodič robí a dokáže priblížiť dieťaťu svet okolo, tak bude dieťa pripravené na celý život a také postoje bude mať k svetu. Myslíme si, že aj náš projekt osloví v prvom rade rodičov, starých rodičov a tí následne ukážu deťom svet pred mnohými rokmi cez hračky a hru. Preto všetkých srdečne pozývame. Predstavte nám tie z dnešného pohľadu pre súčasnú generáciu detí tie najkurióznejšie hračky z dávnej minulosti.

Obľúbená hračka vášho detstva? Máte ju ešte niekde schovanú?
Ja som mala rada knižky a moja najobľúbenejšia bola Dovidenia Zuzanka od Hany Zelinovej. Splnil sa mi sen, že som sa s pani spisovateľkou stretla na besede, keď som mala asi 12 rokov a som jej verejne za knižku poďakovala. Veľmi ju to dojalo. Je mi ľúto, že už ju nemám. S ňou som prežívala všetky choroby, radosti aj starosti môjho útleho detstva. A ešte si pamätám macíka, ktorý mal zelené nohavičky na traky. Za tým mi je tiež úprimne ľúto, lebo krásne kýval nohami aj rukami a to majú deti veľmi radi. Animácia je tak skutočná.