Bratislava 17. septembra (Teraz.sk) - Na otázku: Načo je nám vlastne múzeum?, zaznela aj expresívna odpoveď: Je to sklad harabúrd. Pravým zmyslom je však ochrana dedičstva minulosti. Múzeum mesta Bratislavy tento zmysel napĺňa už 150 rokov.

Vyrastali ste v rodine pedagógov a aj váš záujem o históriu bol zrejme prirodzený. Ale vaša cesta do Múzea mesta Bratislavy má určite svoje dejiny. Tak – pekne poporiadku.

Ako štrnásťročná som sa dostala do jedného múzea v Bratislave. Počas prehliadky ma veľmi zaujala pani sprievodkyňa, nielen svojim upraveným zovňajškom, ale i pútavým rozprávaním. Začalo na mňa dýchať to prostredie, exponáty. Bol to magický pocit. Povedala som si, že toto by som chcela niekedy naozaj robiť. Práve preto, že moji rodičia boli pedagógovia, prešla som si aj prirodzenou vlnou, že chcem byť učiteľka. No pred maturitou som zahlásila, že chcem ísť do Bratislavy na Filozofickú fakultu študovať estetiku a slovenčinu. No v tom čase spomínaný odbor vôbec neotvorili. Ponúkal sa však odbor teória kultúry. Prišlo mi to ako veľmi vhodné, pretože som si povedala, že v budúcnosti chcem určite pracovať v oblasti kultúry, hoci konkrétnu predstavu o povolaní som ešte nemala.

Do akej oblasti v rámci kultúry vás to vtiahlo po skončení vysokej školy?

Nastúpila som do Ústredia ľudovej umeleckej tvorby, kde mi veľmi pomohol vtedajší riaditeľ inžinier Bebjak – najmä v rozhľade, čo by som chcela naozaj robiť. Zaviedol rôzne zaujímavé kurzy, vzdelávanie dospelých i detí. Neskôr však v tejto inštitúcii nastali rôzne zmeny. V roku 1997 som dala výpoveď. Zhodou okolností som sa dozvedela o voľnom mieste v Múzeu mesta Bratislavy. A tu ma okamžite hodili rovno do vody, postavili pred hotovú vec. Požiadavka znela založiť nové oddelenie. Už v ÚĽUV-e chceli, aby som viedla oddelenie propagácie. No vtedy som vyslovila pamätnú vetu: "Ja sa na niečo také s mojimi skromnými skúsenosťami ešte vôbec necítim." Rovnako som sa vyjadrila aj pri nástupe do terajšieho zamestnania. Vôbec som nemala predstavu o náplni nového oddelenia. S riadením som nemala nijaké praktické skúsenosti.

To vám nepomohol príklad vašich rodičov?

Od nich som získala svedomitý prístup k práci. Všetko robili s chuťou a nasadením a popri bežnej práci viedli aj záujmové krúžky. No počas mojej vtedajšej praxe som nezískala príklad vedúceho oddelenia, vedúceho pracovníka, ktorý by som chcela napodobiť. Mala som však možnosť oprieť sa o skúsenosti tunajších kolegov.

Teraz mi ale vysvetlite, vy ste vlastne muzeologička, historička alebo? Čo vás v práci najviac zamestnáva?

Keď už, tak jednoznačne absolventka odboru teórie kultúry, dnes je to kulturológia. A pracujem ako vedúca oddelenia komunikácie Múzea mesta Bratislavy. Takže to všetko v sebe zahŕňa komunikáciu s verejnosťou, reklamu pre jednotlivé výstavy, projekty, múzejnú pedagogiku, ktorá je mojou srdcovou záležitosťou. A napokon sú to bežné administratívne veci, tvorba projektov a získavanie finančných prostriedkov.


V rámci 150. výročia založenia Múzea mesta Bratislavy sú nosné tri projekty: Načo je nám múzeum? Generácie generáciám, Príbehy Starej radnice. Budete v týchto podujatiach pokračovať? Čím na ne nadviažete do konca tohto roka?

Do konca tohto roku bude stále pre návštevníkov pripravená výstava Generácie generáciám. Výstava rozdelená do tematických celkov priblíži aktivity múzea v kontexte kultúrnych a spoločenských dejín mesta a predstaví návštevníkom jeho základné funkcie, ktorými sú zbieranie, odborné spracovanie, ochraňovanie, reštaurovanie, ukladanie a vystavovanie zbierkových predmetov. Už náš slogan 150 rokov pamätáme na budúcnosť napovedá, že súčasnosť je vlastne budúcnosť každého múzea. Preto aj naše programy sa stanú raz minulosťou, a tak sme si dali záležať, aby boli pestré a každý si v nich niečo našiel.

Návštevníci múzea – bez rozdielu veku – sú často konfrontovaní otázkou - Načo je múzeum?

Zdanlivo jednoduchá otázka vyvoláva prvotnú rozpačitosť. Návštevníci zvyčajne odpovedajú, že múzeum je uzavretý priestor, budova, v ktorej sa nachádzajú vzácne predmety. Zaznela aj expresívna odpoveď, že je to sklad „harabúrd“, keďže babička má podobné na povale a práve ich povyhadzovala ako nepotrebné: ...no obrus, ktorý dostala, keď sa vydávala, ten nechce dať nikomu a stráži ho ako oko v hlave, dokonca aj polievkovú porcelánovú misu. Jeme z nej len na Vianoce... tvrdila návštevníčka. To znamená, že si babička predmety chráni ako svoje dedičstvo – po rodičoch. Je v tom kus histórie a citových väzieb zároveň. Uvedený príklad možno použiť ako jednoduchý model pre vysvetlenie významu múzea.

Načo je nám teda múzeum?

Tento princíp múzejnej činnosti sa stal aj zámerom koncepcie zážitkovej časti výstavy Generácie generáciám pod názvom Načo nám je múzeum?, ktorá existuje aj vo forme vzdelávacieho programu pre školy. Odráža dvadsaťročné skúsenosti vyplývajúce z práce s publikom a zhmotňuje ich do štyroch blokov v priestore dobového archívu z 18. storočia. Priame interaktívne prvky blokov podnecujú návštevníka k pochopeniu činnosti múzea, najmä jeho vzdelávacej a zážitkovej funkcie. Podporujú hru a fantáziu a ostanú aj v budúcnosti trvalou súčasťou vzdelávacích programov. Prostredníctvom kurátorov zbierok múzeum chráni a zachováva predmety, ktoré boli bežnou súčasťou domácností vytvorených ľuďmi ako výsledok ich manuálnej a tvorivej činnosti. Spracúva predmety z inštitúcií, verejných objektov, ulíc a pod. Pridanou hodnotou je kurátorská identifikácia predmetu (odborné spracovanie) - vytvorenie príbehu predmetu.

Aj múzeum má svoje dejiny. Múzeum Mesta Bratislavy je údajne najstaršie na Slovensku, alebo sa mýlim?

Múzeum mesta Bratislavy je najstarším múzeom s nepretržitou prevádzkou na Slovensku. Dodnes sprostredkúva kultúrnu pamäť hlavného mesta SR Bratislavy. Vzniklo z iniciatívy Bratislavského okrášľovacieho spolku a mešťanostu H. Justiho. V roku 1923 prešlo ako súčasť Vedeckých ústavov mesta Bratislavy pod správu Magistrátu. Od roku 1953 je Múzeum mesta Bratislavy samostatnou inštitúciou s výnimkou rokov 1959 – 1960, keď bolo zložkou Vlastivedného ústavu mesta Bratislavy. Zriaďovateľom múzea je hlavné mesto SR Bratislava. Múzeum mesta Bratislavy je zamerané na dokumentáciu dejín hospodárskeho, spoločenského, politického, kultúrneho a privátneho života v meste. V súčasnosti má v zbierkovom fonde takmer 130 000 zbierkových predmetov členených do viacerých zbierok. (Zameranie múzea a jeho zbierkové predmety prezentuje v desiatich expozíciách umiestnených v pamiatkovo chránených objektoch v historickom centre mesta.

Zaberajú na mladých interaktívne prvky v rámci jednotlivých projektov?

Po pár skúsenostiach vidíme, že to zaberá a deti sa poddávajú pomaly nášmu úmyslu – úmyslu vzdelávať sa - úplne hravo. Veľmi ich upútala aj Virtuálna hra Príbeh Starej radnice. Financie sme získali z Fondu na podporu umenia a tento príbeh skutočne zaberá. Je v expozícii Múzea dejín mesta nastálo nainštalovaná hra kde sa snúbi motorika, rozmýšľanie a virtualita. Tento nápad žne úspechy a hrajú sa starí aj mladí.
Dotyková virtuálna hra s fyzickým rozhraním, ktorá odhalí návštevníkovi históriu významnej civilnej stavby v historickom jadre mesta formou ukážok stavebného vývoja radnice a príbehov ľudí známych s dobových záznamov. Návštevník sa pohybuje v čase od 14. storočia do 21. storočia.

Deti dnes posúva dopredu predovšetkým moderná, vyspelá technika. Ako vnímajú dávne vymoženosti ako napríklad ciferníkový telefón...?

Na druhej strane fascinujú ich aj predmety z minulosti, ktorých sa môžu tiež dotýkať Nepociťujú pri takýchto predmetoch tú povestnú múzejnú sterilnú posvätnosť.

Najradšej by si všetko vyskúšali, ohmatali...Je dojemné, ako nevedia telefonovať na starých telefónoch a tu vidno rýchlosť našej doby. Nie sú ochotní spomaliť, vytočiť čísla, dotiahnuť ich na uzavretom ciferníku...
Čo konkrétne v rámci histórie a daných období najviac zaujíma chlapcov a čo špeciálne priťahuje dievčatá?
Teraz je ťažko robiť nejaké to vrstvenie chlapci a dievčatá – v obchodoch sa predávajú „unis“ oblečenia a takto nejako sa to hlavne u tých starších prejavuje, ktorý sa nehrajú v pravom slova-zmysle, ale skôr skúmajú veci, zbierkové predmety, hračky a fascinujú ich hlavne preto, že vyzerajú úplne inak ako tie súčasné atď.

Prečo je pre nich ďaleká minulosť atraktívnejšia?

Určite je to aj preto, že sa im dejiny nedávneho obdobia nezdajú také pôvabné. Oni v tých časoch vidia skoro rovnakých ľudí ako sme my v súčasnosti, aj keď sa zabávajú na účesoch, odevoch napríklad osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. No dávne historické obdobia ich lákajú viac možno práve preto, že ich nevnímajú ako skutočnosť, ktorá sa reálne pred mnohými storočiami odohrala a nedokážu si domyslieť súvislosti. Zdá sa im to ako rozprávanie príbehov v románe. Najlepšie to pozorujem počas prehliadok výstavy Barbarstvo mučenia, kde vystavujeme mučiace nástroje z obdobia šestnásteho až osemnásteho storočia. Vôbec si nedokážu predstaviť, precítiť, či domyslieť, že uväznenie v klade bolo pre človeka neznesiteľným trestom.

Čo presne si musí osvojiť správny múzejný pedagóg?

Trpezlivosť, veľké nadanie hovoriť históriu zjednodušene, byť dokonale pripravený a vzdelaný a veľa – veľa sa rozprávať s odbornými pracovníkmi múzeí – kurátormi, aby pochopili všetky historické súvislosti a urobili si nadhľad. Ten potom odovzdávajú svojim návštevníkom.

Juraj Soviar