Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozhovor Pavla Demeša s profesorom na Katedre politológie FiFUK Jozefom Bátorom.
Autor Pavol Demeš
Bratislava 27. marca (Teraz.sk) - V rozhovore s expertom na tému Európskej únie (EÚ), profesorom na Katedre politológie Univerzity Komenského Jozefom Bátorom, rozoberá Pavol Demeš otázky súvisiace s koronavírusovou krízou.
"Každá takáto kríza poskytuje množstvo príležitostí na šírenie hoaxov a konšpirácií. Zvlášť v situácii, keď sú spoločnosti v karanténe a obmedzujú sa bežné kontakty, sa vytvára priestor na šírenie dezinformácií," upozorňuje v rozhovore Bátora. "Klasickým príkladom je informácia, ktorú žiaľ šíril i hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí a následne aj oficiálni predstavitelia Iránu, a síce, že Covid-19 vytvorili Američania na oslabenie svojich rivalov v globálnej politike. Neviem, ako predstavitelia týchto režimov vysvetlia, že sú dnes New York a iné americké mestá ťažko zasiahnuté vírusom a americká vláda musela schváliť bezprecedentný záchranný balíček na úrovni 2 biliónov dolárov na záchranu svojej ekonomiky," dodáva profesor politológie...
-Pandémia nového koronavírusu obzvlášť ťažko zasiala krajiny EÚ. Prečo práve najbohatšiu časť sveta?-
Epidémie nepoznajú hranice a sú im vystavené štáty a spoločnosti bez ohľadu na mieru ekonomického vývoja. Vírus Covid-19 sa najskôr prejavil v Číne a následne sa relatívne rýchlo rozšíril do iných častí sveta vrátane EÚ. Podiel čínskeho režimu na tom, že dochádza ku globálnej pandémii sa ešte bude musieť analyzovať. Fakty však naznačujú, že čínske úrady napriek znalostiam o existencii nákazy neinformovali medzinárodné spoločenstvo a príslušné medzinárodné organizácie ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) o tom, čo sa u nich šíri. Rýchlosť s akou sa nákaza šíri po svete naznačuje ako prepojený je dnešný globalizovaný svet a aj v EÚ boli relatívne skoro zasiahnuté najmä globálne vysoko prepojené krajiny a regióny. To, prečo má vírus také ťažké následky práve v Taliansku a dnes už aj v Španielsku je skôr otázka pre lekárov, virológov a epidemológov. Jasné odpovede zatiaľ nepoznáme.
-Ako podľa vás zareagovala EÚ na túto krízu? Politicky a medicínsko-epidemiologicky...-
EÚ a svet v posledných desaťročiach boli vystavené rôznym koronavírusovým epidémiám či už išlo o SARS alebo MERS alebo iné ochorenia. Ani v jednom z prípadov však neboli dopady vírusu také nebezpečné v zmysle zdravia obyvateľstva. Vírus Covid-19 prišiel rýchlo a s nečakane vysokou smrtnosťou vedúcou i k relatívne vysokej úmrtnosti. Mnohé krajiny Únie ešte v januári posielali zdravotnícky materiál ako rúška či dýchacie prístroje do Číny a s nečakanou rýchlosťou sa mnohé ocitli v situácii, keď odrazu sami pociťovali nedostatok tohto materiálu. Vidiac aké zdravotné následky má vírus v severnom Taliansku si každý z členských štátov Únie zhodnotil veľmi rýchlo, aké má k dispozícii medicínske kapacity na zvládnutie nákazy a začali sa na úrovni jednotlivých štátov robiť v modernej dobe bezprecedentné opatrenia vrátane zatvárania hraníc, karantén, zákazov vychádzania a podobne. Treba pochváliť vládu SR, že s relatívne širokými opatreniami začala relatívne rýchlo.
Kríza teda ukazuje, že štáty v rámci Únie sú naďalej vysoko agilnými štruktúrami, ktoré dokážu konať pri nutnosti chrániť zdravie obyvateľstva. Únia je flexibilnou štruktúrou, ktorá umožňuje štátom konať takpovediac „na vlastnom piesočku“, čím sa v krízových situáciách zabezpečuje aj stabilita Únie ako celku. Zároveň Únia poskytla vysoký balík podpory pre ekonomicky slabšie členské štáty, z čoho napríklad SR získa minimálne 2,47 mld. eur, ktoré môžu byť použité priamo na záchranu malých a stredných podnikov, ktoré by ináč museli prepúšťať alebo bankrotovať. A popri tom netreba zabúdať, že Únia takisto podporuje členské štáty i pri zvládaní iných výziev ako napríklad nekontrolovaná migrácia – príkladom je vyslanie vyše 100 úradníkov agentúry Frontex do Grécka na podporu ochrany hraníc s Tureckom začiatkom marca 2020.
-Ako vnímate solidaritu v rámci EÚ po vypuknutí pandémie? Zlepšuje sa už spolupráca medzi Bruselom a jednotlivými členskými krajinami?-
Solidarita medzi členskými štátmi Únie je dnes často kritizovaná – vraj, kde je dnes Únia, vraj načo nám vlastne je, keď jej akoby zrazu niet a vraj, keď to takto pôjde ďalej, tak si členské štáty Úniu vlastne ani nezaslúžia. Príkladom bol ten nešťastný text od Michala Hvoreckého v denníku Sme, 18.3. Nuž každý, kto niekedy letel lietadlom a pozná bezpečnostné upozornenia dávané pred odletom vie, že v prípade krízovej situácie vo vzduchu má každý najskôr dbať na to, aby mal sám prístup ku kyslíkovému prístroju a až potom poskytovať pomoc ďalším pasažierom v ohrozenom lietadle. Podobne to je aj v tejto kríze. Keď jednotlivé členské štáty v priebehu niekoľkých dní až týždňov zabezpečili svoje vlastné bezpečnostné a zdravotnícke potreby a zanalyzovali kapacity, ktoré sú k dispozícii, začali poskytovať pomoc ťažko postihnutým partnerom. Príkladom sú dnes nemocnice vo viacerých spolkových krajinách Nemecka a aj v Luxembursku, ktoré začali na svoje jednotky intenzívnej starostlivosti prijímať korona-pacientov s ťažkými stavmi z preplnených nemocníc v severnom Taliansku a Francúzsku. Nemecko takisto začalo dodávať zdravotnícky materiál do Talianska. To sú príklady solidarity v praxi.
Zároveň Nemecko a iné krajiny eurozóny spolupracujú s Európskou komisiou a s Európskym stabilizačným mechanizmom na príprave krízových záchranných balíčkov, ktoré budú implementované s cieľom udržať pri živote a následne opäť rozbehnúť hospodárstva členských krajín Únie. Aj toto sú formy solidarity. No a v neposlednom rade netreba zabúdať na to, že krajiny Únie sú solidárne i so susedmi, pretože koncom marca schválili začatie rokovaní o vstupe s Albánskom a Severným Macedónskom.
-Ktorým hoaxom a konšpiráciám ohľadne edidémie musí čeliť EÚ v tejto vypätej dobe?-
Každá takáto kríza poskytuje množstvo príležitostí na šírenie hoaxov a konšpirácií. Zvlášť v situácii, keď sú spoločnosti v karanténe a obmedzujú sa bežné kontakty, sa vytvára priestor na šírenie dezinformácií. Klasickým príkladom je informácia, ktorú žiaľ šíril i hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí a následne aj oficiálni predstavitelia Iránu, a síce, že Covid-19 vytvorili Američania na oslabenie svojich rivalov v globálnej politike. Neviem, ako predstavitelia týchto režimov vysvetlia, že sú dnes New York a iné americké mestá ťažko zasiahnuté vírusom a americká vláda musela schváliť bezprecedentný záchranný balíček na úrovni 2 biliónov dolárov na záchranu svojej ekonomiky. Iným druhom hoaxu je predstava o tom, že dnes Čína a Rusko zachraňujú Taliansko alebo snáď aj celý svet, pretože dodávajú zdravotnícky materiál a posielajú expertov. Tak zdravotnícky materiál z Číny krajiny vrátane Slovenska nakupujú a čínske firmy na tom zarábajú. No a to, že Rusko poslalo do Talianska špecialistov a aj testovacie prístroje je síce chválitebné, ale zďaleka to nie je nesebecké – Rusko potrebuje získať podporu Talianska a iných krajín na zrušenie sankcií EÚ proti sebe, keďže naďalej okupuje Krym, ktorý je právoplatnou súčasťou Ukrajiny a naďalej podporuje separatistov na východe Ukrajiny, čím podkopáva jej suverenitu.
-Slovensko a pandémia – na čo by sa mala sústrediť naša verejná diplomacia a strategická komunikácia? Aké výzvy stoja pred novým vedením rezortu zahraničných vecí a vládou?-
Pre nás je dnes dôležité zamedzovať šíreniu hoaxov – okrem iného toho druhu, ako som už spomenul. Zároveň je v tejto situácii, keď väčšina ľudí pracuje z domu a interakcie prebiehajú online, aby sme dostatočne technicky zabezpečili naše siete a interakcie. Aktivizujú sa hackeri – často aj sponzorovaní nepriateľskými štátmi – ktorí by mohli mať záujem na získavaní informácií nelegálnym spôsobom alebo na iných druhoch škôd, ktoré môžu spôsobiť cez sieťovú infraštruktúru. Predpokladám, že Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí a Ministerstvo obrany aktívne so spojencami koordinujú kroky na zabezpečenie ochrany územia NATO, pretože v danej situácii virologického ohrozenia by mohlo postupne dochádzať aj k prípadným testovaniam spoločnej obranyschopnosti Aliancie. Čo sa týka európskej politiky, mali by sme s partnermi v Únii koordinovať kroky na ďalšie zvládanie epidémie a zároveň pripravovať zodpovedné kroky na opätovné naštartovanie našich hospodárstiev. To znamená o.i. zodpovedné využívanie nástrojov ako napr. Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), ktorý je až poslednou možnosťou na záchranu finančných sektorov ohrozených krajín. Zároveň sa naša vláda musí snažiť aktívne vplývať na vlády v našom regióne, aby nedochádzalo k zneužívaniu krízovej situácie na okliešťovanie demokracie. Myslím tým primárne na našich priateľov v Maďarsku. To podkopáva základné princípy fungovania Únie. No a v neposlednom rade potrebujeme aktívne informovať o tom, čo všetko spoločne robíme v EÚ na zvládnutie tejto situácie.
"Každá takáto kríza poskytuje množstvo príležitostí na šírenie hoaxov a konšpirácií. Zvlášť v situácii, keď sú spoločnosti v karanténe a obmedzujú sa bežné kontakty, sa vytvára priestor na šírenie dezinformácií," upozorňuje v rozhovore Bátora. "Klasickým príkladom je informácia, ktorú žiaľ šíril i hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí a následne aj oficiálni predstavitelia Iránu, a síce, že Covid-19 vytvorili Američania na oslabenie svojich rivalov v globálnej politike. Neviem, ako predstavitelia týchto režimov vysvetlia, že sú dnes New York a iné americké mestá ťažko zasiahnuté vírusom a americká vláda musela schváliť bezprecedentný záchranný balíček na úrovni 2 biliónov dolárov na záchranu svojej ekonomiky," dodáva profesor politológie...
-Pandémia nového koronavírusu obzvlášť ťažko zasiala krajiny EÚ. Prečo práve najbohatšiu časť sveta?-
Epidémie nepoznajú hranice a sú im vystavené štáty a spoločnosti bez ohľadu na mieru ekonomického vývoja. Vírus Covid-19 sa najskôr prejavil v Číne a následne sa relatívne rýchlo rozšíril do iných častí sveta vrátane EÚ. Podiel čínskeho režimu na tom, že dochádza ku globálnej pandémii sa ešte bude musieť analyzovať. Fakty však naznačujú, že čínske úrady napriek znalostiam o existencii nákazy neinformovali medzinárodné spoločenstvo a príslušné medzinárodné organizácie ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) o tom, čo sa u nich šíri. Rýchlosť s akou sa nákaza šíri po svete naznačuje ako prepojený je dnešný globalizovaný svet a aj v EÚ boli relatívne skoro zasiahnuté najmä globálne vysoko prepojené krajiny a regióny. To, prečo má vírus také ťažké následky práve v Taliansku a dnes už aj v Španielsku je skôr otázka pre lekárov, virológov a epidemológov. Jasné odpovede zatiaľ nepoznáme.
-Ako podľa vás zareagovala EÚ na túto krízu? Politicky a medicínsko-epidemiologicky...-
EÚ a svet v posledných desaťročiach boli vystavené rôznym koronavírusovým epidémiám či už išlo o SARS alebo MERS alebo iné ochorenia. Ani v jednom z prípadov však neboli dopady vírusu také nebezpečné v zmysle zdravia obyvateľstva. Vírus Covid-19 prišiel rýchlo a s nečakane vysokou smrtnosťou vedúcou i k relatívne vysokej úmrtnosti. Mnohé krajiny Únie ešte v januári posielali zdravotnícky materiál ako rúška či dýchacie prístroje do Číny a s nečakanou rýchlosťou sa mnohé ocitli v situácii, keď odrazu sami pociťovali nedostatok tohto materiálu. Vidiac aké zdravotné následky má vírus v severnom Taliansku si každý z členských štátov Únie zhodnotil veľmi rýchlo, aké má k dispozícii medicínske kapacity na zvládnutie nákazy a začali sa na úrovni jednotlivých štátov robiť v modernej dobe bezprecedentné opatrenia vrátane zatvárania hraníc, karantén, zákazov vychádzania a podobne. Treba pochváliť vládu SR, že s relatívne širokými opatreniami začala relatívne rýchlo.
Kríza teda ukazuje, že štáty v rámci Únie sú naďalej vysoko agilnými štruktúrami, ktoré dokážu konať pri nutnosti chrániť zdravie obyvateľstva. Únia je flexibilnou štruktúrou, ktorá umožňuje štátom konať takpovediac „na vlastnom piesočku“, čím sa v krízových situáciách zabezpečuje aj stabilita Únie ako celku. Zároveň Únia poskytla vysoký balík podpory pre ekonomicky slabšie členské štáty, z čoho napríklad SR získa minimálne 2,47 mld. eur, ktoré môžu byť použité priamo na záchranu malých a stredných podnikov, ktoré by ináč museli prepúšťať alebo bankrotovať. A popri tom netreba zabúdať, že Únia takisto podporuje členské štáty i pri zvládaní iných výziev ako napríklad nekontrolovaná migrácia – príkladom je vyslanie vyše 100 úradníkov agentúry Frontex do Grécka na podporu ochrany hraníc s Tureckom začiatkom marca 2020.
-Ako vnímate solidaritu v rámci EÚ po vypuknutí pandémie? Zlepšuje sa už spolupráca medzi Bruselom a jednotlivými členskými krajinami?-
Solidarita medzi členskými štátmi Únie je dnes často kritizovaná – vraj, kde je dnes Únia, vraj načo nám vlastne je, keď jej akoby zrazu niet a vraj, keď to takto pôjde ďalej, tak si členské štáty Úniu vlastne ani nezaslúžia. Príkladom bol ten nešťastný text od Michala Hvoreckého v denníku Sme, 18.3. Nuž každý, kto niekedy letel lietadlom a pozná bezpečnostné upozornenia dávané pred odletom vie, že v prípade krízovej situácie vo vzduchu má každý najskôr dbať na to, aby mal sám prístup ku kyslíkovému prístroju a až potom poskytovať pomoc ďalším pasažierom v ohrozenom lietadle. Podobne to je aj v tejto kríze. Keď jednotlivé členské štáty v priebehu niekoľkých dní až týždňov zabezpečili svoje vlastné bezpečnostné a zdravotnícke potreby a zanalyzovali kapacity, ktoré sú k dispozícii, začali poskytovať pomoc ťažko postihnutým partnerom. Príkladom sú dnes nemocnice vo viacerých spolkových krajinách Nemecka a aj v Luxembursku, ktoré začali na svoje jednotky intenzívnej starostlivosti prijímať korona-pacientov s ťažkými stavmi z preplnených nemocníc v severnom Taliansku a Francúzsku. Nemecko takisto začalo dodávať zdravotnícky materiál do Talianska. To sú príklady solidarity v praxi.
Zároveň Nemecko a iné krajiny eurozóny spolupracujú s Európskou komisiou a s Európskym stabilizačným mechanizmom na príprave krízových záchranných balíčkov, ktoré budú implementované s cieľom udržať pri živote a následne opäť rozbehnúť hospodárstva členských krajín Únie. Aj toto sú formy solidarity. No a v neposlednom rade netreba zabúdať na to, že krajiny Únie sú solidárne i so susedmi, pretože koncom marca schválili začatie rokovaní o vstupe s Albánskom a Severným Macedónskom.
-Ktorým hoaxom a konšpiráciám ohľadne edidémie musí čeliť EÚ v tejto vypätej dobe?-
Každá takáto kríza poskytuje množstvo príležitostí na šírenie hoaxov a konšpirácií. Zvlášť v situácii, keď sú spoločnosti v karanténe a obmedzujú sa bežné kontakty, sa vytvára priestor na šírenie dezinformácií. Klasickým príkladom je informácia, ktorú žiaľ šíril i hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí a následne aj oficiálni predstavitelia Iránu, a síce, že Covid-19 vytvorili Američania na oslabenie svojich rivalov v globálnej politike. Neviem, ako predstavitelia týchto režimov vysvetlia, že sú dnes New York a iné americké mestá ťažko zasiahnuté vírusom a americká vláda musela schváliť bezprecedentný záchranný balíček na úrovni 2 biliónov dolárov na záchranu svojej ekonomiky. Iným druhom hoaxu je predstava o tom, že dnes Čína a Rusko zachraňujú Taliansko alebo snáď aj celý svet, pretože dodávajú zdravotnícky materiál a posielajú expertov. Tak zdravotnícky materiál z Číny krajiny vrátane Slovenska nakupujú a čínske firmy na tom zarábajú. No a to, že Rusko poslalo do Talianska špecialistov a aj testovacie prístroje je síce chválitebné, ale zďaleka to nie je nesebecké – Rusko potrebuje získať podporu Talianska a iných krajín na zrušenie sankcií EÚ proti sebe, keďže naďalej okupuje Krym, ktorý je právoplatnou súčasťou Ukrajiny a naďalej podporuje separatistov na východe Ukrajiny, čím podkopáva jej suverenitu.
-Slovensko a pandémia – na čo by sa mala sústrediť naša verejná diplomacia a strategická komunikácia? Aké výzvy stoja pred novým vedením rezortu zahraničných vecí a vládou?-
Pre nás je dnes dôležité zamedzovať šíreniu hoaxov – okrem iného toho druhu, ako som už spomenul. Zároveň je v tejto situácii, keď väčšina ľudí pracuje z domu a interakcie prebiehajú online, aby sme dostatočne technicky zabezpečili naše siete a interakcie. Aktivizujú sa hackeri – často aj sponzorovaní nepriateľskými štátmi – ktorí by mohli mať záujem na získavaní informácií nelegálnym spôsobom alebo na iných druhoch škôd, ktoré môžu spôsobiť cez sieťovú infraštruktúru. Predpokladám, že Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí a Ministerstvo obrany aktívne so spojencami koordinujú kroky na zabezpečenie ochrany územia NATO, pretože v danej situácii virologického ohrozenia by mohlo postupne dochádzať aj k prípadným testovaniam spoločnej obranyschopnosti Aliancie. Čo sa týka európskej politiky, mali by sme s partnermi v Únii koordinovať kroky na ďalšie zvládanie epidémie a zároveň pripravovať zodpovedné kroky na opätovné naštartovanie našich hospodárstiev. To znamená o.i. zodpovedné využívanie nástrojov ako napr. Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), ktorý je až poslednou možnosťou na záchranu finančných sektorov ohrozených krajín. Zároveň sa naša vláda musí snažiť aktívne vplývať na vlády v našom regióne, aby nedochádzalo k zneužívaniu krízovej situácie na okliešťovanie demokracie. Myslím tým primárne na našich priateľov v Maďarsku. To podkopáva základné princípy fungovania Únie. No a v neposlednom rade potrebujeme aktívne informovať o tom, čo všetko spoločne robíme v EÚ na zvládnutie tejto situácie.
