Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dostávam veľa otázok od Slovákov, ktorí žijú vo Veľkej Británii. Ale keďže stále nie je jasné, za akých podmienok Veľká Británia z Únie vystúpi, je veľmi ťažké presne odpovedať, povedala M.Beňová.
Autor Teraz.sk
Bratislava 25. februára (Teraz.sk) – Na každej politickej scéne môže nastať situácia, keď sa poslanci jednoducho musia dohodnúť na kompromise a potlačiť svoje partikulárne záujmy, lebo inak spôsobia nesmierne škody. To sa však podľa europoslankyne Smeru-SD Moniky Beňovej vo Veľkej Británii doteraz nepodarilo. „Európska únia ponúkla kvalitnú dohodu, schválilo ju všetkých 27 členských štátov a úlohou pani premiérky Theresy May bolo presvedčiť britskú Dolnú snemovňu. Ale došlo tam len k akémusi nezmyselnému politickému súboju,“ povedala Beňová v piatkovej (22.2.) diskusii na Tablet.tv.
„Môže to byť ponaučenie aj pre nás, že niekedy je naozaj dôležité dohodnúť sa na kompromise,“ upozornila. „Čím viac sa blíži termín vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie, tým sa informácie častejšie aktualizujú. Britskí politici absolútne nezvládajú brexit,“ tvrdí Beňová.
Podobne ako jej kolega z Európskeho parlamentu Eduard Kukan, aj ona si myslí, že sa Briti zbytočne snažia nájsť takú konkrétnu podobu brexitu, ktorá by bola pre nich výhodnejšia, ako aktuálny stav, keď sú členmi Európskej únie (EÚ).
„Viem, že sa britskí politici teraz obávajú, lebo akýkoľvek scenár, či už s dohodou, alebo bez dohody, bude mať negatívne dopady. Žiaľ, je to ich rozhodnutie a zodpovednosť,“ povedala s tým, že podľa jej názoru by Veľká Británia mala z EÚ odísť v dohodnutom termíne 29. marca.
„Občania Veľkej Británie sa v roku 2016 rozhodli vystúpiť z Európskej únie. To, či sa tak rozhodli na základe pravdivých alebo nepravdivých informácií, musíme nechať na občanoch Veľkej Británie. Politici jednoducho musia rešpektovať výsledky volieb alebo referend. Načo by bolo referendum, ak by ho bolo možné opakovať až dovtedy, kým nepríde taký výsledok, aký chceme, aby prišiel,“ konštatovala.
„Theresa May je v ťažkej situácii, ale treba povedať aj to, že to bola to práve Konzervatívna strana, ktorá referendum vyhlásila,“ upozornila Beňová. „Veľká Británia bude mať určite niekedy v budúcnosti možnosť požiadať opäť o členstvo v Európskej únii,“ dodala europoslankyňa.
Dohoda o brexite, ktorú napokon Dolná snemovňa neschválila, bola podľa nej vyrokovaná oboma stranami, britskou premiérkou Theresou May a európskym vyjednávačom Michelom Barnierom. Na európskej strane ju odobrilo všetkých 27 štátov, ale britská Dolná snemovňa ju odmietla bez toho, že by vedela postaviť zmysluplnú alternatívu.
„V podstate nevedia, čo chcú, ale chcú, aby sme im ustúpili. To považujem za neprijateľné,“ povedala Beňová. Na poznámku, že Briti by, podľa vyjadrení svojho ministra zahraničných vecí Jeremyho Hunta, dohodu akceptovali ak by neobsahovala írsku poistku, Beňová reagovala slovami, že táto poistka je kľúčová vec.
„Írska poistka je veľmi dôležitá. Veď súčasťou Veľkej Británie je aj Severné Írsko a Írska republika je a ostáva členským štátom Európskej únie. Poistka znamená, že hranica medzi nimi ostane otvorená. Ak by Veľká Británia vystúpila z Európskej únie bez dohody a zaviedla v Írsku tvrdú hranicu, pristúpi aj Európska únia k ďalším opatreniam,“ vysvetľuje Beňová.
Podľa Moniky Beňovej sa ako veľmi reálna možnosť ukazuje aj odchod Veľkej Británie z EÚ bez dohody. „Máme súbor zákonov Lex brexit, ktoré reagujú na aktuálnu situáciu a majú pripraviť Slovenskú republiku tak, ako to robia aj iné štáty,“ povedala.
Ĺudia, ktorých by sa brexit mohol bezprostredne dotknúť, by sa podľa nej sami mali aktívne snažiť získať informácie o tom, ako sa situácia mení. „Ja dostávam veľa otázok od Slovákov, ktorí žijú vo Veľkej Británii. Ale keďže stále nie je jasné, za akých podmienok Veľká Británia z Únie vystúpi, je veľmi ťažké teraz povedať, ako to presne bude. V niektorých oblastiach Veľká Británia garantuje počas prechodného obdobia do roku 2020, že budú zachované všetky sociálne aj dôchodkové benefity,“ povedala.
Podľa Beňovej nie je tajomstvom, že sa mnohí britskí občania žijúci v Európskej únii snažia získať občianstvo niektorého členského štátu. „Z Veľkej Británie odchádza pomerne veľa firiem a snažia si nájsť svoje nové centrály v štátoch Európskej únie. O opačnom trende, že by firmy z EÚ odchádzali do Veľkej Británie, som nepočula,“ dodala.
Líderkou kandidátnej listiny Smeru-SD do nadchádzajúcich eurovolieb sa stala práve Monika Beňová, dvojkou bude Miroslav Číž a trojkou riaditeľ kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Róbert Hajšel. „Bolo to rozhodnutie predsedníctva. Ja som, samozrejme, vďačná za to, že budem líderkou tejto kandidátky,“ reagovala. „Myslím, že dôvodom boli moje skúsenosti z práce v europarlamente. Kandidátku sme sa snažili nastaviť tak, aby tam boli aj noví ľudia, aby tam boli zastúpené regióny, aby tam boli odborníci, aj mladí ľudia od mladých sociálnych demokratov,“ dodala.
Na rozdiel od niektorých iných strán, ktoré na kandidátkach angažovali verejne známe osobnosti, čo sa doteraz v politike týchto strán neangažovali, v Smere-SD podľa nej takto neuvažovali. „Ľudia, ktorí kandidujú, by mali mať za sebou nejaký konkrétny výkon a tému. Kandidátka do akýchkoľvek volieb by nemala byť o tom, aký je kto známy, ale o programe, s ktorým strana ide do volieb,“ povedala s tým, že ambíciou Smeru-SD je stať sa víťazom, teda najúspešnejšou stranou Európskych volieb na Slovensku.
„Ja mám k ľuďom dôveru, každý sa môže rozhodnúť, či pôjde alebo nepôjde voliť. Samozrejme, pre mňa v Európskom parlamente je oveľa lepšie, keď cítim silu mandátu z väčšej volebnej účasti,“ povedala na margo tradične nízkej účasti v eurovoľbách. „Je to jednoduchšie aj pri rôznych vyjednávaniach. Máme pred sebou dôležité témy, tému dvojakej kvality potravín, indexácie rodinných prídavkov v jednotlivých členských štátoch. Čakajú nás obrovské témy o tom, ako má fungovať EÚ do budúcnosti,“ povedala.
Na otázku, či po týchto voľbách očakáva veľké posilnenie národných strán v Európskom parlamente, odpovedala, že očakávania sú rôzne. „Ja si nemyslím, že dôjde k nejakému obrovskému zemetraseniu. A treba veľmi úprimne povedať aj to, že národné strany, aj pokiaľ sú zoskupené v jednej frakcii, reprezentujú veľmi individuálne stranícke záujmy. Napríklad pán predseda strany Sme rodina má dlhodobo vyhranené názory na tom, či máme alebo nemáme prijímať migrantov. A tieto jeho názory, alebo názory tých, ktorých chce poslať do Európskeho parlamentu narazia na názory podobných strán napríklad z Talianska, ktoré sú zásadne za to, aby sme si tých migrantov, ktorí sú v Taliansku, prerozdeľovali a zobrali na Slovensko,“ povedala.
Na margo prezidentského kandidáta Smeru-SD Maroša Šefčoviča povedala, že podľa nej je najskúsenejším a najlepšie pripraveným kandidátom na túto funkciu. „Nemyslím si, že je osobný príbeh Maroša Šefčoviča slabší v porovnaní s jeho protikandidátmi, zastával záujmy Slovenskej republiky na mnohých postoch,“ reagovala na poznámku, že menšie politické skúsenosti môžu protikandidáti vyvážiť svojim osobným príbehom.
Podľa Beňovej by Šefčovičovou nevýhodou nemala byť ani stranícka podpora. „Nemyslím si, že by ho mala diskvalifikovať podpora politickej strany. Jeho protikandidát, pán Mistrík, bol zakladajúcim členom strany SaS. Z ktorej potom neskôr odišiel. Pani Čaputová je členkou strany Progresívne Slovensko,“ povedala.
„Rešpektujem, že si pán Mistrík, pani Čaputová, Harabin, možno aj pán Bugár a ďalší vyzbierali podpisy občanov. Ale pravda je taká, že pán Šefčovič splnil všetky podmienky na to, aby mohol kandidovať. Ja tiež nevyčítam niektorým jeho protikandidátom, že nemajú žiadne politické skúsenosti,“ uviedla Beňová s tým, že kampaň ich kandidáta je orientovaná pozitívne a programovo. „Maroš Šefčovič ponúkol kvalitnú kampaň, čo sa týka programu. Nevedie kampaň proti niektorému kandidátovi alebo strane, ale ponúka svoju víziu. Dúfam, že ľudia nebudú hodnotiť podľa počtu billboardov, ktoré majú niektorí kandidáti vyvesené už vyše roka. Ale budú sa orientovať podľa toho, čo ktorý kandidát ponúka a aké má predpoklady na to, aby to aj dokázal realizovať,“ uzavrela.
„Môže to byť ponaučenie aj pre nás, že niekedy je naozaj dôležité dohodnúť sa na kompromise,“ upozornila. „Čím viac sa blíži termín vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie, tým sa informácie častejšie aktualizujú. Britskí politici absolútne nezvládajú brexit,“ tvrdí Beňová.
Podobne ako jej kolega z Európskeho parlamentu Eduard Kukan, aj ona si myslí, že sa Briti zbytočne snažia nájsť takú konkrétnu podobu brexitu, ktorá by bola pre nich výhodnejšia, ako aktuálny stav, keď sú členmi Európskej únie (EÚ).
„Viem, že sa britskí politici teraz obávajú, lebo akýkoľvek scenár, či už s dohodou, alebo bez dohody, bude mať negatívne dopady. Žiaľ, je to ich rozhodnutie a zodpovednosť,“ povedala s tým, že podľa jej názoru by Veľká Británia mala z EÚ odísť v dohodnutom termíne 29. marca.
„Občania Veľkej Británie sa v roku 2016 rozhodli vystúpiť z Európskej únie. To, či sa tak rozhodli na základe pravdivých alebo nepravdivých informácií, musíme nechať na občanoch Veľkej Británie. Politici jednoducho musia rešpektovať výsledky volieb alebo referend. Načo by bolo referendum, ak by ho bolo možné opakovať až dovtedy, kým nepríde taký výsledok, aký chceme, aby prišiel,“ konštatovala.
„Theresa May je v ťažkej situácii, ale treba povedať aj to, že to bola to práve Konzervatívna strana, ktorá referendum vyhlásila,“ upozornila Beňová. „Veľká Británia bude mať určite niekedy v budúcnosti možnosť požiadať opäť o členstvo v Európskej únii,“ dodala europoslankyňa.
Dohoda o brexite, ktorú napokon Dolná snemovňa neschválila, bola podľa nej vyrokovaná oboma stranami, britskou premiérkou Theresou May a európskym vyjednávačom Michelom Barnierom. Na európskej strane ju odobrilo všetkých 27 štátov, ale britská Dolná snemovňa ju odmietla bez toho, že by vedela postaviť zmysluplnú alternatívu.
„V podstate nevedia, čo chcú, ale chcú, aby sme im ustúpili. To považujem za neprijateľné,“ povedala Beňová. Na poznámku, že Briti by, podľa vyjadrení svojho ministra zahraničných vecí Jeremyho Hunta, dohodu akceptovali ak by neobsahovala írsku poistku, Beňová reagovala slovami, že táto poistka je kľúčová vec.
„Írska poistka je veľmi dôležitá. Veď súčasťou Veľkej Británie je aj Severné Írsko a Írska republika je a ostáva členským štátom Európskej únie. Poistka znamená, že hranica medzi nimi ostane otvorená. Ak by Veľká Británia vystúpila z Európskej únie bez dohody a zaviedla v Írsku tvrdú hranicu, pristúpi aj Európska únia k ďalším opatreniam,“ vysvetľuje Beňová.
Podľa Moniky Beňovej sa ako veľmi reálna možnosť ukazuje aj odchod Veľkej Británie z EÚ bez dohody. „Máme súbor zákonov Lex brexit, ktoré reagujú na aktuálnu situáciu a majú pripraviť Slovenskú republiku tak, ako to robia aj iné štáty,“ povedala.
Ĺudia, ktorých by sa brexit mohol bezprostredne dotknúť, by sa podľa nej sami mali aktívne snažiť získať informácie o tom, ako sa situácia mení. „Ja dostávam veľa otázok od Slovákov, ktorí žijú vo Veľkej Británii. Ale keďže stále nie je jasné, za akých podmienok Veľká Británia z Únie vystúpi, je veľmi ťažké teraz povedať, ako to presne bude. V niektorých oblastiach Veľká Británia garantuje počas prechodného obdobia do roku 2020, že budú zachované všetky sociálne aj dôchodkové benefity,“ povedala.
Podľa Beňovej nie je tajomstvom, že sa mnohí britskí občania žijúci v Európskej únii snažia získať občianstvo niektorého členského štátu. „Z Veľkej Británie odchádza pomerne veľa firiem a snažia si nájsť svoje nové centrály v štátoch Európskej únie. O opačnom trende, že by firmy z EÚ odchádzali do Veľkej Británie, som nepočula,“ dodala.
Eurovoľby
Líderkou kandidátnej listiny Smeru-SD do nadchádzajúcich eurovolieb sa stala práve Monika Beňová, dvojkou bude Miroslav Číž a trojkou riaditeľ kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Róbert Hajšel. „Bolo to rozhodnutie predsedníctva. Ja som, samozrejme, vďačná za to, že budem líderkou tejto kandidátky,“ reagovala. „Myslím, že dôvodom boli moje skúsenosti z práce v europarlamente. Kandidátku sme sa snažili nastaviť tak, aby tam boli aj noví ľudia, aby tam boli zastúpené regióny, aby tam boli odborníci, aj mladí ľudia od mladých sociálnych demokratov,“ dodala.
Na rozdiel od niektorých iných strán, ktoré na kandidátkach angažovali verejne známe osobnosti, čo sa doteraz v politike týchto strán neangažovali, v Smere-SD podľa nej takto neuvažovali. „Ľudia, ktorí kandidujú, by mali mať za sebou nejaký konkrétny výkon a tému. Kandidátka do akýchkoľvek volieb by nemala byť o tom, aký je kto známy, ale o programe, s ktorým strana ide do volieb,“ povedala s tým, že ambíciou Smeru-SD je stať sa víťazom, teda najúspešnejšou stranou Európskych volieb na Slovensku.
„Ja mám k ľuďom dôveru, každý sa môže rozhodnúť, či pôjde alebo nepôjde voliť. Samozrejme, pre mňa v Európskom parlamente je oveľa lepšie, keď cítim silu mandátu z väčšej volebnej účasti,“ povedala na margo tradične nízkej účasti v eurovoľbách. „Je to jednoduchšie aj pri rôznych vyjednávaniach. Máme pred sebou dôležité témy, tému dvojakej kvality potravín, indexácie rodinných prídavkov v jednotlivých členských štátoch. Čakajú nás obrovské témy o tom, ako má fungovať EÚ do budúcnosti,“ povedala.
Na otázku, či po týchto voľbách očakáva veľké posilnenie národných strán v Európskom parlamente, odpovedala, že očakávania sú rôzne. „Ja si nemyslím, že dôjde k nejakému obrovskému zemetraseniu. A treba veľmi úprimne povedať aj to, že národné strany, aj pokiaľ sú zoskupené v jednej frakcii, reprezentujú veľmi individuálne stranícke záujmy. Napríklad pán predseda strany Sme rodina má dlhodobo vyhranené názory na tom, či máme alebo nemáme prijímať migrantov. A tieto jeho názory, alebo názory tých, ktorých chce poslať do Európskeho parlamentu narazia na názory podobných strán napríklad z Talianska, ktoré sú zásadne za to, aby sme si tých migrantov, ktorí sú v Taliansku, prerozdeľovali a zobrali na Slovensko,“ povedala.
Voľby prezidenta
Na margo prezidentského kandidáta Smeru-SD Maroša Šefčoviča povedala, že podľa nej je najskúsenejším a najlepšie pripraveným kandidátom na túto funkciu. „Nemyslím si, že je osobný príbeh Maroša Šefčoviča slabší v porovnaní s jeho protikandidátmi, zastával záujmy Slovenskej republiky na mnohých postoch,“ reagovala na poznámku, že menšie politické skúsenosti môžu protikandidáti vyvážiť svojim osobným príbehom.
Podľa Beňovej by Šefčovičovou nevýhodou nemala byť ani stranícka podpora. „Nemyslím si, že by ho mala diskvalifikovať podpora politickej strany. Jeho protikandidát, pán Mistrík, bol zakladajúcim členom strany SaS. Z ktorej potom neskôr odišiel. Pani Čaputová je členkou strany Progresívne Slovensko,“ povedala.
„Rešpektujem, že si pán Mistrík, pani Čaputová, Harabin, možno aj pán Bugár a ďalší vyzbierali podpisy občanov. Ale pravda je taká, že pán Šefčovič splnil všetky podmienky na to, aby mohol kandidovať. Ja tiež nevyčítam niektorým jeho protikandidátom, že nemajú žiadne politické skúsenosti,“ uviedla Beňová s tým, že kampaň ich kandidáta je orientovaná pozitívne a programovo. „Maroš Šefčovič ponúkol kvalitnú kampaň, čo sa týka programu. Nevedie kampaň proti niektorému kandidátovi alebo strane, ale ponúka svoju víziu. Dúfam, že ľudia nebudú hodnotiť podľa počtu billboardov, ktoré majú niektorí kandidáti vyvesené už vyše roka. Ale budú sa orientovať podľa toho, čo ktorý kandidát ponúka a aké má predpoklady na to, aby to aj dokázal realizovať,“ uzavrela.
