Bratislava 22. mája (Teraz.sk) – Opozičná politika, vrátane demonštrácií, je normálna vo všetkých štátoch Európskej únie, ale na Slovensku bola spojená s množstvom nenávisti a osobných útokov, ktorú prenášala aj na pôdu Európskeho parlamentu (EP). V TASR TV to povedala líderka kandidátnej listiny Smeru-SD do europarlamentu Monika Beňová.

Rokovanie europarlamentu o témach slovenskej domácej politiky podľa Beňovej priamo iniciovali členovia slovenskej politickej opozície. Úroveň debaty bola podľa nej veľmi nízka, smerovaná skôr na slovenskú politickú scénu a poslancov z iných členských krajín bolo v pléne len minimum. „Spôsob, akým to bolo komunikované na demonštráciách, spôsob, akým to bolo komunikované v EP, kde opoziční poslanci hovorili o Slovensku ako o mafiánskom štáte a urážali vládu, je neprijateľný, toto sa nikdy nemalo stať,“ konštatovala.



Pripomenula, že podľa prvých medializovaných vyjadrení bol páchateľ atentátu na predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD) ochotný vraždiť okrem iného preto, že nebol spokojný so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). „S ktorým nič nemal, predpokladám, že s ním nikdy neprišiel do kontaktu. Nesúhlasil s odvolaním Jána Mazáka, s ktorým nič nemala vláda, lebo ho odvolala Súdna rada SR,“ konštatovala Beňová. Pýta sa, odkiaľ mal páchateľ informácie, na základe ktorých sa radikalizoval.



Beňová tvrdí, že už pred parlamentnými voľbami apelovala na profesionalitu médií, aby volili korektnejší slovník, ale bez úspechu. Po parlamentných voľbách sa podľa nej situácia neupokojila, ale radikalizovala sa ešte viac a pribúdali aj opozičné demonštrácie organizované z rôznych dôvodov. Beňová pripúšťa, že v minulosti rôzne mítingy organizoval aj Smer-SD, nikdy však podľa nej nezvolávali ľudí pred domy, kde bývajú konkurenční politici a nenosili tam transparenty s truhlami alebo prečiarknutými fotografiami oponentov.

„Každý musí prevziať svoju časť zodpovednosti, ale z môjho pohľadu jej najväčšia časť bola na opozícii, najmä Progresívnom Slovensku a médiách, ktoré podporujú Progresívne Slovensko,“ tvrdí Beňová. Za pozitívum však považuje rozhodnutie Národnej rady SR jednohlasne, krížom cez celé politické spektrum, schváliť uznesenie odsudzujúce atentát na premiéra, aj násilie ako také.

V osobnej rovine podľa vlastných slov túto udalosť spracováva doteraz. „Bola to hrôza. Naozaj to fatálne zmenilo celú politickú situáciu, celú spoločnosť. Možno skôr ako komentovať to, čo sa stalo, bude dôležité sledovať to, čo sa udeje v nasledovných týždňoch a mesiacoch,“ povedala Beňová.

Sklamal ju tiež postoj Strany európskych socialistov, ktorá koncom minulého roka Smeru-SD, aj Hlasu-SD pozastavila členstvo s odôvodnením, že nemali vytvárať vládnu koalíciu so Slovenskou národnou stranou. „Bola som členkou tejto frakcie 20 rokov, bola som jej podpredsedníčkou aj kvestorkou za túto frakciu, ale na protest proti pozastaveniu členstva som z nej odišla,“ povedala. Beňová predpokladá, že ak budú európski socialisti aj naďalej tak dezorientovaní v postojoch k situácii v jednotlivých členských štátoch, čaká ich v nadchádzajúcich eurovoľbách veľmi zlý výsledok.

Smer-SD podľa Beňovej aktuálne pozastavil všetky akcie súvisiace s kampaňou do EP. „Nie preto, že by sme sa báli, ale je to prejav solidarity voči Robertovi Ficovi, potom, čo sa mu stalo, sa nám nezdalo vhodné to v tejto chvíli robiť,“ povedala. Program do volieb pripravovala podľa vlastných slov spolu s Ľubošom Blahom a dokázala sa na ňom zhodnúť celá pätnástka kandidátov, aj vedenie strany. „Základom toho programu je, že chceme mierovú Európu,“ konštatovala Beňová.