Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dobré časy sa v najbližších rokoch očakávať nedajú a na zvládanie reťazca kríz potrebuje Slovensko aj dlhodobú víziu, povedala v TASR TV predsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová.
Autor Teraz.sk
Bratislava 7. apríla (Teraz.sk) – Vzhľadom na dlhodobé obavy a scenáre rastu inflácie mali byť už dnes v platnosti opatrenia, ktoré by rast cien u ohrozených skupín obyvateľstva kompenzovali. Ak predstavitelia vlády avizujú tlačovú konferenciu na túto tému na budúci týždeň, reagujú neskoro. V diskusii TASR TV venovanej hodnoteniu prvej polovice volebného obdobia to povedala predsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová.
„Nechali to zájsť niekde, kde by to byť nemalo. Pri frustrovanosti ľudí sa z celého diania sa nemalo podceniť to, čo sa týka priamo ich života a peňaženiek,“ povedala.
Rastúca inflácia podľa nej odhalila dlhodobý problém Slovenska v podobe zanedbaného a poddimenzovaného sociálneho systému. Ak by sa podľa nej robili dlhodobé systémové opatrenia v sociálnej oblasti, nemuselo byť také nákladné riešenie krízových scenárov. „V čase, keď sme mohli zmeny kontinuálne riešiť, by vyšli lacnejšie, ako keď ich teraz budeme musieť riešiť v dôsledku náhlej krízy,“ konštatovala. „Teraz budeme musieť nájsť nejaké krátkodobé a práve na mieru krízy šité riešenie. Ale zároveň musíme riešiť to, čo bolo dlhodobo zabudnuté,“ dodala Bihariová.
Dlhodobé výskumy podľa nej ukazujú, že na Slovensku je takmer 1 200 000 ľudí ohrozených, alebo už priamo žijúcich v pásme chudoby. Legislatíva na to podľa Bihariovej reaguje len legislatívnou kategóriou hmotnej núdze, pričom poberateľov dávok v hmotnej núdzi je len o niečo viac ako 50 000. „Tak sa pýtam, kde je ten zvyšok, viac ako milión a sto tisíc ľudí? Ako sa pretĺkajú životom? Koho to zaujíma?,“ pýta sa Bihariová.
Práve títo ľudia budú podľa nej prvými obeťami krízy. „Sú veci, ktoré majú byť bezprostrednou reakciou na infláciu a majú byť cielené. Pri takomto type nástrojov sa môžeme baviť o nejakom časovom ohraničení. Viem si predstaviť nejaký typ jednorazových príspevkov, ktoré by sa týkali seniorov, slobodných matiek, či ľudí z marginalizovaného prostredia,“ povedala. Štát by mal podľa nej cielene prispieť na bývanie skupinám obyvateľstva, u ktorých už dnes výdavky na bývanie spotrebujú väčšinu príjmu. „V Českej republike je to štandardný príspevok. U nás je takýto príspevok naviazaný na dávku v hmotnej núdzi, teda len pre najslabších z najslabších,“ tvrdí Bihariová.
Naopak, cestu znižovania DPH na vybrané produkty považuje predsedníčka PS za problematickú. „Nikdy neviete, či zníženie dane skutočne povedie k zníženiu konečnej ceny pre spotrebiteľa,“ povedala.
Bihariová tvrdí, že PS bolo už pred voľbami konfrontované s tým, že ich dlhodobé plány a vízie rozvoja Slovenska nie sú v predvolebnej kampani efektívne a dostačujúci je sľub odstaviť od moci Roberta Fica. Dnešná realita však podľa nej ukazuje, že práve dlhodobá stratégia a prevencia problémov je v krízových časoch mimoriadne dôležitá. „Už neprídu dobré časy. Kto chce v roku 2024 kandidovať, nech si robí program podľa kríz,“ upozornila Bihariová.
Dodala, že v niektorých oblastiach môže prijímaná legislatíva sociálnu situáciu ešte zhoršiť. Do druhého čítania sa podľa nej v parlamente dostala možnosť, aby sa časť obce mohla od zvyšku oddeliť na základe referenda, ktorého by sa zúčastnili len obyvatelia tej časti, ktorá sa odtrhnúť chce. To by pred komunálnymi voľbami podľa nej dalo populistickým politikom tému oddelenia obcí od osád s marginalizovanými komunitami. „Dá sa to možno použiť proti niektorým rómskym osadám, ale potom sa pýtam, ako to majú premyslené. Kto bude spravovať tú zvyšnú časť? Veď ona nezmizne a nevyparí sa,“ povedala Bihariová, podľa ktorej takýto postup v skutočnosti všetky problémy ponechá nevyriešené, len odstráni platformu obce, na ktorej sa mohli riešiť.
Na margo výkonu vládnej koalície v prvej polovici volebného obdobia Bihariová povedala, že riadia krajinu v čase bezprecedentných kríz v podobne pandémie koronavírusu a útoku Ruska na Ukrajinu. „Na druhej strane, ťažké skúšky by mali politika alebo političku vždy nejakým spôsobom zoceliť. Mňa mimoriadne sklamalo, že pozorujúc to dva roky, po žiadnej z tých kríz neprišlo k transformácii povedzme predsedov koaličných strán na skutočných lídrov,“ vyhlásila Bihariová.
„Nechali to zájsť niekde, kde by to byť nemalo. Pri frustrovanosti ľudí sa z celého diania sa nemalo podceniť to, čo sa týka priamo ich života a peňaženiek,“ povedala.
Rastúca inflácia podľa nej odhalila dlhodobý problém Slovenska v podobe zanedbaného a poddimenzovaného sociálneho systému. Ak by sa podľa nej robili dlhodobé systémové opatrenia v sociálnej oblasti, nemuselo byť také nákladné riešenie krízových scenárov. „V čase, keď sme mohli zmeny kontinuálne riešiť, by vyšli lacnejšie, ako keď ich teraz budeme musieť riešiť v dôsledku náhlej krízy,“ konštatovala. „Teraz budeme musieť nájsť nejaké krátkodobé a práve na mieru krízy šité riešenie. Ale zároveň musíme riešiť to, čo bolo dlhodobo zabudnuté,“ dodala Bihariová.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Irenou Bihariovou vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Dlhodobé výskumy podľa nej ukazujú, že na Slovensku je takmer 1 200 000 ľudí ohrozených, alebo už priamo žijúcich v pásme chudoby. Legislatíva na to podľa Bihariovej reaguje len legislatívnou kategóriou hmotnej núdze, pričom poberateľov dávok v hmotnej núdzi je len o niečo viac ako 50 000. „Tak sa pýtam, kde je ten zvyšok, viac ako milión a sto tisíc ľudí? Ako sa pretĺkajú životom? Koho to zaujíma?,“ pýta sa Bihariová.
Práve títo ľudia budú podľa nej prvými obeťami krízy. „Sú veci, ktoré majú byť bezprostrednou reakciou na infláciu a majú byť cielené. Pri takomto type nástrojov sa môžeme baviť o nejakom časovom ohraničení. Viem si predstaviť nejaký typ jednorazových príspevkov, ktoré by sa týkali seniorov, slobodných matiek, či ľudí z marginalizovaného prostredia,“ povedala. Štát by mal podľa nej cielene prispieť na bývanie skupinám obyvateľstva, u ktorých už dnes výdavky na bývanie spotrebujú väčšinu príjmu. „V Českej republike je to štandardný príspevok. U nás je takýto príspevok naviazaný na dávku v hmotnej núdzi, teda len pre najslabších z najslabších,“ tvrdí Bihariová.
Naopak, cestu znižovania DPH na vybrané produkty považuje predsedníčka PS za problematickú. „Nikdy neviete, či zníženie dane skutočne povedie k zníženiu konečnej ceny pre spotrebiteľa,“ povedala.
Bihariová tvrdí, že PS bolo už pred voľbami konfrontované s tým, že ich dlhodobé plány a vízie rozvoja Slovenska nie sú v predvolebnej kampani efektívne a dostačujúci je sľub odstaviť od moci Roberta Fica. Dnešná realita však podľa nej ukazuje, že práve dlhodobá stratégia a prevencia problémov je v krízových časoch mimoriadne dôležitá. „Už neprídu dobré časy. Kto chce v roku 2024 kandidovať, nech si robí program podľa kríz,“ upozornila Bihariová.
Dodala, že v niektorých oblastiach môže prijímaná legislatíva sociálnu situáciu ešte zhoršiť. Do druhého čítania sa podľa nej v parlamente dostala možnosť, aby sa časť obce mohla od zvyšku oddeliť na základe referenda, ktorého by sa zúčastnili len obyvatelia tej časti, ktorá sa odtrhnúť chce. To by pred komunálnymi voľbami podľa nej dalo populistickým politikom tému oddelenia obcí od osád s marginalizovanými komunitami. „Dá sa to možno použiť proti niektorým rómskym osadám, ale potom sa pýtam, ako to majú premyslené. Kto bude spravovať tú zvyšnú časť? Veď ona nezmizne a nevyparí sa,“ povedala Bihariová, podľa ktorej takýto postup v skutočnosti všetky problémy ponechá nevyriešené, len odstráni platformu obce, na ktorej sa mohli riešiť.
Na margo výkonu vládnej koalície v prvej polovici volebného obdobia Bihariová povedala, že riadia krajinu v čase bezprecedentných kríz v podobne pandémie koronavírusu a útoku Ruska na Ukrajinu. „Na druhej strane, ťažké skúšky by mali politika alebo političku vždy nejakým spôsobom zoceliť. Mňa mimoriadne sklamalo, že pozorujúc to dva roky, po žiadnej z tých kríz neprišlo k transformácii povedzme predsedov koaličných strán na skutočných lídrov,“ vyhlásila Bihariová.
