Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mierový summit by mal byť do konca roka, o tom ma informoval aj pán minister zahraničných vecí Ukrajiny, pán Sybiha, konštatoval minister zahraničných vecí J. Blanár (správa, PODCAST, VIDEO).
Autor Teraz.sk
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 12. októbra (Teraz.sk) – Slovensko je pripravené podporiť mierový proces na Ukrajine aj tým, že by v prípade potreby hostilo niektoré z predprípravných rokovaní k mierovému summitu. V TASR TV to povedal minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD).
Pre Slovensko je podľa neho podpora mierového riešenia konfliktu na Ukrajine dlhodobo kľúčovou zahraničnopolitickou prioritou. „Mierový summit by mal byť do konca roka, o tom ma informoval aj pán minister zahraničných vecí Ukrajiny, pán Sybiha,“ konštatoval Blanár, ktorý sa so Sybihom stretol na spoločnom rokovaní ukrajinskej a slovenskej vlády 7. októbra pri Užhorode.
Príprava summitu bude podľa Blanára prebiehať na rôznych úrovniach a Slovensko je otvorené podpore týchto rokovaní. „Sme pripravení prispieť akýmkoľvek spôsobom, aby bolo prímerie uzatvorené čím skôr. Aj tým, že by sme niektoré z predprípravných rokovaní hostili u nás na Slovensku,“ povedal.
Pozícia slovenskej vlády k situácii na Ukrajine sa podľa neho nemení, pre Slovensko je kľúčové dodržiavanie medzinárodného práva a teritoriálna celistvosť štátov, aj preto dodnes neuznalo Kosovo. „Na samotný vojenský konflikt máme taký pohľad, že podľa nás nemá vojenské riešenie,“ povedal Blanár.
Slovensko preto podľa neho chce podporovať mierové iniciatívy a Ukrajine pomáhať pragmatickými krokmi, o akých rokovalo aj na aktuálnej spoločnej schôdzke vlád oboch štátov.
Podľa Blanára je v poradí už tretia, prvé bolo užšie stretnutie premiéra a niekoľkých ministrov na ukrajinskej strane, kde sa dohodlo aprílové rokovanie oboch vlád v Michalovciach. Na východe Slovenska bola dohodnutá cestovná mapa s konkrétnymi projektmi spolupráce. Na októbrovom stretnutí pri Užhorode sa podľa Blanára okrem iného vyhodnocovalo aj plnenie dohodnutých cieľov. „Kde sa nachádzame, čo sme urobili a čo chceme zmeniť a čo sa medzitým objektívne muselo zmeniť,“ konštatoval s tým, že pre Ukrajinu sa s blížiacou zimou stáva stále aktuálnejším problémom otázka dodávok elektrickej energie.
Slovensko sa podľa Blanára naďalej angažuje pri odmínovávaní ukrajinského územia a v budúcnosti má záujem na tom, aby na obnove Ukrajiny po skončení bojov participovali aj naše firmy. „Chceme byť pri tom, ale chceme byť pri tom, keď už to bude možné, keď bude mier,“ konštatoval minister.
Na otázku, či je šanca obnoviť aj tradíciu spoločných rokovaní slovenskej a českej vlády, ktorú česká strana v marci prerušila z dôvodu nesúhlasu s postojmi Slovenska ku konfliktu na Ukrajine, Blanár odpovedal, že medzinárodná politika by mala byť pragmatická. „Ak je prepolitizovaná, potom to môže dopadnúť takto,“ konštatoval. Dodal, že slovenská vláda určite nebude brániť tomu, aby spoločné rokovania slovenskej a českej vlády v budúcnosti pokračovali. "Napokon, diskusie medzi ministerstvami stále fungujú a má to veľký benefit pre naše vzťahy," povedal.
Čas podľa Blanára dáva za pravdu slovenskej argumentácii, podľa ktorej konflikt nemá vojenské riešenie a treba sa snažiť, aby boli mierové rokovania čím skôr.
Na otázku, či nepovažuje za problém svoje stretnutia s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, naposledy počas septembrového rokovania Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, Blanár odpovedal, že diplomatické rokovania sú potrebné aj počas vojnových konfliktov. „Stretnutie s pánom Lavrovom bolo predovšetkým o našej energetickej bezpečnosti. Deklaroval, že sú pripravení napĺňať všetky kontrakty, ktoré máme podpísané,“ konštatoval Blanár.
Evakuácia z Libanonu
Ministerstvo zahraničných vecí podľa Blanára realizovalo v súvislosti s eskaláciou konfliktu z Gazy do južného Libanonu jednu z najväčších logistických evakuačných operácií v histórii Slovenskej republiky.
Slovensko má v Bejrúte zastupiteľský úrad, ale v Libanone žije aj množstvo ďalších Slovákov. Keď sa objavili signály, že konflikt z Gazy môže postupne eskalovať až do Libanonu, ministerstvo podľa Blanára začalo pracovať na prípravách evakuácie. „Spoločne s ministerstvom obrany a vnútra sme zorganizovali vojenský aj civilný vládny špeciál,“ povedal s tým, že o pomoc v tejto súvislosti požiadali Slovensko aj viaceré ďalšie krajiny, vrátane Českej republiky a USA. "Je to dôkaz tohto, že Slovensko je rešpektovanou a spoľahlivou krajinou, keď sa na nás obrátia pri tak závažnej veci, ako je evakuácia občanov jednotlivých krajín," dodal.
Palestínske radikálne hnutie Hamas 7. októbra 2023 zaútočilo na juh Izraela, ktorý reagoval pozemnou vojenskou operáciou v pásme Gazy. "Teraz sa konflikt prenáša do susednej krajiny a tou je Libanon," konštatoval Blanár. Poukázal na veľké množstvo priamych civilných obetí a ďalšie, ktoré pribúdajú v dôsledku chýbajúcej zdravotnej starostlivosti, nedostatku liekov a základných potravín.
Za jediné trvalo udržateľné riešenie situácie považuje Blanár dvojštátny model, kde by na jednej strane arabské štáty uznali Izrael a na druhej strane by bola rovnako uznaná aj Palestína. „Slovenská republika ako nástupnícky štát po Československu uznáva Palestínu už od roku 1988,“ pripomenul Blanár. „Teraz čakáme na ostatné krajiny, ktoré hovoria o dvojštátnom riešení, aby rovnako uznali Palestínu,“ podčiarkol Blanár.
Pre Slovensko je podľa neho podpora mierového riešenia konfliktu na Ukrajine dlhodobo kľúčovou zahraničnopolitickou prioritou. „Mierový summit by mal byť do konca roka, o tom ma informoval aj pán minister zahraničných vecí Ukrajiny, pán Sybiha,“ konštatoval Blanár, ktorý sa so Sybihom stretol na spoločnom rokovaní ukrajinskej a slovenskej vlády 7. októbra pri Užhorode.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Blanárom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Príprava summitu bude podľa Blanára prebiehať na rôznych úrovniach a Slovensko je otvorené podpore týchto rokovaní. „Sme pripravení prispieť akýmkoľvek spôsobom, aby bolo prímerie uzatvorené čím skôr. Aj tým, že by sme niektoré z predprípravných rokovaní hostili u nás na Slovensku,“ povedal.
Pozícia slovenskej vlády k situácii na Ukrajine sa podľa neho nemení, pre Slovensko je kľúčové dodržiavanie medzinárodného práva a teritoriálna celistvosť štátov, aj preto dodnes neuznalo Kosovo. „Na samotný vojenský konflikt máme taký pohľad, že podľa nás nemá vojenské riešenie,“ povedal Blanár.
Slovensko preto podľa neho chce podporovať mierové iniciatívy a Ukrajine pomáhať pragmatickými krokmi, o akých rokovalo aj na aktuálnej spoločnej schôdzke vlád oboch štátov.
Podľa Blanára je v poradí už tretia, prvé bolo užšie stretnutie premiéra a niekoľkých ministrov na ukrajinskej strane, kde sa dohodlo aprílové rokovanie oboch vlád v Michalovciach. Na východe Slovenska bola dohodnutá cestovná mapa s konkrétnymi projektmi spolupráce. Na októbrovom stretnutí pri Užhorode sa podľa Blanára okrem iného vyhodnocovalo aj plnenie dohodnutých cieľov. „Kde sa nachádzame, čo sme urobili a čo chceme zmeniť a čo sa medzitým objektívne muselo zmeniť,“ konštatoval s tým, že pre Ukrajinu sa s blížiacou zimou stáva stále aktuálnejším problémom otázka dodávok elektrickej energie.
Slovensko sa podľa Blanára naďalej angažuje pri odmínovávaní ukrajinského územia a v budúcnosti má záujem na tom, aby na obnove Ukrajiny po skončení bojov participovali aj naše firmy. „Chceme byť pri tom, ale chceme byť pri tom, keď už to bude možné, keď bude mier,“ konštatoval minister.
Na otázku, či je šanca obnoviť aj tradíciu spoločných rokovaní slovenskej a českej vlády, ktorú česká strana v marci prerušila z dôvodu nesúhlasu s postojmi Slovenska ku konfliktu na Ukrajine, Blanár odpovedal, že medzinárodná politika by mala byť pragmatická. „Ak je prepolitizovaná, potom to môže dopadnúť takto,“ konštatoval. Dodal, že slovenská vláda určite nebude brániť tomu, aby spoločné rokovania slovenskej a českej vlády v budúcnosti pokračovali. "Napokon, diskusie medzi ministerstvami stále fungujú a má to veľký benefit pre naše vzťahy," povedal.
Čas podľa Blanára dáva za pravdu slovenskej argumentácii, podľa ktorej konflikt nemá vojenské riešenie a treba sa snažiť, aby boli mierové rokovania čím skôr.
Na otázku, či nepovažuje za problém svoje stretnutia s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, naposledy počas septembrového rokovania Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, Blanár odpovedal, že diplomatické rokovania sú potrebné aj počas vojnových konfliktov. „Stretnutie s pánom Lavrovom bolo predovšetkým o našej energetickej bezpečnosti. Deklaroval, že sú pripravení napĺňať všetky kontrakty, ktoré máme podpísané,“ konštatoval Blanár.
Evakuácia z Libanonu
Ministerstvo zahraničných vecí podľa Blanára realizovalo v súvislosti s eskaláciou konfliktu z Gazy do južného Libanonu jednu z najväčších logistických evakuačných operácií v histórii Slovenskej republiky.
Slovensko má v Bejrúte zastupiteľský úrad, ale v Libanone žije aj množstvo ďalších Slovákov. Keď sa objavili signály, že konflikt z Gazy môže postupne eskalovať až do Libanonu, ministerstvo podľa Blanára začalo pracovať na prípravách evakuácie. „Spoločne s ministerstvom obrany a vnútra sme zorganizovali vojenský aj civilný vládny špeciál,“ povedal s tým, že o pomoc v tejto súvislosti požiadali Slovensko aj viaceré ďalšie krajiny, vrátane Českej republiky a USA. "Je to dôkaz tohto, že Slovensko je rešpektovanou a spoľahlivou krajinou, keď sa na nás obrátia pri tak závažnej veci, ako je evakuácia občanov jednotlivých krajín," dodal.
Palestínske radikálne hnutie Hamas 7. októbra 2023 zaútočilo na juh Izraela, ktorý reagoval pozemnou vojenskou operáciou v pásme Gazy. "Teraz sa konflikt prenáša do susednej krajiny a tou je Libanon," konštatoval Blanár. Poukázal na veľké množstvo priamych civilných obetí a ďalšie, ktoré pribúdajú v dôsledku chýbajúcej zdravotnej starostlivosti, nedostatku liekov a základných potravín.
Za jediné trvalo udržateľné riešenie situácie považuje Blanár dvojštátny model, kde by na jednej strane arabské štáty uznali Izrael a na druhej strane by bola rovnako uznaná aj Palestína. „Slovenská republika ako nástupnícky štát po Československu uznáva Palestínu už od roku 1988,“ pripomenul Blanár. „Teraz čakáme na ostatné krajiny, ktoré hovoria o dvojštátnom riešení, aby rovnako uznali Palestínu,“ podčiarkol Blanár.
