Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
K problémom spôsobeným koronakrízou podľa J. Blanára Smer-SD pristupuje s pokorou a nechce z nej marketingovo vytĺkať body.
Autor Teraz.sk
Bratislava 7. októbra (Teraz.sk) – Parlament má voči vláde kontrolnú funkciu, ktorú je podľa podpredsedu Smeru-SD Juraja Blanára opozičná strana povinná aktivovať, ak má pocit, že vládny kabinet v dôležitých veciach nekoná. „Táto vláda nás presviedča o tom, že nedokáže riešiť veci, sú pod stresom a dokonca sa medzi sebou hádajú,“ povedal na margo početných parlamentných iniciatív jeho strany v diskusii na Tablet.tv Blanár.
Smer-SD pôvodne avizoval podanie návrhu na vyslovenie nedôvery až dvom členom vlády Igora Matoviča (OĽaNO), ministrovi financií Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Milanovi Krajniakovi (Sme rodina). Napokon uprednostnil podanie návrhu na mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR s témou riešenia dôsledkov koronavírusovej krízy, ktorá sa napokon nekonala, keďže koalícia nepodporila schválenie jej programu.
„Nerobíme to len preto, aby sme robili marketing, ako pán Matovič, keď bol v opozícii, ale aby sme obhajovali štátne záujmy,“ reagoval Blanár na otázku, či má zmysel opakovane iniciovať v parlamente hlasovanie, v ktorom má prirodzene navrch koaličná časť snemovne.
Dodal, že ak koalícia definitívne zruší trinásty dôchodok, budú sa k odvolávaniu ministra práce musieť vrátiť aj s perspektívou, že hlasovanie opäť prehrajú. „Áno, nemáme dostatok hlasov na odvolanie. Ale niekto dal do ústavy opozícii aj takýto nástroj, aby sa mohlo v parlamente diskutovať, aj keď odvolaný nebude,“ vysvetľuje Blanár.
Smer-SD podal na Ústavný súd (ÚS) SR podanie vo veci núdzového stavu, ktorý v dôsledku druhej vlny šírenia COVID-19 vyhlásila vláda Igora Matoviča. Núdzový stav vyhlásila počas prvej vlny aj vláda s účasťou Smeru-SD, podľa Blanára však bol formulovaný inak a týkal sa iba rezortu zdravotníctva.
„Táto vláda vyhlásila núdzový stav bez jedinej čiarky odôvodnenia alebo sprievodnej správy, bez vymedzenia, ktoré ľudské práva sú a ktoré nie sú obmedzené. Ale predovšetkým nevyhlásila núdzový stav tak, ako by sa malo, to znamená určiť lokality, ktoré sú postihnuté. Lebo nie sú všetky postihnuté rovnako,“ tvrdí.
Tým sa podľa neho všetkých občanov týkajú aj mimoriadne zvýšenia trestov za trestné činy v čase krízovej situácie. „My sme ako prví napádali to, ako sa trestné sadzby počas vyhlásenia núdzového stavu znásobujú. Už boli prvé prípady. Človek, čo ukradol tri čokolády vo Zvolene môže dostať 10 až 15 rokov,“ povedal Blanár.
Tvrdí, že jeho strana pristupuje ku koronavírusovej kríze s pokorou a nechce z nej vytĺkať politický kapitál. Aj v tomto prípade podľa Blanára najprv vládu upozornili na to, čo považovali za problém. „Dali sme najskôr vláde čas na opravu, chceli sme byť konštruktívni a nie ísť hneď s podaní na ústavný súd,“ povedal.
„Táto vláda robila už počas prvej vlny pandémie množstvo opatrení, ktoré boli protirečivé. Spomeňte si na pendlerov, od ktorých sa spočiatku vyžadoval negatívny test na koronavírus, keď chceli prejsť z jednej strany hranice na druhú,“ pripomína Blanár. „Potom tu bola Veľká noc a blackout, ktorý nebol blacoutom. Táto vláda dodnes nestihla pomôcť tým, ktorí boli v prvej vlne najviac poškodení. A teraz prichádza druhá vlna, ktoré vyzerá ešte katastrofickejšie,“ dodáva.
Medzi vládnou koalíciu a Smerom-SD to iskrí aj kvôli uzneseniu parlamentu, ktorým chcela táto opozičná strana usmerňovať vládu pri príprave Plánu obnovy, na základe ktorého by Slovensko malo v najbližších rokoch čerpať viac ako šesť miliárd eur z európskych zdrojov.
Smer-SD totiž predložil návrh uznesenia parlamentu na základe ústavného zákona z roku 2004, ktorý predpokladá, že ak parlament v takomto prípade do 14 dní neschváli iné uznesenie, alebo predložené nezruší, návrh vstupuje do platnosti automaticky. Parlament však alternatívne uznesenie neprijal v pléne, ale iba na úrovni výboru pre európske záležitosti. „Je to jasné posolstvo, parlament je stále nad vládou a pokiaľ vláda nekoná, prišli sme s iniciatívou my. Dali sme to do pléna a oni o tom ani nerokovali,“ pripomenul Blanár, podľa ktorého je vláda povinná rešpektovať postup z uznesenia.
Dodal, že 15. októbra je potrebné Európskej komisii predložiť návrh plánu, o ktorom sa bude do apríla budúceho roka diskutovať. „Premiér vyhlasoval celé leto, že tu budú konferencie k Plánu obnovy, napokon vláda nič nepredložila,“ povedal Blanár s tým, že podľa neho vládna koalícia zatiaľ žiadny relevantný návrh Plánu obnovy jednoducho nemá.
Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) predstavil verejnosti dokument Moderné a úspešné Slovensko a zároveň otvoril verejnú diskusiu k navrhovaným reformám. Na báze tohto dokumentu by sa podľa neho mal vytvoriť aj Plán reforiem. „Pán Heger síce bombasticky prezentoval nejakú víziu Moderné Slovensko na 119 stranách, ale tam sú mnohé veci, ktoré nemôžu zapracovať do Plánu obnovy, lebo im to Európska komisia odtiaľ vyhodí. Toto sa musí týkať len dopadu COVID-krízy na ekonomiku,“ reagoval Blanár, podľa ktorého sú na čerpanie zdrojov potrebné konkrétne projekty a nie reformné vízie.
Smer-SD pôvodne avizoval podanie návrhu na vyslovenie nedôvery až dvom členom vlády Igora Matoviča (OĽaNO), ministrovi financií Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Milanovi Krajniakovi (Sme rodina). Napokon uprednostnil podanie návrhu na mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR s témou riešenia dôsledkov koronavírusovej krízy, ktorá sa napokon nekonala, keďže koalícia nepodporila schválenie jej programu.
„Nerobíme to len preto, aby sme robili marketing, ako pán Matovič, keď bol v opozícii, ale aby sme obhajovali štátne záujmy,“ reagoval Blanár na otázku, či má zmysel opakovane iniciovať v parlamente hlasovanie, v ktorom má prirodzene navrch koaličná časť snemovne.
Dodal, že ak koalícia definitívne zruší trinásty dôchodok, budú sa k odvolávaniu ministra práce musieť vrátiť aj s perspektívou, že hlasovanie opäť prehrajú. „Áno, nemáme dostatok hlasov na odvolanie. Ale niekto dal do ústavy opozícii aj takýto nástroj, aby sa mohlo v parlamente diskutovať, aj keď odvolaný nebude,“ vysvetľuje Blanár.
Podanie na ústavný súd
Smer-SD podal na Ústavný súd (ÚS) SR podanie vo veci núdzového stavu, ktorý v dôsledku druhej vlny šírenia COVID-19 vyhlásila vláda Igora Matoviča. Núdzový stav vyhlásila počas prvej vlny aj vláda s účasťou Smeru-SD, podľa Blanára však bol formulovaný inak a týkal sa iba rezortu zdravotníctva.
„Táto vláda vyhlásila núdzový stav bez jedinej čiarky odôvodnenia alebo sprievodnej správy, bez vymedzenia, ktoré ľudské práva sú a ktoré nie sú obmedzené. Ale predovšetkým nevyhlásila núdzový stav tak, ako by sa malo, to znamená určiť lokality, ktoré sú postihnuté. Lebo nie sú všetky postihnuté rovnako,“ tvrdí.
Tým sa podľa neho všetkých občanov týkajú aj mimoriadne zvýšenia trestov za trestné činy v čase krízovej situácie. „My sme ako prví napádali to, ako sa trestné sadzby počas vyhlásenia núdzového stavu znásobujú. Už boli prvé prípady. Človek, čo ukradol tri čokolády vo Zvolene môže dostať 10 až 15 rokov,“ povedal Blanár.
Tvrdí, že jeho strana pristupuje ku koronavírusovej kríze s pokorou a nechce z nej vytĺkať politický kapitál. Aj v tomto prípade podľa Blanára najprv vládu upozornili na to, čo považovali za problém. „Dali sme najskôr vláde čas na opravu, chceli sme byť konštruktívni a nie ísť hneď s podaní na ústavný súd,“ povedal.
„Táto vláda robila už počas prvej vlny pandémie množstvo opatrení, ktoré boli protirečivé. Spomeňte si na pendlerov, od ktorých sa spočiatku vyžadoval negatívny test na koronavírus, keď chceli prejsť z jednej strany hranice na druhú,“ pripomína Blanár. „Potom tu bola Veľká noc a blackout, ktorý nebol blacoutom. Táto vláda dodnes nestihla pomôcť tým, ktorí boli v prvej vlne najviac poškodení. A teraz prichádza druhá vlna, ktoré vyzerá ešte katastrofickejšie,“ dodáva.
Plán obnovy
Medzi vládnou koalíciu a Smerom-SD to iskrí aj kvôli uzneseniu parlamentu, ktorým chcela táto opozičná strana usmerňovať vládu pri príprave Plánu obnovy, na základe ktorého by Slovensko malo v najbližších rokoch čerpať viac ako šesť miliárd eur z európskych zdrojov.
Smer-SD totiž predložil návrh uznesenia parlamentu na základe ústavného zákona z roku 2004, ktorý predpokladá, že ak parlament v takomto prípade do 14 dní neschváli iné uznesenie, alebo predložené nezruší, návrh vstupuje do platnosti automaticky. Parlament však alternatívne uznesenie neprijal v pléne, ale iba na úrovni výboru pre európske záležitosti. „Je to jasné posolstvo, parlament je stále nad vládou a pokiaľ vláda nekoná, prišli sme s iniciatívou my. Dali sme to do pléna a oni o tom ani nerokovali,“ pripomenul Blanár, podľa ktorého je vláda povinná rešpektovať postup z uznesenia.
Dodal, že 15. októbra je potrebné Európskej komisii predložiť návrh plánu, o ktorom sa bude do apríla budúceho roka diskutovať. „Premiér vyhlasoval celé leto, že tu budú konferencie k Plánu obnovy, napokon vláda nič nepredložila,“ povedal Blanár s tým, že podľa neho vládna koalícia zatiaľ žiadny relevantný návrh Plánu obnovy jednoducho nemá.
Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) predstavil verejnosti dokument Moderné a úspešné Slovensko a zároveň otvoril verejnú diskusiu k navrhovaným reformám. Na báze tohto dokumentu by sa podľa neho mal vytvoriť aj Plán reforiem. „Pán Heger síce bombasticky prezentoval nejakú víziu Moderné Slovensko na 119 stranách, ale tam sú mnohé veci, ktoré nemôžu zapracovať do Plánu obnovy, lebo im to Európska komisia odtiaľ vyhodí. Toto sa musí týkať len dopadu COVID-krízy na ekonomiku,“ reagoval Blanár, podľa ktorého sú na čerpanie zdrojov potrebné konkrétne projekty a nie reformné vízie.
