Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Soňa Čeredejevová bola v mladosti nádejnou baletkou, no napokon robí kariéru v boxe. V ňom je v súčasnosti aj úradujúcou majsterkou SR. V štúdiu TABLET.TV sme s ňou prebrali aj viacero iných tém.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 6. októbra (Teraz.sk) – Hoci by sa vďaka dokonalej postave a peknej tváričke nestratila ani medzi modelkami, už roky hviezdi v ringu. Dvadsaťdeväťročná Bratislavčanka Soňa Čeredejevová je úradujúcou majsterkou SR v boxe, o ktorého špecifikách v ženskom podaní sme sa s ňou pre pár dňami zhovárali v televíznom štúdiu TABLET.TV. Okrem toho sme prebrali aj jej úplné začiatky medzi štyrmi povrazmi, doterajšie úspechy, prácu, ktorej sa popri športovej kariére venuje, ale napríklad aj to, ako reagujú muži, keď zistia, že je boxerka.
V detstve Soni Čeredejevovej nenaznačovalo nič tomu, že z nej raz bude úspešná boxerka. „K športu som inklinovala odjakživa. Asi desať rokov som sa venovala baletu, ku ktorému sa z času na čas pridružila gymnastika. No a keďže som bola vysoká, okrajovo som pričuchla aj k basketbalu. Zlom nastal v čase, keď som mala asi 22 rokov. Uvidela som totiž reklamu na auto, v ktorej hrala jedna boxerka. Veľmi sa mi zapáčila, a tak som ju pozerala nejaký čas stále dokola. A práve to bolo spúšťačom toho, že som na internete hľadala všetko možné, čo sa týkalo boxu v Bratislave. Tak nejako sa ten môj príbeh v ringu začína,“ rozhovorila sa s úsmevom Soňa Čeredejevová.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU SO SOŇOU ČEREDEJEVOVOU:
Za športovca minulého storočia bol vyhlásený legendárny americký boxer Muhammad Ali, no predtým i potom robili a robia tomuto športu skvelú reklamu aj iní borci. Aké vzory má slovenská boxerská šampiónka? „Sú nimi všetci športovci, ktorí sa po dlhšej pauze alebo ťažkých zraneniach dokážu vrátiť späť do súťažného kolotoča a ešte aj vyhrávať. Jedným z nich je nemecký cyklista John Degenkolb, ktorého pred necelými tromi rokmi zrazilo na tréningu auto. Prognózy jeho návratu do cyklistiky nevyzerali vôbec ružovo, viacerí mu predpovedali, že to už nedokáže. Napriek všetkému to však dokázal a na tohtoročnej Tour de France vyhral jednu etapu. Navyše som mala to šťastie, že som jeho triumf videla na vlastné oči. Bolo to neuveriteľne emotívne a absolútne úžasné. Myslím si, že mu to prial celý cyklistický i športový svet. A práve takéto typy sú moje idoly,“ prezradila Čeredejevová.
Drvivá väčšina športových fanúšikov označuje box za výsostne mužský šport. S týmto konštatovaním sa neraz stretla aj Čeredejevová. „Áno, vníma sa to tak, no neporovnávala by som minulosť so súčasnosťou. Kedysi totiž neboxovali žiadne ženy, kým dnes sa ich tomuto športu venuje čoraz viac. A dokonca od roku 2012 je ženský box aj súčasťou olympijského programu. Realita je teda taká, že ženy boxujú. Ale uznávam, asi sa dá povedať, že box je mužský šport. Je to približne rovnaké konštatovanie ako pri gymnastike, o ktorej sa dá zasa hovoriť, že je skôr pre ženy,“ zamyslela sa 29-ročná rodáčka z Bratislavy.
Hoci sa na prvý pohľad zdá, že box je najmä o šikovnosti, rýchlosti a sile v ringu, jednou z najpodstatnejších vecí je psychika. „Pripraviť sa na zápas fyzicky vie každý, no zápasy sa zväčša lámu práve psychikou. Naposledy som to na vlastnej koži zažila na majstrovstvách Slovenska, kedy som sa cítila výborne fyzicky pripravená, no hneď v prvý deň podujatia sa na mňa dostavila nervozita, ktorú som dovtedy nikdy nezažila. Bol to veľký vnútorný boj, čo mi veľmi znepríjemnilo celý zážitok zo šampionátu. Dokonca som si vtedy povedala, že ak nevyhrám prvý zápas, tak končím s boxom. Bolo to naozaj vážne. Nedalo sa so mnou rozprávať, nedokázala som sa najesť, pospať si, celá som sa triasla. Našťastie ma to po úspešnom ťažení na turnaji postupne prešlo. Takže to, že psychika je v boxe mimoriadne dôležitá, nie je žiadna fáma,“ pokračovala.
Mať po svojom boku boxerku, sa môže javiť ako výhoda i nevýhoda. Ako je na tom sympatická Soňa s mužmi? „Niektorí majú pre box viac pochopenia, iní zasa menej. Pri tých, čo ho nemali, bol pre mňa jasný signál, že tadiaľto cesta nevedie a rozlúčila som sa s nimi. Či totiž chcem alebo nie, box je už súčasťou môjho života. Z toho dôvodu je potrebné, aby človek, ktorý je pri mne, rozumel tomu, prečo box robím a vôbec, že sa mu venujem. Okrem toho, nie všetci chlapi zvládnu, že boxerka je v podstate každý deň v mužskom kolektíve. Pravda ja však taká, že som presýtená akýchsi Achillesov, ktorí nemajú na sebe ani gram tuku navyše. A či teraz niekoho mám? Áno...,“ tajomne dodala Soňa Čeredejevová.
V detstve Soni Čeredejevovej nenaznačovalo nič tomu, že z nej raz bude úspešná boxerka. „K športu som inklinovala odjakživa. Asi desať rokov som sa venovala baletu, ku ktorému sa z času na čas pridružila gymnastika. No a keďže som bola vysoká, okrajovo som pričuchla aj k basketbalu. Zlom nastal v čase, keď som mala asi 22 rokov. Uvidela som totiž reklamu na auto, v ktorej hrala jedna boxerka. Veľmi sa mi zapáčila, a tak som ju pozerala nejaký čas stále dokola. A práve to bolo spúšťačom toho, že som na internete hľadala všetko možné, čo sa týkalo boxu v Bratislave. Tak nejako sa ten môj príbeh v ringu začína,“ rozhovorila sa s úsmevom Soňa Čeredejevová.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU SO SOŇOU ČEREDEJEVOVOU:
Za športovca minulého storočia bol vyhlásený legendárny americký boxer Muhammad Ali, no predtým i potom robili a robia tomuto športu skvelú reklamu aj iní borci. Aké vzory má slovenská boxerská šampiónka? „Sú nimi všetci športovci, ktorí sa po dlhšej pauze alebo ťažkých zraneniach dokážu vrátiť späť do súťažného kolotoča a ešte aj vyhrávať. Jedným z nich je nemecký cyklista John Degenkolb, ktorého pred necelými tromi rokmi zrazilo na tréningu auto. Prognózy jeho návratu do cyklistiky nevyzerali vôbec ružovo, viacerí mu predpovedali, že to už nedokáže. Napriek všetkému to však dokázal a na tohtoročnej Tour de France vyhral jednu etapu. Navyše som mala to šťastie, že som jeho triumf videla na vlastné oči. Bolo to neuveriteľne emotívne a absolútne úžasné. Myslím si, že mu to prial celý cyklistický i športový svet. A práve takéto typy sú moje idoly,“ prezradila Čeredejevová.
Drvivá väčšina športových fanúšikov označuje box za výsostne mužský šport. S týmto konštatovaním sa neraz stretla aj Čeredejevová. „Áno, vníma sa to tak, no neporovnávala by som minulosť so súčasnosťou. Kedysi totiž neboxovali žiadne ženy, kým dnes sa ich tomuto športu venuje čoraz viac. A dokonca od roku 2012 je ženský box aj súčasťou olympijského programu. Realita je teda taká, že ženy boxujú. Ale uznávam, asi sa dá povedať, že box je mužský šport. Je to približne rovnaké konštatovanie ako pri gymnastike, o ktorej sa dá zasa hovoriť, že je skôr pre ženy,“ zamyslela sa 29-ročná rodáčka z Bratislavy.
Achillesov je presýtená
Hoci sa na prvý pohľad zdá, že box je najmä o šikovnosti, rýchlosti a sile v ringu, jednou z najpodstatnejších vecí je psychika. „Pripraviť sa na zápas fyzicky vie každý, no zápasy sa zväčša lámu práve psychikou. Naposledy som to na vlastnej koži zažila na majstrovstvách Slovenska, kedy som sa cítila výborne fyzicky pripravená, no hneď v prvý deň podujatia sa na mňa dostavila nervozita, ktorú som dovtedy nikdy nezažila. Bol to veľký vnútorný boj, čo mi veľmi znepríjemnilo celý zážitok zo šampionátu. Dokonca som si vtedy povedala, že ak nevyhrám prvý zápas, tak končím s boxom. Bolo to naozaj vážne. Nedalo sa so mnou rozprávať, nedokázala som sa najesť, pospať si, celá som sa triasla. Našťastie ma to po úspešnom ťažení na turnaji postupne prešlo. Takže to, že psychika je v boxe mimoriadne dôležitá, nie je žiadna fáma,“ pokračovala.
Mať po svojom boku boxerku, sa môže javiť ako výhoda i nevýhoda. Ako je na tom sympatická Soňa s mužmi? „Niektorí majú pre box viac pochopenia, iní zasa menej. Pri tých, čo ho nemali, bol pre mňa jasný signál, že tadiaľto cesta nevedie a rozlúčila som sa s nimi. Či totiž chcem alebo nie, box je už súčasťou môjho života. Z toho dôvodu je potrebné, aby človek, ktorý je pri mne, rozumel tomu, prečo box robím a vôbec, že sa mu venujem. Okrem toho, nie všetci chlapi zvládnu, že boxerka je v podstate každý deň v mužskom kolektíve. Pravda ja však taká, že som presýtená akýchsi Achillesov, ktorí nemajú na sebe ani gram tuku navyše. A či teraz niekoho mám? Áno...,“ tajomne dodala Soňa Čeredejevová.
