Bratislava 5. októbra (Teraz.sk) – Väčšina politických strán, ktoré postúpili do parlamentu, sa prihlásila k memorandám, alebo priamo podpísala memorandá Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). V nich sa politici okrem iného zaviazali podporiť odsunutie rušenia oddelení v dôsledku optimalizácie siete nemocníc o dva roky. V TASR TV to potvrdil predseda ZMOS-u a zároveň primátor Partizánskeho Jozef Božik.

Zdravotnícka reforma podľa neho pôvodne počítala s posilnením veľkých zdravotníckych centier, ktoré by prevzali časť činností vykonávaných doteraz v malých nemocniciach.

S výnimkou výstavby súkromnej nemocnice Bory však podľa Božika žiadne posilňovanie kapacít veľkých centier nenastalo, pričom s rušením niektorých oddelení v prvých piatich nemocniciach sa počíta už od začiatku budúceho roka. „Ukážte mi, ktoré veľké centrum štát postavil preto, aby menšie nemocnice mohli byť utlmované? Aká bude sieť rýchlej zdravotníckej pomoci?,“ pýta sa predseda ZMOS-u.



Relevantné odpovede na tieto otázky podľa neho ministerstvo zdravotníctva dodnes neposkytlo. "Ale už dnes hovoríme o piatich nemocniciach, ktoré od januára stratia dve, respektíve tri oddelenia. Znižujeme dostupnosť tejto služby a nazývame to reformou,“ konštatoval Božik.

Už samotná informácia, že sa oddelenia majú rušiť, podľa neho tieto nemocnice poškodila, lebo stratili atraktívnosť ako perspektívne zamestnanie pre mladých lekárov.



Odklad podľa neho žiadajú samosprávy aj pri zavádzaní mechanicko-biologickej úpravy odpadu. Slovensko sa podľa Božka zaviazalo takto reformovať odpadové hospodárstvo výrazne rýchlejšie ako väčšina ostatných členov Európskej únie. „Väčšina štátov ide k roku 2030 až 2034. My sme si dali ambiciózny plán, že to má byť v roku 2023,“ povedal Božik. Mnohé slovenské samosprávy podľa neho nemajú kapacity rýchlo dobudovať potrebné technológie a ZMOS žiada až trojročný odklad. V opačnom prípade hrozí podľa Božika v mnohých samosprávach výrazné zvýšenie poplatkov za odpad, keďže budú nútené platiť štátu vysoké pokuty.

Celková finančná situácia slovenských samospráv je pritom podľa Božika mimoriadne komplikovaná, keďže sa im v dôsledku legislatívy prijatej v tomto volebnom období výrazne znížili príjmy, len v tomto roku prišli o 750 miliónov eur.

Štát to tento rok podľa Božika čiastočne kompenzoval presunutím časti z dane z príjmu právnických osôb na samosprávy a prísľubom ďalších 108 miliónov eur na kompenzáciu rastu cien energií.

Z pôvodnej sumy je však podľa neho vláda Ľudovíta Ódora ochotná vyplatiť len polovicu, teda 54 miliónov. O zvyšku peňazí a o riešení budúceho roka chce ZMOS rokovať s budúcou vládou.

V nadchádzajúcom volebnom období by sa pritom podľa Božika mala aspoň spustiť široká verejná diskusia o veľkej reforme verejnej správy s cieľom dospieť ku konceptu ďalšej decentralizácie.

„Nemyslím si, že sa reforma verejnej správy stihne urobiť za jedno volebné obdobie,“ priznal Božik. Je však možné urobiť audit štátnych a samosprávnych kompetencií, aby sa identifikovali duplicity. V prípade malých obcí, ktoré nevládzu vo vlastnej réžii plnohodnotne realizovať všetky kompetencie, ZMOS navrhuje koncept centier zdieľaných služieb. „V tomto volebnom období si ho vláda neosvojila. Budeme rokovať s novou vládou, ak z jej strany bude záujem,“ povedal Božik. V tomto smere je podľa neho možné využiť skúsenosti, ktoré v minulosti na Slovensku boli so systémom strediskových obcí.