Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Koalície sú na Slovensku diskriminované zvýšeným kvórom pre vstup do parlamentu, preto sa OĽaNO rozhodlo ísť cestou volebnej strany, povedal v Tablet.tv Ján Budaj (Zmena zdola).
Autor Teraz.sk
Bratislava 9. decembra (Teraz.sk) - Pred tridsiatimi prišli veľmi rýchlo zákony o ekonomike a reštitúciách, uvoľnilo sa podnikanie a cestovanie, ale ani Nežná revolúcia podľa lídra strany Zmena zdola Jána Budaja nepriniesla spravodlivé vysporiadanie sa s bývalým režimom. „Nevšímali sme grázlov bývalého režimu, tak sa uchytili v novom režime,“ povedal Budaj, ktorý v aktuálnych parlamentných voľbách kandiduje na listine volebnej strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA.
„Po roku 1998 sme vedeli, že je tu zavraždený Remiáš, že priamo prezidentovho syna uniesli politické sily, nie nejakí amatérski mafiáni, že v tom mala prsty SIS,“ povedal. „Nevyšetrili sme ani podivnú privatizáciu, prišla Gorila. Pani Remiášová neustále varovala, že ak nepotrestáte zločincov, ktorí jej zabili syna, tak raz zabijú ďalšie decko. A pribudli dva hroby. Musíme vyvodzovať zodpovednosť za zločiny,“ vyhlásil Budaj.
„Musí prísť k dokončeniu revolúcie aj v zmysle tém spravodlivosti, aj iných vážnych tém,“ dodal. Za najdôležitejšie výzvy považuje antikorupčný program, enviromentálnu krízu, ale aj otázky školstva a zdravotníctva.
Budaj pritom uznáva, že sa Slovensko za tridsať rokov od Nežnej revolúcie významne posunulo. „Sme oveľa ďalej, sme v úplne inej, slobodnej krajine. Aj vaša inštitúcia (TASR) je toho dôkazom. Ale úsilie o slušnosť a dobre spravovanú krajinu je trvalé úsilie,“ povedal.
Jeho vlastná strana, Zmena zdola, podľa neho kontinuálne nadväzuje na Demokratickú úniu a orientuje sa prevažne na komunálnu politiku. „Pri pôsobení na komunálnej úrovni sme pochopili, že bez významných zmien v parlamente a vláde sa nevylieči ani komunál, obce a mestá. Je to prepojené, musíme urobiť zmenu na oboch úrovniach,“ povedal Budaj.
Ocenil preto ponuku Igora Matoviča kandidovať spolu s Obyčajnými ľuďmi a nezávislými osobnosťami. Hoci spolu s OĽaNO ide do volieb okrem Zmeny zdola aj NOVA a Kresťanská únia, rozhodli sa namiesto štvorkoalície kandidovať na listine tzv. volebnej strany.
„U nás je koalícia diskriminovaná. Ak uzavriete dvojkoalíciu, kvórum pre vstup do parlamentu sa zvyšuje z piatich na sedem percent. Pri viacerých stranách môže kvórum stúpnuť dokonca až na desať percent,“ vysvetlil Budaj. „Ako volebná strana išlo do volieb aj SDK. OĽaNO ponúklo takúto verziu s rozšírením názvu, nehľadal sa nový názov. Podľa mňa je to k voličom férové, takíto ľudia na kandidátke sú a OĽaNO to priznáva,“ dodal.
Na prvých desiatich miestach kandidátky sú nové tváre, vedie ju Mária Šofranko. Poslanci už tradične figurujú na posledných miestach kandidátnej listiny a budú sa musieť do parlamentu prekrúžkovať vďaka preferenčným hlasom. „Igor Matovič má silnú antikorupčnú agendu, má víziu neoligarchickej republiky. K tomu akoby patrilo, že nechce vytvárať ani politickú oligarchiu a stabilné centrá strán, ktoré pokračujú dekádu, niekedy aj dve. Takáto skupina si vytvára uzavretý svet, niekedy dosť odtrhnutý od reality. Táto Matovičova koncepcia, kde sa do prvej desiatky dávajú noví ľudia, nových ľudí do politiky prináša. Má aj mínusy, ale toto sa jej nedá uprieť,“ povedal Budaj.
Dodal, že Matovič počas celého volebného obdobia rešpektoval jeho názory a nikdy ho nenútil hlasovať v rozpore s jeho presvedčením. Tento systém práce však bude podľa Budaja vystavený skúške, ak sa OĽaNO stane súčasťou budúcej vládnej koalície. „Ak by sa OĽaNO dostalo do vlády, bude musieť táto skupina ľudí prejaviť schopnosť presadzovať spoločnú víziu,“ poznamenal.
V tejto chvíli je podľa neho zjednocujúcim prvkom viacerých opozičných strán volanie po zmene. „Na Slovensku je teraz volanie po zmene také silné, že si to heslo ukradli aj tí, ktorí sú kontinuitou. Osobne odhadujem, že tu Robert Fico a jeho skupina vládnu od roku 2004. Vláda Mikuláša Dzurindu bola po odchode Ivana Šimka de facto menšinová,“ poznamenal Budaj.
O férovú politiku sa podľa neho neskôr pokúšala Iveta Radičová, ale neuspela. „Jej krátka vláda je hrozivým svedectvom o tom, že zmenu nemusíte dosiahnuť ani vtedy, keď sa o ňu snažíte z premiérskeho postu. O čo menšie možnosti má potom minister alebo poslanec,“ povedal.
Za významný pozitívny posun v priebehu aktuálneho volebného obdobia považuje Ján Budaj zrušenie Mečiarových amnestií. „Ja som to navrhoval už v parlamente v rokoch 1998-2002. Ale potom nastalo obdobie, keď sa to navrhovalo dosť formálne. Predložil sa návrh na zrušenie amnestií a nič viac sa už preto nerobilo, tak to vždy dopadlo rovnako, bol to už evergreen volebných období. A to boli aj obdobia, keď mali demokrati ústavnú väčšinu,“ poznamenal Budaj.
Tentokrát však podľa neho zapôsobil aj film o únose a aktivity študentov, ktorých táto téma zaujala. „To, čo sa dnes volá Za slušné Slovensko, malo vlastne prvé demonštrácie vtedy. Ukázalo sa, že minimálne v Bratislave je už kritické množstvo ľudí nespokojných aj s tým, že tu nie je právny štát. Už rok pred vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice prišlo k takýmto prejavom. Robert Fico a jeho koalícia urobila veľký ústupok, lebo dovtedy Robert Fico tvrdil, že zrušenie amnestií nie je možné,“ povedal Budaj.
„Po roku 1998 sme vedeli, že je tu zavraždený Remiáš, že priamo prezidentovho syna uniesli politické sily, nie nejakí amatérski mafiáni, že v tom mala prsty SIS,“ povedal. „Nevyšetrili sme ani podivnú privatizáciu, prišla Gorila. Pani Remiášová neustále varovala, že ak nepotrestáte zločincov, ktorí jej zabili syna, tak raz zabijú ďalšie decko. A pribudli dva hroby. Musíme vyvodzovať zodpovednosť za zločiny,“ vyhlásil Budaj.
„Musí prísť k dokončeniu revolúcie aj v zmysle tém spravodlivosti, aj iných vážnych tém,“ dodal. Za najdôležitejšie výzvy považuje antikorupčný program, enviromentálnu krízu, ale aj otázky školstva a zdravotníctva.
Budaj pritom uznáva, že sa Slovensko za tridsať rokov od Nežnej revolúcie významne posunulo. „Sme oveľa ďalej, sme v úplne inej, slobodnej krajine. Aj vaša inštitúcia (TASR) je toho dôkazom. Ale úsilie o slušnosť a dobre spravovanú krajinu je trvalé úsilie,“ povedal.
Jeho vlastná strana, Zmena zdola, podľa neho kontinuálne nadväzuje na Demokratickú úniu a orientuje sa prevažne na komunálnu politiku. „Pri pôsobení na komunálnej úrovni sme pochopili, že bez významných zmien v parlamente a vláde sa nevylieči ani komunál, obce a mestá. Je to prepojené, musíme urobiť zmenu na oboch úrovniach,“ povedal Budaj.
Volebná strana
Ocenil preto ponuku Igora Matoviča kandidovať spolu s Obyčajnými ľuďmi a nezávislými osobnosťami. Hoci spolu s OĽaNO ide do volieb okrem Zmeny zdola aj NOVA a Kresťanská únia, rozhodli sa namiesto štvorkoalície kandidovať na listine tzv. volebnej strany.
„U nás je koalícia diskriminovaná. Ak uzavriete dvojkoalíciu, kvórum pre vstup do parlamentu sa zvyšuje z piatich na sedem percent. Pri viacerých stranách môže kvórum stúpnuť dokonca až na desať percent,“ vysvetlil Budaj. „Ako volebná strana išlo do volieb aj SDK. OĽaNO ponúklo takúto verziu s rozšírením názvu, nehľadal sa nový názov. Podľa mňa je to k voličom férové, takíto ľudia na kandidátke sú a OĽaNO to priznáva,“ dodal.
Na prvých desiatich miestach kandidátky sú nové tváre, vedie ju Mária Šofranko. Poslanci už tradične figurujú na posledných miestach kandidátnej listiny a budú sa musieť do parlamentu prekrúžkovať vďaka preferenčným hlasom. „Igor Matovič má silnú antikorupčnú agendu, má víziu neoligarchickej republiky. K tomu akoby patrilo, že nechce vytvárať ani politickú oligarchiu a stabilné centrá strán, ktoré pokračujú dekádu, niekedy aj dve. Takáto skupina si vytvára uzavretý svet, niekedy dosť odtrhnutý od reality. Táto Matovičova koncepcia, kde sa do prvej desiatky dávajú noví ľudia, nových ľudí do politiky prináša. Má aj mínusy, ale toto sa jej nedá uprieť,“ povedal Budaj.
Dodal, že Matovič počas celého volebného obdobia rešpektoval jeho názory a nikdy ho nenútil hlasovať v rozpore s jeho presvedčením. Tento systém práce však bude podľa Budaja vystavený skúške, ak sa OĽaNO stane súčasťou budúcej vládnej koalície. „Ak by sa OĽaNO dostalo do vlády, bude musieť táto skupina ľudí prejaviť schopnosť presadzovať spoločnú víziu,“ poznamenal.
V tejto chvíli je podľa neho zjednocujúcim prvkom viacerých opozičných strán volanie po zmene. „Na Slovensku je teraz volanie po zmene také silné, že si to heslo ukradli aj tí, ktorí sú kontinuitou. Osobne odhadujem, že tu Robert Fico a jeho skupina vládnu od roku 2004. Vláda Mikuláša Dzurindu bola po odchode Ivana Šimka de facto menšinová,“ poznamenal Budaj.
O férovú politiku sa podľa neho neskôr pokúšala Iveta Radičová, ale neuspela. „Jej krátka vláda je hrozivým svedectvom o tom, že zmenu nemusíte dosiahnuť ani vtedy, keď sa o ňu snažíte z premiérskeho postu. O čo menšie možnosti má potom minister alebo poslanec,“ povedal.
Amnestie
Za významný pozitívny posun v priebehu aktuálneho volebného obdobia považuje Ján Budaj zrušenie Mečiarových amnestií. „Ja som to navrhoval už v parlamente v rokoch 1998-2002. Ale potom nastalo obdobie, keď sa to navrhovalo dosť formálne. Predložil sa návrh na zrušenie amnestií a nič viac sa už preto nerobilo, tak to vždy dopadlo rovnako, bol to už evergreen volebných období. A to boli aj obdobia, keď mali demokrati ústavnú väčšinu,“ poznamenal Budaj.
Tentokrát však podľa neho zapôsobil aj film o únose a aktivity študentov, ktorých táto téma zaujala. „To, čo sa dnes volá Za slušné Slovensko, malo vlastne prvé demonštrácie vtedy. Ukázalo sa, že minimálne v Bratislave je už kritické množstvo ľudí nespokojných aj s tým, že tu nie je právny štát. Už rok pred vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice prišlo k takýmto prejavom. Robert Fico a jeho koalícia urobila veľký ústupok, lebo dovtedy Robert Fico tvrdil, že zrušenie amnestií nie je možné,“ povedal Budaj.
