Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ďalšiu nemalú sumu máme z Fondu obnovy sľúbenú na obnovu zelene v intravilánoch miest a obcí, povedal v diskusii na TASR TV minister životného prostredia Ján Budaj.
Autor Teraz.sk
Bratislava 26. februára (Teraz.sk) – Peniaze na komplexnú obnovu rodinných domov z Európskeho plánu obnovy a odolnosti budú môcť podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO-NOVA-KÚ-Zmena zdola) získať tisícky slovenských rodín. „Moja pôvodná ambícia bola, aby išlo o podporu 100 000 rodinným domom. To by si vyžadovalo miliardu eur. Nakoniec to nebude toľko peňazí, ale aj tak to bude najväčší projekt tohto typu v dejinách porevolučného Slovenska,“ povedal v diskusii na TASR TV Budaj.
O konkrétnych parametroch čerpania Plánu obnovy sa podľa neho stále rokuje a aj samotná Európska komisia v priebehu času menila pravidlá. „Je to preto, že aj Európska komisia je politický orgán, jednotlivé štáty sa tam snažia presadiť sa svoje priority,“ povedal s tým, že na riešenie klimatických otázok, ktoré zastrešuje jeho rezort, by mohlo ísť až 37 percent zdrojov.
Podľa Budaja sa slovenský Plán obnovy stále dotvára na základe rokovaní s Európskou komisiou. Tvrdenie opozičných politikov, podľa ktorých sa plán reviduje na základe politickej požiadavky rozdeľovať zdroje podľa výsledkov volieb, Budaj odmietol.
„Môžem potvrdiť slová pána Hegera, že mal celý rad návrhov, vrátane mojich. Rokovania prebiehali aj v čase januára a tak pán premiér, ako aj pán minister financií akceptovali mnohé argumenty v prospech zelenej transformácie,“ tvrdí Budaj.
Rezort životného prostredia podľa neho plánuje svoju časť zdrojov rozdeliť na projekty obnovy rodinných domov, dekarbonizáciu výroby, či revitalizáciu zelene v intravilánoch miest a obcí.
„Cieľom je, aby sa znížili dopady klimatickej krízy priamo v mestách, ktoré sa v lete často prehrievajú. Preto je potrebné zadržiavanie vody v mestách a omnoho väčšie množstvo zelene, ako sme boli zvyknutí,“ povedal.
Projekt podpory ekologickej obnovy rodinných domov by chcel Budaj spustiť už na jeseň tohto roku. „Ľudia by mali dostať financie na to, aby svoj dom zateplili, vymenili staré okná, vymenili kúrenie, prípadne strechu. Tak, aby dom zodpovedal pomerom 21. storočia. Nehovorím, že musí byť rovno pasívnym domom, ale aspoň prijateľný,“ povedal.
Financovanie týchto rekonštrukcií by bolo viaczdrojové. Časť rekonštrukcie by žiadateľ hradil zo svojich zdrojov, druhú časť by mu poskytol štát. A v prípade komplexnejších rekonštrukcií by štát vedel doplniť pomoc aj nízkoúročenou pôžičkou.
„Premena domu pôjde podľa toho, k čomu sa človek podľa dotazníka prihlási. Prinesieme mu zariadenia na zachytávanie dažďovej vody, prinesieme mu kompostér... A mali by sme mať aj osobné kontaktné kancelárie, nie iba internetové dotazníky. Lebo ľudia hľadajú aj rady,“ povedal Budaj.
Keďže podpora ekologických riešení je významnou celoeurópskou prioritou, znamená pre rezort životného prostredia Plán obnovy veľkú príležitosť. „My si na rezorte životného prostredia trúfame na taký podiel zodpovednosti, kde vidíme jasné riešenia aj odborné kapacity s ktorými, ako verím, to zvládneme,“ vyhlásil Budaj.
„Budeme spolupracovať aj s odborníkmi z ministerstva hospodárstva, kde je energetická agentúra, aj s ďalšími odborníkmi zo štátnej správy. Všetko to bude pod prísnym okom Európskej únie,“ uzavrel.
O konkrétnych parametroch čerpania Plánu obnovy sa podľa neho stále rokuje a aj samotná Európska komisia v priebehu času menila pravidlá. „Je to preto, že aj Európska komisia je politický orgán, jednotlivé štáty sa tam snažia presadiť sa svoje priority,“ povedal s tým, že na riešenie klimatických otázok, ktoré zastrešuje jeho rezort, by mohlo ísť až 37 percent zdrojov.
Podľa Budaja sa slovenský Plán obnovy stále dotvára na základe rokovaní s Európskou komisiou. Tvrdenie opozičných politikov, podľa ktorých sa plán reviduje na základe politickej požiadavky rozdeľovať zdroje podľa výsledkov volieb, Budaj odmietol.
„Môžem potvrdiť slová pána Hegera, že mal celý rad návrhov, vrátane mojich. Rokovania prebiehali aj v čase januára a tak pán premiér, ako aj pán minister financií akceptovali mnohé argumenty v prospech zelenej transformácie,“ tvrdí Budaj.
Rezort životného prostredia podľa neho plánuje svoju časť zdrojov rozdeliť na projekty obnovy rodinných domov, dekarbonizáciu výroby, či revitalizáciu zelene v intravilánoch miest a obcí.
„Cieľom je, aby sa znížili dopady klimatickej krízy priamo v mestách, ktoré sa v lete často prehrievajú. Preto je potrebné zadržiavanie vody v mestách a omnoho väčšie množstvo zelene, ako sme boli zvyknutí,“ povedal.
Obnova domov
Projekt podpory ekologickej obnovy rodinných domov by chcel Budaj spustiť už na jeseň tohto roku. „Ľudia by mali dostať financie na to, aby svoj dom zateplili, vymenili staré okná, vymenili kúrenie, prípadne strechu. Tak, aby dom zodpovedal pomerom 21. storočia. Nehovorím, že musí byť rovno pasívnym domom, ale aspoň prijateľný,“ povedal.
Financovanie týchto rekonštrukcií by bolo viaczdrojové. Časť rekonštrukcie by žiadateľ hradil zo svojich zdrojov, druhú časť by mu poskytol štát. A v prípade komplexnejších rekonštrukcií by štát vedel doplniť pomoc aj nízkoúročenou pôžičkou.
„Premena domu pôjde podľa toho, k čomu sa človek podľa dotazníka prihlási. Prinesieme mu zariadenia na zachytávanie dažďovej vody, prinesieme mu kompostér... A mali by sme mať aj osobné kontaktné kancelárie, nie iba internetové dotazníky. Lebo ľudia hľadajú aj rady,“ povedal Budaj.
Keďže podpora ekologických riešení je významnou celoeurópskou prioritou, znamená pre rezort životného prostredia Plán obnovy veľkú príležitosť. „My si na rezorte životného prostredia trúfame na taký podiel zodpovednosti, kde vidíme jasné riešenia aj odborné kapacity s ktorými, ako verím, to zvládneme,“ vyhlásil Budaj.
„Budeme spolupracovať aj s odborníkmi z ministerstva hospodárstva, kde je energetická agentúra, aj s ďalšími odborníkmi zo štátnej správy. Všetko to bude pod prísnym okom Európskej únie,“ uzavrel.
