Som presvedčený, že vláda by sa mala zaoberať cielenou finančnou podporou mladých ľudí, ktorí budú na vidieku zakladať rodinné farmy, povedal v TASR TV minister Budaj (PODCAST a VIDEO).
Autor Teraz.sk
Bratislava 29. októbra (Teraz.sk) – Stagnujúce regióny národných parkov môžu naštartovať investície z európskych zdrojov a tie bude možné čerpať až potom, ako národné parky získajú právnu subjektivitu. V diskusii na TASR TV to povedal minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO-NOVA-KÚ-Zmena zdola).
Tvrdí, že jeho reforma národných parkov regióny ekonomicky nepoškodí a naopak, prinesie im nové príležitosti. „Ak chceme dať 17 miliónov na Muránsku planinu a Poloniny, musí tam byť nejaký právny subjekt, na ktorý sa tie peniaze budú alokovať,“ konštatuje Budaj. „Bez právnych subjektov národných parkov, žiaľ, peniaze z Európskej únie neprídu. Je tu 280 miliónov v programoch európskych fondov, z ktorých môže ministerstvo životného prostredia čerpať aj na rozvoj regiónov a môže z nich pozdvihnúť regióny národných parkov,“ dodáva.
Reforma podľa neho nemá za cieľ meniť dlhodobé plány na ťažbu dreva v národných parkoch, má však prebiehať spôsobmi šetrnejšími k prírode. Popri tom by v regiónoch mali pribudnúť nové príležitosti. „Zmena prioritne drevárskej výroby na širokú škálu, ktorú prináša právna subjektivita národných parkov, má ako jediná šancu udržať v týchto regiónoch mladých ľudí,“ vyhlásil Budaj. „Práve náš plán dá vidieku tie šance, ktoré mal mať už dávno. Vyľudňovanie vidieka tam deformuje sociálnu štruktúru. Som presvedčený, že vláda by sa mala zaoberať cielenou finančnou podporou mladých ľudí, ktorí budú na vidieku zakladať rodinné farmy. Slovenský vidiek je bohatý nielen ako turistická destinácia,“ konštatuje Budaj.
S argumentami lídra Sme rodina Borisa Kollára a ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana (nom. OĽaNO), sa chce Budaj vysporiadať tak, aby výsledok bol akceptovateľný pre všetky strany. Kollár podľa neho rešpektuje Programové vyhlásenie vlády, má však výhrady k niektorým konkrétnym aspektom reformy. „Očakávam, že nebude hľadať zámienky, prečo sa táto reforma nedá urobiť a priloží ruku k dielu tak, aby sa urobila aj v prospech riešenia tých problémov, ktoré on dáva na stôl. Hovorí o problémoch súkromných vlastníkov lesa a poľovníkov. Ja sa tomu nebránim,“ povedal Budaj.
Spolu so Samuelom Vlčanom podpísali memorandum, ktorého cieľom je garantovať okrem iného aj perspektívu ľudí, ktorí dnes pracujú v drevospracujúcom priemysle na území národných parkov. „V memorande pamätáme na zamestnanosť, všetci lesníci dostanú príležitosť prestúpiť do práce v národných parkoch. Chceme pokračovať v tej ťažbe, ktorú predpisujú dlhodobé plány, ale chceme v tom pokračovať prírode blízkym spôsobom. Aby sa k slovu dostali aj koníky, moderné malé stroje a nie harvestory. A aby vyťažené drevo prioritne išlo domácim výrobcom,“ povedal Budaj.
„Tých niekoľko stoviek lesníkov, ktorí pracujú v národných parkoch, bude mať bezpochyby lepší život, lebo príde nová technika a financie, ktoré im podnik Štátne lesy nemôže dať, lebo nemôže byť prijímateľom európskych fondov,“ dodal. Súkromní vlastníci lesov v blzkosti bezzásahových zón by zasa mali získať benefit v podobe polkilometrovej sanitárnej zóny, na ktorej budú štátni lesníci strážiť, aby sa z nej nešíril do súkromných lesov podkôrny hmyz.
Budaj by chcel pre reformu získať aj časť opozície, ktorá nie je a priori proti nej. „Niektorých opozičných poslancov poznám ako slušných ľudí a určite sa s nimi budem rozprávať,“ povedal.
Skutočnosť, že u nás národné parky nespravujú ani štátne pozemky na svojom území, považuje Budaj za historický reformný dlh. „Všade okolo nás, v Poľsku, v Čechách, majú národné parky správu územia kde sídlia. U nás by sa správa zatiaľ týkala iba štátnych lesov. Treba sa rozhodnúť, či národné parky patria pod hospodársky rezort a majú v prvom rade chrliť drevo, alebo majú patriť pod rezort životného prostredia a majú v prvom rade chrániť zdedené prírodné bohatstvá,“ uzavrel minister.
Tvrdí, že jeho reforma národných parkov regióny ekonomicky nepoškodí a naopak, prinesie im nové príležitosti. „Ak chceme dať 17 miliónov na Muránsku planinu a Poloniny, musí tam byť nejaký právny subjekt, na ktorý sa tie peniaze budú alokovať,“ konštatuje Budaj. „Bez právnych subjektov národných parkov, žiaľ, peniaze z Európskej únie neprídu. Je tu 280 miliónov v programoch európskych fondov, z ktorých môže ministerstvo životného prostredia čerpať aj na rozvoj regiónov a môže z nich pozdvihnúť regióny národných parkov,“ dodáva.
Reforma podľa neho nemá za cieľ meniť dlhodobé plány na ťažbu dreva v národných parkoch, má však prebiehať spôsobmi šetrnejšími k prírode. Popri tom by v regiónoch mali pribudnúť nové príležitosti. „Zmena prioritne drevárskej výroby na širokú škálu, ktorú prináša právna subjektivita národných parkov, má ako jediná šancu udržať v týchto regiónoch mladých ľudí,“ vyhlásil Budaj. „Práve náš plán dá vidieku tie šance, ktoré mal mať už dávno. Vyľudňovanie vidieka tam deformuje sociálnu štruktúru. Som presvedčený, že vláda by sa mala zaoberať cielenou finančnou podporou mladých ľudí, ktorí budú na vidieku zakladať rodinné farmy. Slovenský vidiek je bohatý nielen ako turistická destinácia,“ konštatuje Budaj.
S argumentami lídra Sme rodina Borisa Kollára a ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana (nom. OĽaNO), sa chce Budaj vysporiadať tak, aby výsledok bol akceptovateľný pre všetky strany. Kollár podľa neho rešpektuje Programové vyhlásenie vlády, má však výhrady k niektorým konkrétnym aspektom reformy. „Očakávam, že nebude hľadať zámienky, prečo sa táto reforma nedá urobiť a priloží ruku k dielu tak, aby sa urobila aj v prospech riešenia tých problémov, ktoré on dáva na stôl. Hovorí o problémoch súkromných vlastníkov lesa a poľovníkov. Ja sa tomu nebránim,“ povedal Budaj.
Spolu so Samuelom Vlčanom podpísali memorandum, ktorého cieľom je garantovať okrem iného aj perspektívu ľudí, ktorí dnes pracujú v drevospracujúcom priemysle na území národných parkov. „V memorande pamätáme na zamestnanosť, všetci lesníci dostanú príležitosť prestúpiť do práce v národných parkoch. Chceme pokračovať v tej ťažbe, ktorú predpisujú dlhodobé plány, ale chceme v tom pokračovať prírode blízkym spôsobom. Aby sa k slovu dostali aj koníky, moderné malé stroje a nie harvestory. A aby vyťažené drevo prioritne išlo domácim výrobcom,“ povedal Budaj.
„Tých niekoľko stoviek lesníkov, ktorí pracujú v národných parkoch, bude mať bezpochyby lepší život, lebo príde nová technika a financie, ktoré im podnik Štátne lesy nemôže dať, lebo nemôže byť prijímateľom európskych fondov,“ dodal. Súkromní vlastníci lesov v blzkosti bezzásahových zón by zasa mali získať benefit v podobe polkilometrovej sanitárnej zóny, na ktorej budú štátni lesníci strážiť, aby sa z nej nešíril do súkromných lesov podkôrny hmyz.
Budaj by chcel pre reformu získať aj časť opozície, ktorá nie je a priori proti nej. „Niektorých opozičných poslancov poznám ako slušných ľudí a určite sa s nimi budem rozprávať,“ povedal.
Skutočnosť, že u nás národné parky nespravujú ani štátne pozemky na svojom území, považuje Budaj za historický reformný dlh. „Všade okolo nás, v Poľsku, v Čechách, majú národné parky správu územia kde sídlia. U nás by sa správa zatiaľ týkala iba štátnych lesov. Treba sa rozhodnúť, či národné parky patria pod hospodársky rezort a majú v prvom rade chrliť drevo, alebo majú patriť pod rezort životného prostredia a majú v prvom rade chrániť zdedené prírodné bohatstvá,“ uzavrel minister.