Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Recykláciu 90 percent plechoviek a plastových fliaš sme mali dosiahnuť do desiatich rokov, ale podľa ministra životného prostredia Jána Budaja je reálna už na budúci rok. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 14. januára (Teraz.sk) – Politické strany na Slovensku väčšinou organizujú referendá preto, aby si za štátne peniaze urobili reklamu. Aj preto býva účasť voličov na referendách taká nízka. V TASR TV to povedal minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO).
Najmä ak sú, ako dnes, v dohľade parlamentné voľby, strany podľa neho nedokážu odolať pokušeniu dostať týmto spôsobom veľmi jednoducho svoju agendu medzi ľudí a mobilizovať tak voličov. „Všetky naše referendá okrem jedného boli zatiaľ neúspešné,“ pripomenul.
Budaj nesúhlasí s tým, že Slovensko nemá legislatívne nástroje na dosiahnutie predčasných volieb, ak by boli potrebné. „Toto podľa mňa dokáže vyriešiť zastupiteľská demokracia. Nie je pravda, že by Slovenská republika mala demokratickú núdzu a poslanci by nevedeli ukončiť volebné obdobie,“ povedal.
Východisko z aktuálnej politickej krízy Budaj nevidí v skracovaní volebného obdobia, ale v hľadaní ciest k dokončeniu rozbehnutých projektov a reforiem v priebehu posledného roka do riadnych parlamentných volieb. „Žiaľ, osobný konflikt, ktorý prerástol do politického konfliktu nám nakoniec priviedol vládu do demisie. Jediné rozumné riešenie je ísť ďalej. Ak by boli zajtra predčasné voľby, ako pôjde Slovensko pozajtra ďalej?,“ pýta sa.
Dodal, že „demokrati“ v posledných dvadsiatich rokoch pravidelne rozbiehajú významné reformy, ktoré automaticky vyvolávajú v spoločnosti protitlak. „Klesajú percentá a v demokratickej partii sa začnú objavovať hlasy, aby sme prebehli na druhú stranu a vzdali sa nepríjemných reforiem,“ povedal s tým, že predčasné voľby ešte nikdy nepriniesli „demokratickému“ táboru politický prospech.
Podľa Budaja je logické, že sa podporu pre nový vládny kabinet snaží v parlamente získať premiér aktuálnej dočasnej vlády. „Je to najprirodzenejšie, Eduard Heger je poverený riadiť vládu, ktorá je v demisii, je z najväčšieho poslaneckého klubu a Demokratická platforma, ktorá z tohto klubu odišla, tak isto vyjadruje podporu, aby Eduard Heger obnovil vládu,“ tvrdí Budaj.
Za schodnú cestu by považoval transparentnú dohodu s SaS o tolerancii menšinovej koalície a vymenovanie obnovenej vlády na pôvodnom základe. „Ak by Eduard Heger nenazbieral podporu viac ako 76 poslancov, bolo by zrejme na prezidentke, ako sa rozhodne. Či nechá do nejakého termínu vládu v demisii alebo sa rozhodne vytvoriť nejaký vlastný kabinet,“ konštatoval Budaj.
Vládna koalícia podľa neho musela riešiť vážne výzvy, pred aké sa Slovensko za 30 rokov svojej existencie ešte nedostalo. „Od pandémie až po energetickú krízu, vojnu a utečeneckú krízu. Nepamätám si, že by nejaká vláda čelila toľkým výzvam v takej krátkej dobe,“ pripomenul.
„Ukázalo sa, že náš štát ako tak funguje v dobrom počasí, ale keď prídu krízy, máme veľmi nízku odolnosť,“ priznal Budaj. Vláda však podľa neho na tieto negatívne skúsenosti reagovala. „V rámci Plánu obnovy sa ide vystavať najviac nemocníc od novembra 1989. Idú sa robiť najväčšie opatrenia v energetike. Veci sa naozaj rozhýbali, ale sú to ťažké úlohy, ktoré prinášajú ovocie až po mnohých rokoch,“ konštatuje Budaj.
Jedným z cieľom rezortu životného prostredia v poslednom roku riadneho volebného obdobia je pokračovanie v reforme národných parkov.
Zmyslom reformy podľa Budaja nebolo len prevedenie štátnych pozemkov v národných parkoch do správy ochranárov, ale aj podpora prírode blízkeho tradičného hospodárenia či mäkkej turistiky. „Finančne ho chceme kryť predovšetkým zo zdrojov Európskej únie. Bolo podaných množstvo projektov pre každý národný park,“ konštatuje minister.
Zároveň podľa neho pokračuje projekt zonácie parkov. „Nechceme ju robiť v neprospech súkromných vlastníkov, pripravujeme aj model komerčného využívania lesa,“ povedal Budaj.
Reforma prešla v parlamente len o jeden hlas po dvojročnej mimoriadne ostrej diskusii medzi podporovateľmi ochranárov a lesníkov. „Stále na nej treba pracovať. Nemáme nič proti tomu, že sa drevo využíva, ale išlo o vyrovnanie dvoch záujmov. Záujmu uchrániť dedovizeň a na druhej strane nepoškodiť obchod,“ tvrdí.
Národné parky sa teraz podľa neho pripravujú viac plniť rolu nie lesnícku, ale ochranársku a turistickú. „Drevo sa bude do istej miery ťažiť aj naďalej, ale v istých územiach musíme zachovávať bezzásahovosť. Lebo nám miznú pramene. Najväčšia strata, ktorú spôsobovalo prílišné spriemyselnenie lesov, nebola strata biomasy, ale strata vody,“ tvrdí Budaj.
Za úspech tohto volebného obdobia považuje zavedenie zálohovania plechoviek a plastových fliaš. „Stavil som na to, že ľudia chcú mať čistú krajinu. Aj prieskumy sú povzbudivé v tom, že ľudia tento model prijali,“ tvrdí Budaj. Plastové fľaše dnes podľa neho z prírody vynášajú aj tí ľudia, ktorí ich tam predtým odhadzovali. „Jazerá, ktoré sa na jar vždy filmovali, ako sú plné fliaš, už túto jar neboli také. A to ešte len nabiehal systém,“ povedal. Dodal, že práve vo vodných tokoch sa z fliaš uvoľňovali mikroplasty, ktoré sa potom dali objaviť dokonca v morských rybách.
Cieľ dosiahnuť recykláciu 90 percent obalov malo podľa neho Slovensko dosiahnuť do desiatich rokov, reálny je však už na budúci rok. „Ľudia sú ochotní to vracať, vráti sa im celá záloha. Kvôli zálohovaniu nestúpli ceny ani o cent. Nikomu to nespôsobilo žiadne zásadné škody a nepoklesol predaj. Výrazne sa pritom mení tvár krajiny a ešte sa len bude meniť,“ konštatoval Budaj s tým, že o slovenskom modeli zálohovania prebiehajú diskusie vo viacerých štátoch Európskej únie.
Z Plánu obnovy bude rezort životného prostredia financovať v priemysle dekarbonizačné projekty, ale jeho súčasťou je aj veľký fond na rekonštrukciu domov. „Máme viac ako pol miliardy, ktoré dáme ľuďom,“ konštatuje minister. Napríklad na zateplenie staršieho domu je možné získať dotáciu až 19 000 eur a povinné spolufinancovanie je možné riešiť formou pôžičky. Informácie je možné získať v desiatich infocentrách po celom Slovensku, ako aj na stránke www.obnovdom.sk.
„Drvivá väčšina domov na Slovensku je v energeticky rizikovom pásme. Týmito opatreniami chceme znížiť spotrebu energie a prispieť tým aj k ochrane klímy,“ uzatvára Budaj.
Najmä ak sú, ako dnes, v dohľade parlamentné voľby, strany podľa neho nedokážu odolať pokušeniu dostať týmto spôsobom veľmi jednoducho svoju agendu medzi ľudí a mobilizovať tak voličov. „Všetky naše referendá okrem jedného boli zatiaľ neúspešné,“ pripomenul.
Budaj nesúhlasí s tým, že Slovensko nemá legislatívne nástroje na dosiahnutie predčasných volieb, ak by boli potrebné. „Toto podľa mňa dokáže vyriešiť zastupiteľská demokracia. Nie je pravda, že by Slovenská republika mala demokratickú núdzu a poslanci by nevedeli ukončiť volebné obdobie,“ povedal.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jánom Budajom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Východisko z aktuálnej politickej krízy Budaj nevidí v skracovaní volebného obdobia, ale v hľadaní ciest k dokončeniu rozbehnutých projektov a reforiem v priebehu posledného roka do riadnych parlamentných volieb. „Žiaľ, osobný konflikt, ktorý prerástol do politického konfliktu nám nakoniec priviedol vládu do demisie. Jediné rozumné riešenie je ísť ďalej. Ak by boli zajtra predčasné voľby, ako pôjde Slovensko pozajtra ďalej?,“ pýta sa.
Dodal, že „demokrati“ v posledných dvadsiatich rokoch pravidelne rozbiehajú významné reformy, ktoré automaticky vyvolávajú v spoločnosti protitlak. „Klesajú percentá a v demokratickej partii sa začnú objavovať hlasy, aby sme prebehli na druhú stranu a vzdali sa nepríjemných reforiem,“ povedal s tým, že predčasné voľby ešte nikdy nepriniesli „demokratickému“ táboru politický prospech.
Podľa Budaja je logické, že sa podporu pre nový vládny kabinet snaží v parlamente získať premiér aktuálnej dočasnej vlády. „Je to najprirodzenejšie, Eduard Heger je poverený riadiť vládu, ktorá je v demisii, je z najväčšieho poslaneckého klubu a Demokratická platforma, ktorá z tohto klubu odišla, tak isto vyjadruje podporu, aby Eduard Heger obnovil vládu,“ tvrdí Budaj.
Za schodnú cestu by považoval transparentnú dohodu s SaS o tolerancii menšinovej koalície a vymenovanie obnovenej vlády na pôvodnom základe. „Ak by Eduard Heger nenazbieral podporu viac ako 76 poslancov, bolo by zrejme na prezidentke, ako sa rozhodne. Či nechá do nejakého termínu vládu v demisii alebo sa rozhodne vytvoriť nejaký vlastný kabinet,“ konštatoval Budaj.
Vládna koalícia podľa neho musela riešiť vážne výzvy, pred aké sa Slovensko za 30 rokov svojej existencie ešte nedostalo. „Od pandémie až po energetickú krízu, vojnu a utečeneckú krízu. Nepamätám si, že by nejaká vláda čelila toľkým výzvam v takej krátkej dobe,“ pripomenul.
„Ukázalo sa, že náš štát ako tak funguje v dobrom počasí, ale keď prídu krízy, máme veľmi nízku odolnosť,“ priznal Budaj. Vláda však podľa neho na tieto negatívne skúsenosti reagovala. „V rámci Plánu obnovy sa ide vystavať najviac nemocníc od novembra 1989. Idú sa robiť najväčšie opatrenia v energetike. Veci sa naozaj rozhýbali, ale sú to ťažké úlohy, ktoré prinášajú ovocie až po mnohých rokoch,“ konštatuje Budaj.
Reforma národných parkov, vratné plastové obaly a Plán obnovy
Jedným z cieľom rezortu životného prostredia v poslednom roku riadneho volebného obdobia je pokračovanie v reforme národných parkov.
Zmyslom reformy podľa Budaja nebolo len prevedenie štátnych pozemkov v národných parkoch do správy ochranárov, ale aj podpora prírode blízkeho tradičného hospodárenia či mäkkej turistiky. „Finančne ho chceme kryť predovšetkým zo zdrojov Európskej únie. Bolo podaných množstvo projektov pre každý národný park,“ konštatuje minister.
Zároveň podľa neho pokračuje projekt zonácie parkov. „Nechceme ju robiť v neprospech súkromných vlastníkov, pripravujeme aj model komerčného využívania lesa,“ povedal Budaj.
Reforma prešla v parlamente len o jeden hlas po dvojročnej mimoriadne ostrej diskusii medzi podporovateľmi ochranárov a lesníkov. „Stále na nej treba pracovať. Nemáme nič proti tomu, že sa drevo využíva, ale išlo o vyrovnanie dvoch záujmov. Záujmu uchrániť dedovizeň a na druhej strane nepoškodiť obchod,“ tvrdí.
Národné parky sa teraz podľa neho pripravujú viac plniť rolu nie lesnícku, ale ochranársku a turistickú. „Drevo sa bude do istej miery ťažiť aj naďalej, ale v istých územiach musíme zachovávať bezzásahovosť. Lebo nám miznú pramene. Najväčšia strata, ktorú spôsobovalo prílišné spriemyselnenie lesov, nebola strata biomasy, ale strata vody,“ tvrdí Budaj.
Za úspech tohto volebného obdobia považuje zavedenie zálohovania plechoviek a plastových fliaš. „Stavil som na to, že ľudia chcú mať čistú krajinu. Aj prieskumy sú povzbudivé v tom, že ľudia tento model prijali,“ tvrdí Budaj. Plastové fľaše dnes podľa neho z prírody vynášajú aj tí ľudia, ktorí ich tam predtým odhadzovali. „Jazerá, ktoré sa na jar vždy filmovali, ako sú plné fliaš, už túto jar neboli také. A to ešte len nabiehal systém,“ povedal. Dodal, že práve vo vodných tokoch sa z fliaš uvoľňovali mikroplasty, ktoré sa potom dali objaviť dokonca v morských rybách.
Cieľ dosiahnuť recykláciu 90 percent obalov malo podľa neho Slovensko dosiahnuť do desiatich rokov, reálny je však už na budúci rok. „Ľudia sú ochotní to vracať, vráti sa im celá záloha. Kvôli zálohovaniu nestúpli ceny ani o cent. Nikomu to nespôsobilo žiadne zásadné škody a nepoklesol predaj. Výrazne sa pritom mení tvár krajiny a ešte sa len bude meniť,“ konštatoval Budaj s tým, že o slovenskom modeli zálohovania prebiehajú diskusie vo viacerých štátoch Európskej únie.
Z Plánu obnovy bude rezort životného prostredia financovať v priemysle dekarbonizačné projekty, ale jeho súčasťou je aj veľký fond na rekonštrukciu domov. „Máme viac ako pol miliardy, ktoré dáme ľuďom,“ konštatuje minister. Napríklad na zateplenie staršieho domu je možné získať dotáciu až 19 000 eur a povinné spolufinancovanie je možné riešiť formou pôžičky. Informácie je možné získať v desiatich infocentrách po celom Slovensku, ako aj na stránke www.obnovdom.sk.
„Drvivá väčšina domov na Slovensku je v energeticky rizikovom pásme. Týmito opatreniami chceme znížiť spotrebu energie a prispieť tým aj k ochrane klímy,“ uzatvára Budaj.
