Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tí istí ľudia, čo ich predtým najviac vyhadzovali, teraz veľmi radi zbierajú a po 15 centov odovzdávajú pet fľaše, povedal v TASR TV minister životného prostredia Ján Budaj (správa, PODCAST, VIDEO).
Autor Teraz.sk
Bratislava 10. júna (Teraz.sk) – Znečistenie rieky Slaná silne mineralizovanou vodou z bývalej bane bude mať dohru v Národnej rade (NR) SR, kde chce ministerstvo životného prostredia presadiť zmenu legislatívy. V TASR TV to povedal minister Ján Budaj (OĽANO).
"Ideme meniť legislatívu, pokiaľ ide o banské vody. Tak ako iní platia pokuty, keď znečisťujú vodu, budú platiť aj bane," vyhlásil Budaj. Sektor baníctva bol podľa neho za totality považovaný za strategický, boli v ňom špeciálne platy aj penzie. „A špeciálne zákony, z ktorých mnohé prežívajú dodnes,“ upozorňuje Budaj.
„Ukazuje sa napríklad, že bane majú akési špeciálne výnimky na výtok banskej vody. Tá síce môže byť aj úplne nevinná, ale aj nemusí. V tomto prípade obsahovala mangán, arzén, aj železo vo vysokých prekročeniach normy,“ povedal s tým, že fauna a flóra rieky Slaná bola ťažko zasiahnutá.
„Máme na životnom prostredí podozrenie, že v bani prebieha ešte aj horenie antracitových bridlíc, ktoré sú schopné horieť aj bez prístupu kyslíka. Takže voda nie je iba silne mineralizovaná, je aj vyše tridsať stupňov teplá,“ dodal.
Rezort hospodárstva podľa neho začal práce na odstránení výtoku kontaminovanej vody, mohol však zakročiť podstatne skôr. „Volali sme o pomoc v mene tej prírody už začiatkom marca. Prešiel celý marec, apríl aj máj, kým sa začali akési práce,“ povedal Budaj.
Po skončení týchto prác budú odborníci z rezortu životného prostredia kvantifikovať škody, už teraz však odhadujú, že budú veľkého rozsahu. „Podali sme aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa,“ konštatoval Budaj.
Podobných časových bômb v podobe nedostatočne sanovaných starých baní podľa neho môže byť na Slovensku viac, preto je potrebné prehodnotiť funkčnosť existujúcich mechanizmov na predchádzanie podobným škodám. „Na Slovensku fakticky skončili všetky bane, ktoré boli vo vlastníctve štátu, pomaly skončili aj všetky bane súkromné, až na jednu - dve výnimky. Ale systém banských zákonov a úradov ostal. Pri tejto havárii sa ukázalo, ako málo je funkčný,“ povedal Budaj.
Do konca júna mali obchodníci možnosť dopredať zásoby tovaru v nezálohovaných pet fľašiach a hliníkových plechovkách. Budaj napriek tomu neočakáva od júla zvýšený tlak na odovzdávanie týchto obalov. „V skutočnosti sa tie staré fľaše, ktoré nemali zálohovanie, minuli už pred pár mesiacmi. Určite nepríde k žiadnemu zlomu,“ avizuje.
Minister tvrdí, že vďaka prevažne pozitívnej reakcii verejnosti je dnes reálne postupné dosiahnutie cieľa 90 - percentnej recyklovanosti týchto obalov. „Každá dobrá vec prináša aj ťažkosti, ale bez zálohovania by boli jazerá zasa plné pet fliaš,“ povedal s tým, že dnes z prírody vynášajú a za 15 centov vracajú pet fľaše často tí istí ľudia, ktorí ich tam pred začiatkom zálohovania vyhadzovali.
„Čo je nepríjemné, ešte stále nie sú zapojené všetky malé predajne. Ale správca systému prisľúbil, že bude aj finančne podporovať skenery pre malé predajne, aby mohli preskenovať fľašu, vošlo to do celoslovenského systému a mohli vydať tých 15 centov,“ uzavrel Budaj.
Reforma národných parkov im priniesla okrem iného právnu subjektivitu a s ňou možnosť čerpať európske peniaze. „Národné parky Poloniny a Muránska planina sú priamo napísané v Pláne obnovy. Ak by zákon vtedy nebol prešiel, tieto dva národné parky by prišli o 16 miliónov eur,“ poznamenal. Pokročil podľa neho aj dlhé roky zanedbaný proces zonácie národných parkov. „Roky sa sľubuje zonácia národných parkov, ktorá má presne určiť, kde sa rúbať nesmie, kde sa môže, a kde sa môže, ale menej ako doteraz. Kým zonácia nebola, ťažilo sa všade. Teraz už v troch národných parkov je,“ poveda Budaj. „Aktuálne predkladám zonáciu Muránskej planiny. Tam sme dosiahli veľmi dobrú dohodu aj s domácimi aktérmi, vrátane poľovníkov a lesníkov,“ tvrdí.
Rezort životného prostredia sa podľa neho pri príprave Plánu obnovy dokázal presadiť a s prvým veľkým projektom určeným širokej verejnosti príde do konca leta. „Je pripravený veľký projekt zatepľovania domov. Rodinné domy, najmä staršie, sú často nezateplené, majú zlé okná a dvere, nemajú zateplenú strechu,“ priblížil minister, ktorý očakáva veľký záujem. „Bude to prvý veľký projekt z Plánu obnovy. Vyštartovali sme zavčasu a sme najbližšie tomu, aby sme už vyhlásili výzvu,“ uzavrel Budaj.
"Ideme meniť legislatívu, pokiaľ ide o banské vody. Tak ako iní platia pokuty, keď znečisťujú vodu, budú platiť aj bane," vyhlásil Budaj. Sektor baníctva bol podľa neho za totality považovaný za strategický, boli v ňom špeciálne platy aj penzie. „A špeciálne zákony, z ktorých mnohé prežívajú dodnes,“ upozorňuje Budaj.
„Ukazuje sa napríklad, že bane majú akési špeciálne výnimky na výtok banskej vody. Tá síce môže byť aj úplne nevinná, ale aj nemusí. V tomto prípade obsahovala mangán, arzén, aj železo vo vysokých prekročeniach normy,“ povedal s tým, že fauna a flóra rieky Slaná bola ťažko zasiahnutá.
„Máme na životnom prostredí podozrenie, že v bani prebieha ešte aj horenie antracitových bridlíc, ktoré sú schopné horieť aj bez prístupu kyslíka. Takže voda nie je iba silne mineralizovaná, je aj vyše tridsať stupňov teplá,“ dodal.
UPOZORNENIE: Rozhovor s J. Budajom vo forme PODCASTU ti môžete vypočuť TU.
Rezort hospodárstva podľa neho začal práce na odstránení výtoku kontaminovanej vody, mohol však zakročiť podstatne skôr. „Volali sme o pomoc v mene tej prírody už začiatkom marca. Prešiel celý marec, apríl aj máj, kým sa začali akési práce,“ povedal Budaj.
Po skončení týchto prác budú odborníci z rezortu životného prostredia kvantifikovať škody, už teraz však odhadujú, že budú veľkého rozsahu. „Podali sme aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa,“ konštatoval Budaj.
Podobných časových bômb v podobe nedostatočne sanovaných starých baní podľa neho môže byť na Slovensku viac, preto je potrebné prehodnotiť funkčnosť existujúcich mechanizmov na predchádzanie podobným škodám. „Na Slovensku fakticky skončili všetky bane, ktoré boli vo vlastníctve štátu, pomaly skončili aj všetky bane súkromné, až na jednu - dve výnimky. Ale systém banských zákonov a úradov ostal. Pri tejto havárii sa ukázalo, ako málo je funkčný,“ povedal Budaj.
Zálohovanie, národné parky a Plán obnovy
Do konca júna mali obchodníci možnosť dopredať zásoby tovaru v nezálohovaných pet fľašiach a hliníkových plechovkách. Budaj napriek tomu neočakáva od júla zvýšený tlak na odovzdávanie týchto obalov. „V skutočnosti sa tie staré fľaše, ktoré nemali zálohovanie, minuli už pred pár mesiacmi. Určite nepríde k žiadnemu zlomu,“ avizuje.
Minister tvrdí, že vďaka prevažne pozitívnej reakcii verejnosti je dnes reálne postupné dosiahnutie cieľa 90 - percentnej recyklovanosti týchto obalov. „Každá dobrá vec prináša aj ťažkosti, ale bez zálohovania by boli jazerá zasa plné pet fliaš,“ povedal s tým, že dnes z prírody vynášajú a za 15 centov vracajú pet fľaše často tí istí ľudia, ktorí ich tam pred začiatkom zálohovania vyhadzovali.
„Čo je nepríjemné, ešte stále nie sú zapojené všetky malé predajne. Ale správca systému prisľúbil, že bude aj finančne podporovať skenery pre malé predajne, aby mohli preskenovať fľašu, vošlo to do celoslovenského systému a mohli vydať tých 15 centov,“ uzavrel Budaj.
Reforma národných parkov im priniesla okrem iného právnu subjektivitu a s ňou možnosť čerpať európske peniaze. „Národné parky Poloniny a Muránska planina sú priamo napísané v Pláne obnovy. Ak by zákon vtedy nebol prešiel, tieto dva národné parky by prišli o 16 miliónov eur,“ poznamenal. Pokročil podľa neho aj dlhé roky zanedbaný proces zonácie národných parkov. „Roky sa sľubuje zonácia národných parkov, ktorá má presne určiť, kde sa rúbať nesmie, kde sa môže, a kde sa môže, ale menej ako doteraz. Kým zonácia nebola, ťažilo sa všade. Teraz už v troch národných parkov je,“ poveda Budaj. „Aktuálne predkladám zonáciu Muránskej planiny. Tam sme dosiahli veľmi dobrú dohodu aj s domácimi aktérmi, vrátane poľovníkov a lesníkov,“ tvrdí.
Rezort životného prostredia sa podľa neho pri príprave Plánu obnovy dokázal presadiť a s prvým veľkým projektom určeným širokej verejnosti príde do konca leta. „Je pripravený veľký projekt zatepľovania domov. Rodinné domy, najmä staršie, sú často nezateplené, majú zlé okná a dvere, nemajú zateplenú strechu,“ priblížil minister, ktorý očakáva veľký záujem. „Bude to prvý veľký projekt z Plánu obnovy. Vyštartovali sme zavčasu a sme najbližšie tomu, aby sme už vyhlásili výzvu,“ uzavrel Budaj.
