Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V relácii TASR TV Zdravie diskutuje Lucia Illanitzová s vedkyňou Gabrielou Bukovskou.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 15. decembra (TASR) - Liečba streptokokových infekcií antibiotikami by sa v prípade, že sa baktérie na antibiotiká stanú rezistentnými, dala posilniť, prípadne nahradiť napríklad liečbou endolyzínmi. V relácii TASR TV Zdravie to uviedla vedkyňa Gabriela Bukovská z Ústavu molekulárnej biológie SAV.
V spolupráci s Prírodovedeckou fakultou UK sa slovenskí vedci pustili do riešenia spoločného projektu zameraného na vírusy napádajúce baktérie. „Získali sme klinické kmene, ktoré boli izolované zo vzoriek pacientov. Po získaní sekvencií genómov a analýze, sme vytypovali oblasti s endolyzínmi,“ priblížila.
Pozrite si diskusiu s G. Bukovskou v televíznom formáte
Výskum zamerali na baktérie Streptococcus agalactiae. Tie ohrozujú najmä tehotné ženy. „ V prípade opakovaných infekcií močových ciest tehotných žien sa môže novorodenec počas pôrodu infikovať od svojej matky,“ upozornila vedkyňa s tým, že podávať tehotným ženám alebo novorodencom antibiotiká nie je najlepšia cesta. Práve tu by podľa nej mohol pomôcť endolyzín. „Žena by sa preliečila a endolyzín nemá závažné vedľajšie účinky,“ konštatovala Bukovská.
Kým sa liek dostane do podoby, že ho môžu užívať ľudia, musí prejsť ešte ďalším výskumom a dôkladným klinickým testovaním. „Máme patent a hľadáme biotechnologickú alebo farmaceutickú firmu, ktorá by od nás odkúpila licenciu,“ vysvetlila Bukovská.
Dodala, že už zaregistrovala záujemcov o testovanie novej liečby. „Musím ich však vždy navigovať buď do Poľska alebo Gruzínska, kde je klinika, ktorá sa venuje liečbe infekcií pomocou bakteriofágov,“ uviedla.
Kým produkt, ktorý vynašli slovenskí vedci, je u nás jediným svojho druhu, celosvetovo podľa Bukovskej už existujú voči streptokokom endolyzíny. „Nie sú úplne totožné ako naše, ale sú patentované, napríklad v USA a Švajčiarsku,“ povedala.
Endolyzín objavený Slovákmi by sa podľa nej potenciálne mohol využívať tiež vo veterinárstve pri zápaloch vemien kráv, oviec, kôz, kvôli ktorým nemôžu tieto zvieratá produkovať mlieko. „Uvažujeme aj smerom k veterinárstvu, lebo kým náš produkt bude dostupný pre ľudí, tak to je ešte dlhá cesta,“ uzavrela vedkyňa.
Vypočujte si rozhovor s G. Bukovskou vo forme PODCASTU
V spolupráci s Prírodovedeckou fakultou UK sa slovenskí vedci pustili do riešenia spoločného projektu zameraného na vírusy napádajúce baktérie. „Získali sme klinické kmene, ktoré boli izolované zo vzoriek pacientov. Po získaní sekvencií genómov a analýze, sme vytypovali oblasti s endolyzínmi,“ priblížila.
Pozrite si diskusiu s G. Bukovskou v televíznom formáte
Výskum zamerali na baktérie Streptococcus agalactiae. Tie ohrozujú najmä tehotné ženy. „ V prípade opakovaných infekcií močových ciest tehotných žien sa môže novorodenec počas pôrodu infikovať od svojej matky,“ upozornila vedkyňa s tým, že podávať tehotným ženám alebo novorodencom antibiotiká nie je najlepšia cesta. Práve tu by podľa nej mohol pomôcť endolyzín. „Žena by sa preliečila a endolyzín nemá závažné vedľajšie účinky,“ konštatovala Bukovská.
Kým sa liek dostane do podoby, že ho môžu užívať ľudia, musí prejsť ešte ďalším výskumom a dôkladným klinickým testovaním. „Máme patent a hľadáme biotechnologickú alebo farmaceutickú firmu, ktorá by od nás odkúpila licenciu,“ vysvetlila Bukovská.
Dodala, že už zaregistrovala záujemcov o testovanie novej liečby. „Musím ich však vždy navigovať buď do Poľska alebo Gruzínska, kde je klinika, ktorá sa venuje liečbe infekcií pomocou bakteriofágov,“ uviedla.
Kým produkt, ktorý vynašli slovenskí vedci, je u nás jediným svojho druhu, celosvetovo podľa Bukovskej už existujú voči streptokokom endolyzíny. „Nie sú úplne totožné ako naše, ale sú patentované, napríklad v USA a Švajčiarsku,“ povedala.
Endolyzín objavený Slovákmi by sa podľa nej potenciálne mohol využívať tiež vo veterinárstve pri zápaloch vemien kráv, oviec, kôz, kvôli ktorým nemôžu tieto zvieratá produkovať mlieko. „Uvažujeme aj smerom k veterinárstvu, lebo kým náš produkt bude dostupný pre ľudí, tak to je ešte dlhá cesta,“ uzavrela vedkyňa.
Vypočujte si rozhovor s G. Bukovskou vo forme PODCASTU
