Bratislava 20. decembra (TASR) - Hoci rozdelenie niekdajšieho spoločného štátu s Čechmi a vznik samostatnej SR prijíma v súčasnosti slovenská verejnosť už ako historický fakt, názory a hodnotenie naň sú aj po troch desaťročiach nejednoznačné, ambivalentné. Mrzí to najmä tých starších ľudí: čím viac rokov v spoločnom štáte prežili, tým kritickejšie jeho rozdelenie hodnotia. V rozhovore pre TASR na to v súvislosti s 30. výročím rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vznikom samostatnej ČR a SR uviedla sociologička Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Analyzuje tiež súčasné česko-slovenské vzťahy, pretrvávajúce väzby i odlišný vývoj na oboch stranách.


-Pred niekoľkými rokmi sa objavovali aktivity nostalgicky spomínajúce na spoločný štát, dokonca petície za obnovu Československa. Dnes už o nich nepočuť. Je to isté potvrdenie toho, že Česi i Slováci sa vyrovnali s rozdelením?-


Drvivá väčšina ľudí na Slovensku už prijíma rozdelenie spoločného štátu spred 30 rokov ako fait accompli, hotovú vec, nezvratnú historickú udalosť. Prispieva k tomu aj skutočnosť, že ľudia, ktorí neboli v čase rozdelenia ešte plnoletí, dnes tvoria približne polovicu dospelej populácie; a ľudia, ktorí sa narodili už do samostatnej SR, približne pätinu. Neprítomnosť snáh o obnovu spoločného štátu však neznamená, že občania Slovenska hodnotia rozdelenie ČSFR ako jednoznačne kladnú historickú udalosť. Podľa výskumu IVO z augusta 2022 rozdelenie spoločného štátu hodnotí prevažne pozitívne 35 percent, ambivalentne (kladne aj záporne) 31 percent a prevažne negatívne 27 percent. Zvyšných 7 percent nemá názor. Z ľudí do 30 rokov, ktorí sa už narodili do samostatnej SR, hodnotí rozdelenie prevažne pozitívne 44 percent, pričom až 17 percent nevie túto udalosť posúdiť. Platí, že čím sú ľudia starší, tým sú k tomuto historickému rozhodnutiu, ktoré sa uskutočnilo bez referenda, kritickejší. U ľudí, ktorí boli v čase delenia spoločného štátu už plnoletí (nad 48 rokov), hodnotí tento krok prevažne pozitívne iba 29 percent.



-Rozdelenie ČSFR znamenal aj vznik samostatnej SR. Korelujú názory, vnímanie vzniku samostatného štátu s tým, ktorý sa týka rozdelenia?-

Možno povedať, že o tom, do akej miery sa Slováci vyrovnali s rozdelením, nepriamo vypovedajú aj názory na vznik samostatnej SR. Pozitívne hodnotenie síce prevažuje, ale názory sú značne zdržanlivé: Za kladnú udalosť ho pokladá dnes iba 43 percent, za ambivalentnú 30 percent a za zápornú 20 percent. Stojí za to pripomenúť, že pri 20. výročí bolo hodnotenie oveľa priaznivejšie: v roku 2012 rozdelenie spoločného štátu hodnotilo kladne 45 percent a vznik samostatnej SR 60 percent občanov SR. Ako sa vzďaľujeme od minulosti, je jej hodnotenie čoraz väčšmi ovplyvnené hodnotením aktuálnej situácie, v akej sa naša krajina nachádza dnes. A tú dnes väčšina občanov vníma ako mimoriadne kritickú, až krízovú.



-Čo vzťahy oboch krajín a ich príslušníkov, posilnila spolupráca na nadnárodnej úrovni v predchádzajúcich desaťročiach pocit blízkosti Čechov a Slovákov? Mohli by sme dokonca povedať, že ten vzťah je teraz nielen blízky, ale aj úprimnejší ako deklarovanie bratského spolužitia v spoločnom štáte?-

Na jednej strane sa hovorí, že žiadne dve krajiny nemajú také dobré a silné vzťahy ako Česko a Slovensko. Fakt je, že máme intenzívne politické, spoločenské a najmä kultúrne kontakty. Slovenská vnímavosť voči českým impulzom je prirodzená a rozhodne nám nie je na škodu. My sme českú kultúru či politiku vždy sledovali intenzívnejšie, vždy sme mali aj k češtine bližší vzťah ako Česi k slovenčine. Na druhej strane však už žijeme v dvoch samostatných štátoch, a aj keď sledujeme, čo sa deje za riekou Moravou, predsa je možnosť ovplyvňovania slabšia. Sú oblasti, v ktorých sa od seba, žiaľ, vzďaľujeme – napríklad úroveň fungovania školstva či zdravotníctva, alebo prístup k právam ľudí LGBTI+. Samozrejme, ľudia zo Slovenska registrujú rozdiely a reagujú na zaostávanie Slovenska odchodom z našej krajiny – za kvalitnejším štúdiom, lepším pracovným prostredím, vyššou životnou úrovňou či vhodnejšími podmienkami pre dôstojný život. Skutočnosť, že Česká republika dokáže slovenských občanov prijať a umožňuje im začlenenie do spoločnosti, je prejavom česko-slovenskej blízkosti, ale aj svedectvom českej racionálnej integračnej politiky. Nedá sa však nevidieť, že tento pohyb je jednosmerný a slovenská spoločnosť naň dopláca oslabovaním svojho rozvojového potenciálu.



-Keď ste v roku 2018 v rámci výskumu IVO vydávali štúdiu o vnímaní osudových osmičiek v našej histórii, zaznamenali ste v porovnaní s obdobím 90. rokov a súčasnosťou výrazný pozitívny posun vo vnímaní 1. ČSR slovenskou verejnosťou. Možno v súčasnosti a opäť s odstupom pozorovať rovnako pozitívny príklon aj k spoločnej histórii po 2. svetovej vojne, ako k niečomu, čo dalo aj výrazný základ pre súčasné fungovanie Slovenska?-

Priaznivé vnímanie demokratickej prvej ČSR bolo ovplyvnené aj tým, že pri okrúhlom 100. výročí jej založenia sa o tom veľa písalo, diskutovalo a oslavovalo. Odborníci, historici, politici i pamätníci sa vo veľkej väčšine zhodovali na tom, že išlo o udalosti, ktoré umožnili Slovensku významný civilizačný pokrok. To pomohlo ľuďom oživiť si historickú pamäť. Naša spoločná história po 2. svetovej vojne – to sú predovšetkým desaťročia života po roku 1948, keď sa moci chopila komunistická strana a zaviedla nedemokratický politický režim založený na potláčaní ľudských práv.

Výskumy opakovane dokumentujú, že Slováci hodnotia toto obdobie – najmä roky normalizácie po sovietskej invázii v auguste 1968 – menej kriticky ako Česi. Podpisuje sa pod to skutočnosť, že na Slovensku za socializmu prebehla oneskorená modernizácia, ktorá priniesla popri početných negatívach aj určité civilizačné vymoženosti, napríklad v podobe rozvoja slovenského priemyslu, bytovej výstavby či zvýšenia životnej i vzdelanostnej úrovne.

Treba tiež pripomenúť, že po roku 1989 česká spoločnosť prejavila väčší záujem a schopnosť kriticky sa s obdobím komunizmu vysporiadať, čo sa odzrkadľuje v dielach literatúry, filmu, či v úrovni debát vo verejnoprávnej televízii. V tom máme čo doháňať.