Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Publicistika

ČAPLOVIČ: Vojenská prehliadka vzdá hold padlým vojakom a veteránom SNP

Miloslav Čaplovič Foto: TABLET.TV

Komunistický režim skresľoval históriu a fabuloval fakty. Z hrdinu SNP Jána Goliana urobil zradcu a jeho syna Ivana roky šikanoval, povedal v TABLET.TV riaditeľ VHÚ Miloslav Čaplovič.

Bratislava 28. augusta (Teraz.sk) – Vojenská prehliadka pri príležitosti 75. výročia Slovenského národného povstania (SNP) je dôstojným spôsobom, ako vzdať hold tak vojakom padlým v povstaní, ako aj posledným žijúcim veteránom. V diskusii na TABLET.TV to v reakcii na kritické názory, podľa ktorých by oslavy nemali mať vojenský rozmer, povedal riaditeľ Vojenského historického ústavu (VHÚ) Miloslav Čaplovič.

„Z môjho pohľadu je hlavný zmysel prehliadky v tom, aby sme si uctili spolubojovníkov, našich starých a prastarých otcov. Nevidím v tom politiku. Je to rámec, aký nájdeme v Spojených štátoch, vo Francúzsku, v okolitých krajinách,“ povedal. „Ak niekto povie, že čo majú oslavy SNP spoločné s vojakmi, tak v prvom rade to boli vojaci, ktorí organizovali Slovenské národné povstanie,“ upozornil Čaplovič, podľa ktorého má prehliadka zmysel aj ako prezentácia Ozbrojených síl SR pred verejnosťou.

Na príprave prehliadky sa podľa neho z metodického hľadiska podieľal aj VHÚ. „My sa na tom budeme podieľať aj tým, že tam budú aj určité historické celky, ktoré budú pochodovať v historických rovnošatách. Zapožičiame historické vojenské zástavy a historické zbrane, múzejné exponáty, ktoré sú delaborované a budú slúžiť aj pre túto prehliadku,“ uviedol Čaplovič. „Ja prehliadku považujem za správny krok a keď to celé prebehne, verím že dôstojne, možno sa zmení aj pohľad jej odporcov,“ zhrnul.


Golian a syn


Jedným z hrdinov SNP, ktorých si budeme v Banskej Bystrici pripomínať, bude aj generál Ján Golian. Hoci v boji proti nacistom obetoval život, povojnový komunistický režim ho spočiatku vyhlasoval za zradcu, prenasledoval jeho manželku Jarmilu, aj malého syna Ivana. Ten sa narodil iba niekoľko týždňov pred vypuknutím SNP a jeho 75. výročia sa nedožil, umrel 29. júla tohto roku.

„Mama Jarmila sa s Ivanom Golianom vrátila do Čiech. Prelínanie s jeho otcom, ktorého režim zatracoval, sa prejavilo na jeho živote, aj živote celej rodiny. Jeho matka bola väznená, vo výchove bol u strýka. Bolo obdobie, kedy prespával vo výkladoch. Nemohol študovať školy, ktoré by chcel... Meno Golianovho otca potupili,“ povedal na margo mladosti Ivana Goliana Čaplovič.

„Je to tým, že režim, ktorý prišiel do Československa po roku 1948 sa nepozeral na ľudí, ktorí sa podieľali na Slovenskom národnom povstaní tak, ako by mal, históriu skresľoval a fabuloval fakty. Do popredia vyzdvihoval partizánske hnutie,“ odpovedal na otázku, prečo sa Golianova rodina namiesto pôct dočkala prenasledovania.



„Situácia sa zmenila až v šesťdesiatych rokoch. V roku 1968 prišlo prvé vytriezvenie ohľadom toho, kto mal hlavný podiel na SNP, aké to boli sily. Druhá vec je, že Ivan Golian mal blízko k undergroundu a Charte´77. Takže režim sa k nemu aj v čase normalizácie správal tak, že mohol pracovať len ako technik laboratórnych prístrojov. Až posledné roky života mohol pracovať v Národním muzeu na Vítkove. Bol to veľký čitateľ kníh a vzdelaný človek a je škoda, že odišiel skôr, ako nám mohol viac povedať o svojom živote a živote svojich blízkych,“ zhrnul Čaplovič.


Priebeh SNP


Slovenské národné povstanie malo podľa Čaploviča viac vývojových častí. „Podľa pôvodných plánov malo vypuknúť až v čase, keď bude Červená armáda na úrovni Krakova a priesmyky na Dukle sa otvoria prostredníctvom dvoch východoslovenských divízií. Mali umožniť rýchly prielom až po Budapešť a dostať do obkľúčenia nemecké jednotky, ktoré spolu s maďarskými bránili Karpatský oblúk až po Rumunsko,“ vysvetľuje.

Kvôli tomu, že na Slovensku už v priebehu leta prebiehalo množstvo partizánskych akcií, sa podľa neho muselo nakoniec improvizovať. „Skupina okolo veliteľa Jozefa Dobrovodského v Žiline začala 29. augusta klásť Nemcom odpor. Vo večerných hodinách veliteľ Vojenského ústredia Ján Golian vyhlásil heslo „Začnite s vysťahovaním“. SNP teda vypuklo improvizovane a zapojili sa doň všetky vojenské posádky na strednom Slovensku a časť na východnom a západnom Slovensku,“ povedal Čaplovič.

Aj vďaka zle zvládnutej koordinácii na slovenskej strane sa Nemcom podarilo dezorganizovať a bez boja odzbrojiť východoslovenské divízie. „Niektorí vojaci odišli domov a iní prešli na povstalecké územie,“ poznamenal Čaplovič.

Prvá fáza SNP podľa neho prebiehala od vypuknutia do 9. septembra, keď sa bránil prístup pri Žiline, horné ponitrie, okolie Ružomberka. Ťažké boje boli pri Strečne. „V prvej fáze povstania bolo k dispozícii 18.000 vojakov zo slovenskej armády, ktorých počet sa po prvej mobilizácii zvýšil na 47.000 a po druhej, ktorá prebehla už koncom septembra, na 60.000 vojakov. K tomu treba pripočítať približne 18.000 partizánov,“ povedal Čaplovič.

Nemci mali podľa neho k dispozícii o niečo menej pechoty, zato však omnoho modernejšiu techniku. „Mali sme napríklad mali vyše sto tankov, ale z toho iba štyridsať bolo bojaschopných. Nemci nasadili okolo 90 tankov a 40 samohybných diel. V delostrelectve sme mali prevahu, ale skôr v kvantite, nie v kvalite. V prvej fáze SNP Nemci ovládli vzdušný priestor nad Slovenskom, operovali z letiska v Malackách,“ povedal Čaplovič. Na prelome septembra a októbra 1944 sa podľa neho situácia v tejto oblasti dočasne zmenila, keďže spojenecké letectvo vybombardovalo letisko v Malackách a povstalci získali podporu prvého československého stíhacieho pluku.

„Po 18. októbri začína nemecká generálna ofenzíva, povstalecké územie sa postupne zmenšuje. Po deviatich dňoch, 27. októbra, generál Rudolf Viest, ktorý začiatkom októbra prevzal velenie, vydal rozkaz na prechod na partizánsky spôsob boja,“ povedal Čaplovič s tým, že povstanie bolo vojensky porazené, ale odboj v horách pokračoval aj naďalej.


Osud generálov


Osud generálov Rudolfa Viesta a Jána Goliana bol tragický. „Udal ich jeden civilný obyvateľ, pri Pohronskom Bukovci boli zajatí. Dostali sa najprv na výsluch do Banskej Bystrice, následne boli prevezení do Bratislavy a napokon cez Brno do vyšetrovacieho úradu do Berlína. Tam boli s nimi vypočúvaní aj ďalší dvaja slovenskí generáli,“ povedal Čaplovič.

Stopy týchto štyroch generálov podľa neho končia vo Flossenbürgu v Nemecku, kde pravdepodobne v marci 1945 zahynuli.


Výročie SNP


Slovenské národné povstanie je podľa Čaploviča nie je možné porovnávať s povstaniami vo veľkých európskych mestách ako bola napríklad Praha či Varšava, „Lepšie ako s povstaniami v mestách je možné Slovenské národné povstanie porovnávať so širokým hnutím odporu v Juhoslávii. Bolo to najväčšie vojenské vystúpenie Slovákov v dejinách. Prihlásili sme sa k predmníchovskému Československu, armáda sa považovala za Československú armádu a spojenci ju uznali za spojeneckú armádu, ktorá tu bojovala,“ povedal Čaplovič. „Viazali sme značné sily protivníka v jeho tyle. Veľmoci už predtým uznali hranice Československa v pôvodných predmníchovských hraniciach, čo bolo dosť podstatné. Postavenie Slovenska po znovuobnovení Československa bolo iné, ako keby sme boli porazený vazalský štát. Aj postavenie Slovákov v Československu by bolo z môjho pohľadu úplne iné,“ upozornil.

Partizánske hnutie
-Vojenský historický ústav spolu s TASR realizoval projekt, ktorým popularizujeme históriu partizánskeho boja... Aký je to projekt?-
V priebehu mája a júna sme spolu s TASR realizovali projekt, podieľala sa na tom moja kolegyňa Milka Balcová s Jánom Lašákom z TASR. Pripravila dokumentáciu zhruba 20 partizánskych skupín. Urobili sa k nim krátke medailóny ich pôsobenia, tak isto medailóny ich veliteľov. Ku každej partizánskej skupine sa hľadali spomienky, ktoré máme k dispozícii a v priebehu mesiaca júl potom v TASR vychádzal seriál na pokračovanie. Bola tam 2. partizánska brigáda M. R. Štefánika, Nitrianska partizánska brigáda, partizánsky oddiel Čapajev, brigáda Jána Žižku a ďalšie. Trochu sme oživili spomienky aj na partizánske hnutie. Treba povedať, že po vojne boli perzekuovaní aj mnohí partizánski velitelia, známy je napríklad prípad Viliama Žingora, ktorý bol nakoniec aj popravený. Nie je pravda, že partizánske hnutie bolo komunistické, ako po roku 1948 vykladal totalitný režim. V SNP bolo viac ako 30 národov a národností.


„Dnes je veľmi pekné, keď je výročie operácie Overlord a vidíme v Normandii viať aj našu vlajku. Alebo je to na druhej strane, na Červenom námestí v Moskve,“ povedal na margo zapojenia Slovenska do koalície protinacistických síl prostredníctvom SNP.

Vojenský historický ústav sa podľa neho okrem spolupráce na vojenskej prehliadke zapojil aj do množstva ďalších aktivít venovaných 75. výročiu SNP. „Úzko kooperujeme s kolegami z Múzea SNP v Banskej Bystrici, tak isto s Historickým ústavom SAV na projektoch, aj výstavách. V priestoroch Ministerstva kultúry beží výstava Armáda v SNP, na ktorej sa podieľal kolega Jozef Bystrický. Výstava, ktorú realizujeme v spolupráci s Múzeom SNP by na jeseň mala byť inštalovaná v Národnom múzeu v Prahe,“ povedal Čaplovič.

„Kolegovia editorsky pripravili dve publikácie, ktoré vydalo Múzeum SNP. Jedna, od kolegu Petra Šumichrasta, je venovaná letisku Tri duby, ďalšiu pripravil Jozef Bystrický. Nedávno vyšiel prvý zväzok encyklopédie Slovenského štátu 1939-41. Vydal ju Historický ústav SAV v spolupráci s našim ústavom. Autorsky sa na nej podieľal Igor Baka. Bude to pokračovať ďalej rokmi 1942-45 a bude sa to týkať aj Povstania. Podieľali sme sa na spoločnom projekte s RTVS, ktorý sa vzťahuje k východoslovenskej armáde. Peter Šumichrast urobil pre TASR tému o letectve v SNP,“ uzavrel Čaplovič.