Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výmena troch krajských predsedov je vnútrostranícka záležitosť Smeru. V porovnaní so stratou Maďariča nie je dôležitá, zhodli sa Chmelár a Hrabko v diskusii na TABLET.TV.
Autor Teraz.sk
Bratislava 2. februára (Teraz.sk) – Hoci akademik Jiří Drahoš po tesnej prehre s Milošom Zemanom v českých prezidentských voľbách avizoval, že by v budúcnosti rád využil energiu svojich voličov, v praxi to vôbec nebude jednoduché. V diskusii na TABLET.TV sa na tom zhodol politický analytik Eduard Chmelár a publicista Juraj Hrabko.
Hoci Drahoš dosiahol vo voľbách dobrý výsledok, podľa Chmelára mal na viac a nezvládol záverečnú časť kampane. „Drahoš zle zvládol finiš kampane, na to sú čísla. Ešte týždeň pred voľbami viedol a pokazil si to,“ povedal. „Doteraz nepochopil, že zlyhal v úlohe byť ´antizemanom´ a tie strany a sponzori, ktorí ho doteraz podporovali, už ho nepotrebujú. Momentálne vraj uvažuje o založení politickej strany. Neviem, kto mu radí, ale radí mu zle,“ povedal Chmelár. „Osobnosť, ktorá kandiduje musí byť nositeľom myšlienky alebo ideológie,“ zdôraznil. „Slušnosť nie je politický program. Drahoš bude musieť začať úplne od začiatku, nájsť si nejakú politickú identitu,“ odhadol politický analytik.
„Nerád robím prognózy, ale ak založí stranu, podľa mňa úspešný nebude. Automaticky by sa stal konkurentom tých strán, ktoré ho doteraz podporovali. Ale ak som správne rozumel pánovi Drahošovi, skôr sa bude uberať tou cestou, aby sa mohol prejaviť ako osobnosť. Prípadne môže získať aj podporu nejakých politických strán pri kandidatúre na senátora,“ reagoval Hrabko.
Verejná mienka sa podľa Chmelára pred prvým kolom príliš sústreďovala na to, že treba poraziť Zemana a preto by mal do druhého kola postúpiť kandidát, ktorý voličom najmenej prekáža. „Týmto ľuďom nešlo o zjednotenie spoločnosti, ale o porážku Zemana. A v emócii z tohto cieľa zabudli na to, že to musí mať aj nejaký obsah,“ dodal Chmelár. Podobný model voličského správania bol podľa neho aj v krajských voľbách na Slovensku v Banskobystrickom kraji, kde Ján Lunter porazil Mariana Kotlebu.
„V prípade Kotlebu to vyšlo naozaj len preto, lebo Kotleba je ťažký extrém. Ale v prípade Jiŕího Drahoša to už nefungovalo. Som presvedčený, že keby bol na jeho mieste pán Horáček, zvládne to druhé kolo lepšie,“ poznamenal Chmelár.
Hrabko reagoval, že nie je korektné porovnávať dvojkolovú voľbu českého prezidenta s jednokolovou predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. „To, či by bol lepší Horáček, je špekulácia. V prípade Kotlebu porovnávate neporovnateľné. Drahoša si z celej plejády vybrali voliči, nebolo to vytváranie ad hoc koalícií ešte pred voľbami. Preto je dvojkolová voľba dobrá, v prvom kole sa dá voliť srdcom, v druhom už je nevyhnutné použiť rozum,“ uviedol.
Na margo špekulácií, že do českých volieb mohli zasiahnuť proruské konšpiračné weby, obaja konštatovali, že predvolebná kampaň nebola korektná ani na jednej strane a rozhodli ju napokon televízne diskusie. Debata v Českej televízii bola s takmer tromi miliónmi divákov vôbec najsledovanejšou politickou debatou v histórii tejto televízie.
Podľa Chmelára sa veľmoci, nie iba Rusko, ale aj USA, snažia vplývať na predvolebné dianie v iných štátoch pomerne často. „Myslieť si, že neexistuje nijaké ovplyvňovanie, je smiešne. Ale aj konšpirácie, že to niekomu vyhralo alebo prehralo voľby. Podľa môjho názoru je celé obviňovanie Zemana, že je proruský alebo pročínsky, rovnako podpásové ako obviňovanie Drahoša, že tam chce navoziť migrantov,“ povedal Chmelár.
„Doteraz to bola diplomacia, teraz pribudli aj sociálne siete. Otázka je, prečo sa tým ľudia nechajú ovplyvniť. A prečo sú ľudia schopní uveriť rôznym hoaxom na internete bez akéhokoľvek overovania,“ povedal Hrabko.
Obaja očakávajú, že Miloš Zeman sa pokúsi využiť svoju aktuálnu pozíciu na to, aby ovplyvnil zloženie budúcej českej vlády. „Keďže Zeman už vyhral voľby, teraz príde k stretu Zeman/Babiš. A bude to úplne iná káva, ako stret Zeman/Drahoš. Podľa mňa by v konečnom dôsledku aj pre samotného Andreja Babiša bolo lepšie, keby bol prezidentom Jiří Drahoš. Stále upozorňujem na ústavnú kreativitu alebo fantáziu Miloša Zemana,“ tvrdí Hrabko.
„Zdá sa, že Miloš Zeman to tlačí na vládu, povedzme, že minimálne s podporou SPD a ČSSD,“ doplnil Hrabka Chmelár.
Skutočnosť, že Zeman vo voľbách dokázal potvrdiť svoj druhý prezidentský mandát, sa podľa Chmelára a Hrabka na slovensko – českých vzťahoch prejaví minimálne. „Keďže je ´osmičkový´ rok, nemali by sme pred pánom Zemanom veľmi spomínať Alexandra Dubčeka,“ pripomenul Hrabko fakt, že oba štáty si v auguste pripomenú 50. výročie ukončenia Pražskej jari okupáciou vojskami Varšavskej zmluvy. Zeman však krátko pred voľbami nepriamo označil Alexandra Dubčeka za zbabelého, lebo v Moskve v čase invázie vojsk podpísal protokol z rokovaní.
Smer-SD má troch nových krajských šéfov v Trnave, Prešove a Banskej Bystrici. Do funkcií ich vymenovalo pondelkové (29.1.) predsedníctvo. Novým krajským predsedom v Trnave sa stal poslanec NR SR Augustín Hambálek, ktorý nahradil Renátu Zmajkovičovú.
Na uvoľnený post v Banskej Bystrici, ktorý zostal neobsadený po menovaní Jany Laššákovej za sudkyňu Ústavného súdu SR, nastúpila regionálna poslankyňa Ľubica Laššáková. Novým krajským šéfom v Prešove je primátor Lipian Vladimír Jánošík, ktorý nahradil Stanislava Kubánka.
„To nie je zmena. Zmena by sa musela udiať v predsedníctve. Smer teraz nemá dôvod na výmenu lídra. Ale do budúcnosti, každá strana, ktorá chce prežiť svojho predsedu, potrebuje novú krv. V tomto prípade to znamená nových ľudí zvonka. A to Smer v tejto chvíli nie je ochotný ani schopný zabezpečiť,“ povedal Chmelár.
„Aj keby vymenili šiestich krajských predsedov, stále to podľa mňa z politického hľadiska znamená oveľa menej ako to, že pán Maďarič už nie je podpredsedom strany. Smer stratil okrem iného aj ideologického vodcu,“ reagoval Hrabko.
„Súhlasím s tým, že odchod Maďariča z postu podpredsedu je významnejšia vec ako výmeny krajských predsedov, ale myslím, že Maďariča trochu preceňujete. Robert Fico stratil človeka, ktorý mu v posledných rokoch dodával nápady. Či to boli nápady dobré, to je druhá vec,“ nesúhlasil Chmelár. Hrabko na to reagoval, že Smer síce prehral posledné prezidentské voľby, ale vyhral parlamentné.
Znovuotvorenie kauzy sponzorov SDKÚ po 14 rokoch analytikov prekvapilo. „Samozrejme, nech to vyšetria, ak sa konkrétni ľudia dopustili chýb, nech ich potrestajú,“ povedal Hrabko.
„Nemôžem sa zbaviť dojmu, že tá téma bola vytiahnutá pre evidentné ambície Mikuláša Dzurindu vrátiť sa do politiky. Je to, samozrejme, stále nevyriešená kauza. Ale potom sa pýtajme, prečo sa rovnako vášnivo nevyšetruje aj hlas podobný Ficovi,“ reagoval Chmelár.
Hrabko nepredpokladá, že by Mikuláš Dzurinda chcel vstúpiť do nadchádzajúcich parlamentných volieb. „Nemyslím si veľmi, že by to bolo na zamedzenie vstupu Mikuláša Dzurindu do politiky. Zháňanie peňazí vlastnou hlavou, nosenie igelitiek... Každá strana má „za ušami“ a SDKÚ nebola výnimkou. Je to, samozrejme, nepríjemné a najlepšie to bude vedieť vysvetliť pán Palacka,“ zhrnul Hrabko.
Obaja komentovali aj štart dvoch nových strán, Progresívneho Slovenska Ivana Štefunka a strany SPOLU – občianska demokracia Miroslava Beblavého.
„Zatiaľ je to najmä mediálna téma. Žiadna ešte nevzniknutá strana nebola médiami, a špeciálne niektorými denníkmi, tak protežovaná, ako Progresívne Slovensko. Vzbudzovali očakávania, že príde veľký boom,“ poznamenal Chmelár.
V prvom prieskume verejnej mienky dosiahlo Progresívne Slovensko 1,9 percenta. „Toto je prvý výsledok, netreba ho preceňovať ani podceňovať. Ale vzhľadom na tú mediálnu masáž to nie je terno. A nevieme ani to, čo urobí s politickou scénou, keď nastúpi Beblavého SPOLU. Zatiaľ je to také amatérske, až je to sympatické. Je verejným tajomstvom, že viaceré vznikajúce politické strany mali podplatené prieskumy, aby sa na to voliči chytili. Keď volič v prieskumoch vidí, že je to perspektívne, tak sa pridá,“ povedal Chmelár.
Progresívne Slovensko podľa neho môže paradoxne doplatiť na to, že nefabuluje v čase svojho štartu vymyslené čísla preferencií. „Ak by sa viackrát po sebe potvrdil tento výsledok, možnosť rastu bude veľmi komplikovaná,“ poznamenal Chmelár.
„Progresívne Slovensko deklarovalo, že chce dosahovať 15 – 20 percent. Treba povedať, že aj bez tohto prieskumu je limit tejto strany jednociferný. A ešte komplikovanejšie to bude, ak bude mať takého konkurenta, ako je Spolu. Tieto strany nechcú ísť spolu do volieb a ako argument uvádzajú, že oslovujú rozdielnych voličov. Tieto subjekty však majú teoretickú šancu, len ak pôjdu spolu,“ zhrnul Chmelár.
„V politike nestačí odbornosť, potrebujete aj politikov, ktorí majú čuch na témy a spôsob, ako sa voličom prihovoriť. Táto krajina potrebuje zmenu. Ale keď ju chcete zmeniť, musíte najprv pochopiť ľudí a vychádzať z ich uhlu pohľadu. Inak získate len intelektuálnu scénu,“ dodal.
„Aj Nová väčšina (NOVA) mala podobné ambície,“ upozornil Hrabko, že nie je problém vymyslieť plán, ale realizovať ho. „Tak ako mal Mečiar Dzurindu, tak mal Dzurinda Fica. Kto je vyzývateľom Roberta Fica dnes? Ja to meno neviem povedať. Nie je to ani europoslanec Sulík, ani Igor Matovič, ani v rámci koalície Andrej Danko,“ uzavrel Hrabko.
Hoci Drahoš dosiahol vo voľbách dobrý výsledok, podľa Chmelára mal na viac a nezvládol záverečnú časť kampane. „Drahoš zle zvládol finiš kampane, na to sú čísla. Ešte týždeň pred voľbami viedol a pokazil si to,“ povedal. „Doteraz nepochopil, že zlyhal v úlohe byť ´antizemanom´ a tie strany a sponzori, ktorí ho doteraz podporovali, už ho nepotrebujú. Momentálne vraj uvažuje o založení politickej strany. Neviem, kto mu radí, ale radí mu zle,“ povedal Chmelár. „Osobnosť, ktorá kandiduje musí byť nositeľom myšlienky alebo ideológie,“ zdôraznil. „Slušnosť nie je politický program. Drahoš bude musieť začať úplne od začiatku, nájsť si nejakú politickú identitu,“ odhadol politický analytik.
„Nerád robím prognózy, ale ak založí stranu, podľa mňa úspešný nebude. Automaticky by sa stal konkurentom tých strán, ktoré ho doteraz podporovali. Ale ak som správne rozumel pánovi Drahošovi, skôr sa bude uberať tou cestou, aby sa mohol prejaviť ako osobnosť. Prípadne môže získať aj podporu nejakých politických strán pri kandidatúre na senátora,“ reagoval Hrabko.
Verejná mienka sa podľa Chmelára pred prvým kolom príliš sústreďovala na to, že treba poraziť Zemana a preto by mal do druhého kola postúpiť kandidát, ktorý voličom najmenej prekáža. „Týmto ľuďom nešlo o zjednotenie spoločnosti, ale o porážku Zemana. A v emócii z tohto cieľa zabudli na to, že to musí mať aj nejaký obsah,“ dodal Chmelár. Podobný model voličského správania bol podľa neho aj v krajských voľbách na Slovensku v Banskobystrickom kraji, kde Ján Lunter porazil Mariana Kotlebu.
„V prípade Kotlebu to vyšlo naozaj len preto, lebo Kotleba je ťažký extrém. Ale v prípade Jiŕího Drahoša to už nefungovalo. Som presvedčený, že keby bol na jeho mieste pán Horáček, zvládne to druhé kolo lepšie,“ poznamenal Chmelár.
Hrabko reagoval, že nie je korektné porovnávať dvojkolovú voľbu českého prezidenta s jednokolovou predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. „To, či by bol lepší Horáček, je špekulácia. V prípade Kotlebu porovnávate neporovnateľné. Drahoša si z celej plejády vybrali voliči, nebolo to vytváranie ad hoc koalícií ešte pred voľbami. Preto je dvojkolová voľba dobrá, v prvom kole sa dá voliť srdcom, v druhom už je nevyhnutné použiť rozum,“ uviedol.
Ovplyvňovanie volieb
Na margo špekulácií, že do českých volieb mohli zasiahnuť proruské konšpiračné weby, obaja konštatovali, že predvolebná kampaň nebola korektná ani na jednej strane a rozhodli ju napokon televízne diskusie. Debata v Českej televízii bola s takmer tromi miliónmi divákov vôbec najsledovanejšou politickou debatou v histórii tejto televízie.
Podľa Chmelára sa veľmoci, nie iba Rusko, ale aj USA, snažia vplývať na predvolebné dianie v iných štátoch pomerne často. „Myslieť si, že neexistuje nijaké ovplyvňovanie, je smiešne. Ale aj konšpirácie, že to niekomu vyhralo alebo prehralo voľby. Podľa môjho názoru je celé obviňovanie Zemana, že je proruský alebo pročínsky, rovnako podpásové ako obviňovanie Drahoša, že tam chce navoziť migrantov,“ povedal Chmelár.
„Doteraz to bola diplomacia, teraz pribudli aj sociálne siete. Otázka je, prečo sa tým ľudia nechajú ovplyvniť. A prečo sú ľudia schopní uveriť rôznym hoaxom na internete bez akéhokoľvek overovania,“ povedal Hrabko.
Česká vláda
Obaja očakávajú, že Miloš Zeman sa pokúsi využiť svoju aktuálnu pozíciu na to, aby ovplyvnil zloženie budúcej českej vlády. „Keďže Zeman už vyhral voľby, teraz príde k stretu Zeman/Babiš. A bude to úplne iná káva, ako stret Zeman/Drahoš. Podľa mňa by v konečnom dôsledku aj pre samotného Andreja Babiša bolo lepšie, keby bol prezidentom Jiří Drahoš. Stále upozorňujem na ústavnú kreativitu alebo fantáziu Miloša Zemana,“ tvrdí Hrabko.
„Zdá sa, že Miloš Zeman to tlačí na vládu, povedzme, že minimálne s podporou SPD a ČSSD,“ doplnil Hrabka Chmelár.
Skutočnosť, že Zeman vo voľbách dokázal potvrdiť svoj druhý prezidentský mandát, sa podľa Chmelára a Hrabka na slovensko – českých vzťahoch prejaví minimálne. „Keďže je ´osmičkový´ rok, nemali by sme pred pánom Zemanom veľmi spomínať Alexandra Dubčeka,“ pripomenul Hrabko fakt, že oba štáty si v auguste pripomenú 50. výročie ukončenia Pražskej jari okupáciou vojskami Varšavskej zmluvy. Zeman však krátko pred voľbami nepriamo označil Alexandra Dubčeka za zbabelého, lebo v Moskve v čase invázie vojsk podpísal protokol z rokovaní.
Zmeny v Smere - SD
Smer-SD má troch nových krajských šéfov v Trnave, Prešove a Banskej Bystrici. Do funkcií ich vymenovalo pondelkové (29.1.) predsedníctvo. Novým krajským predsedom v Trnave sa stal poslanec NR SR Augustín Hambálek, ktorý nahradil Renátu Zmajkovičovú.
Na uvoľnený post v Banskej Bystrici, ktorý zostal neobsadený po menovaní Jany Laššákovej za sudkyňu Ústavného súdu SR, nastúpila regionálna poslankyňa Ľubica Laššáková. Novým krajským šéfom v Prešove je primátor Lipian Vladimír Jánošík, ktorý nahradil Stanislava Kubánka.
„To nie je zmena. Zmena by sa musela udiať v predsedníctve. Smer teraz nemá dôvod na výmenu lídra. Ale do budúcnosti, každá strana, ktorá chce prežiť svojho predsedu, potrebuje novú krv. V tomto prípade to znamená nových ľudí zvonka. A to Smer v tejto chvíli nie je ochotný ani schopný zabezpečiť,“ povedal Chmelár.
„Aj keby vymenili šiestich krajských predsedov, stále to podľa mňa z politického hľadiska znamená oveľa menej ako to, že pán Maďarič už nie je podpredsedom strany. Smer stratil okrem iného aj ideologického vodcu,“ reagoval Hrabko.
„Súhlasím s tým, že odchod Maďariča z postu podpredsedu je významnejšia vec ako výmeny krajských predsedov, ale myslím, že Maďariča trochu preceňujete. Robert Fico stratil človeka, ktorý mu v posledných rokoch dodával nápady. Či to boli nápady dobré, to je druhá vec,“ nesúhlasil Chmelár. Hrabko na to reagoval, že Smer síce prehral posledné prezidentské voľby, ale vyhral parlamentné.
Sponzori SDKÚ
Znovuotvorenie kauzy sponzorov SDKÚ po 14 rokoch analytikov prekvapilo. „Samozrejme, nech to vyšetria, ak sa konkrétni ľudia dopustili chýb, nech ich potrestajú,“ povedal Hrabko.
„Nemôžem sa zbaviť dojmu, že tá téma bola vytiahnutá pre evidentné ambície Mikuláša Dzurindu vrátiť sa do politiky. Je to, samozrejme, stále nevyriešená kauza. Ale potom sa pýtajme, prečo sa rovnako vášnivo nevyšetruje aj hlas podobný Ficovi,“ reagoval Chmelár.
Hrabko nepredpokladá, že by Mikuláš Dzurinda chcel vstúpiť do nadchádzajúcich parlamentných volieb. „Nemyslím si veľmi, že by to bolo na zamedzenie vstupu Mikuláša Dzurindu do politiky. Zháňanie peňazí vlastnou hlavou, nosenie igelitiek... Každá strana má „za ušami“ a SDKÚ nebola výnimkou. Je to, samozrejme, nepríjemné a najlepšie to bude vedieť vysvetliť pán Palacka,“ zhrnul Hrabko.
Nové strany
Obaja komentovali aj štart dvoch nových strán, Progresívneho Slovenska Ivana Štefunka a strany SPOLU – občianska demokracia Miroslava Beblavého.
„Zatiaľ je to najmä mediálna téma. Žiadna ešte nevzniknutá strana nebola médiami, a špeciálne niektorými denníkmi, tak protežovaná, ako Progresívne Slovensko. Vzbudzovali očakávania, že príde veľký boom,“ poznamenal Chmelár.
V prvom prieskume verejnej mienky dosiahlo Progresívne Slovensko 1,9 percenta. „Toto je prvý výsledok, netreba ho preceňovať ani podceňovať. Ale vzhľadom na tú mediálnu masáž to nie je terno. A nevieme ani to, čo urobí s politickou scénou, keď nastúpi Beblavého SPOLU. Zatiaľ je to také amatérske, až je to sympatické. Je verejným tajomstvom, že viaceré vznikajúce politické strany mali podplatené prieskumy, aby sa na to voliči chytili. Keď volič v prieskumoch vidí, že je to perspektívne, tak sa pridá,“ povedal Chmelár.
Progresívne Slovensko podľa neho môže paradoxne doplatiť na to, že nefabuluje v čase svojho štartu vymyslené čísla preferencií. „Ak by sa viackrát po sebe potvrdil tento výsledok, možnosť rastu bude veľmi komplikovaná,“ poznamenal Chmelár.
„Progresívne Slovensko deklarovalo, že chce dosahovať 15 – 20 percent. Treba povedať, že aj bez tohto prieskumu je limit tejto strany jednociferný. A ešte komplikovanejšie to bude, ak bude mať takého konkurenta, ako je Spolu. Tieto strany nechcú ísť spolu do volieb a ako argument uvádzajú, že oslovujú rozdielnych voličov. Tieto subjekty však majú teoretickú šancu, len ak pôjdu spolu,“ zhrnul Chmelár.
„V politike nestačí odbornosť, potrebujete aj politikov, ktorí majú čuch na témy a spôsob, ako sa voličom prihovoriť. Táto krajina potrebuje zmenu. Ale keď ju chcete zmeniť, musíte najprv pochopiť ľudí a vychádzať z ich uhlu pohľadu. Inak získate len intelektuálnu scénu,“ dodal.
„Aj Nová väčšina (NOVA) mala podobné ambície,“ upozornil Hrabko, že nie je problém vymyslieť plán, ale realizovať ho. „Tak ako mal Mečiar Dzurindu, tak mal Dzurinda Fica. Kto je vyzývateľom Roberta Fica dnes? Ja to meno neviem povedať. Nie je to ani europoslanec Sulík, ani Igor Matovič, ani v rámci koalície Andrej Danko,“ uzavrel Hrabko.
