Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak bude témy zamerané na väčšinu spoločnosti riešiť koalícia a opozícia sa bude venovať Čistému dňu či otváraniu listov, nepresadí sa. V diskusii s J. HRABKOM to v TABLET.TV uviedol E. CHMELÁR.
Autor Teraz.sk
Bratislava 5. mája (Teraz.sk) – Ak sa ekonomike darí dobre a pozitívne sú aj výhľady na nasledujúce roky, malo by byť prirodzené, že vláda časť týchto výsledkov vráti občanom v podobe sociálnych opatrení. „Ak je štát v dobrej kondícii, zlepšenú ekonomickú situáciu by mali pocítiť bežní ľudia. Je až tragikomické, ak sa ľuďom, keď je štát na tom zle, hovorí, že si treba utiahnuť opasky a keď je na tom dobre, tí istí hovoria, že treba šetriť na horšie časy,“ povedal v diskusii v TABLET.TV vo štvrtok 4. mája politický analytik Eduard Chmelár.
Slovenská národná strana už dlhšie avizuje, že by privítala zavedenie 13. platu, na 1. mája zverejnil Smer-SD návrhy na zvýšenie príplatkov za nočnú a víkendovú prácu, posilnenie štátnej podpory pracovnej mobility a boj proti sociálnemu dumpingu. Dvojicu vládnych strán krátko na to doplnil Most – Híd svojou predstavou o zvýšení nezdaniteľného minima v príjme občanov.
„Neoznačoval by som to naháňaním hlasov. Sú to opatrenia, ktoré mali byť prijaté už dávnejšie, pretože na to máme,“ konštatoval publicista Juraj Hrabko. „Myslím si, že prejde návrh Mostu, aj návrh 13. platu z dielne SNS a prejde aj väčšina z toho, čo avizoval Robert Fico. Je to dobrá správa pre zamestnancov, horšia už pre zamestnávateľov, ktorí to budú musieť platiť,“ poznamenal s tým, že si treba počkať, kým budú tieto návrhy transformované do konkrétnych legislatívnych zmien.
Na margo návrhu Smeru-SD obmedziť možnosti sociálneho dumpingu, teda zamestnávania zahraničných pracovníkov v podnikoch na Slovensku za diskriminačných podmienok, Hrabko poznamenal, že podľa neho ide viac o problém obchádzania zákona, ako chybnej legislatívy. S týmto názorom súhlasil aj Chmelár, podľa ktorého by politici mali aktívne podporovať preskúmanie aktuálneho stavu ohľadom dodržiavania európskych pravidiel pracovných podmienok v prevádzkach.
Stotožňuje sa aj s tým, že aktuálne existujú podmienky na realizáciu sociálnych opatrení.
„Roky som kritizoval Smer za estrády 8. marca a na 1. mája a hovoril som, že radšej by mali prísť s legislatívnymi návrhmi, ako zlepšiť postavenie žien, či zamestnancov. To, že prišiel s nejakými návrhmi, by som vnímal pozitívne. Zdôraznil by som, že sú to zatiaľ iba návrhy,“ doplnil Hrabka Chmelár.
Zároveň poznamenal na to, že opozícia zatiaľ k sociálnej ofenzíve koalície alternatívu nepostavila. „Základný rozdiel je medzi tým, ako dokáže robiť politiku Smer, prípadne vládne strany a ako amatérsky pristupuje k politickým témam súčasná opozícia. Ak chce opozícia niekedy poraziť Roberta Fica, nemôže urobiť ako svoje hlavné témy kauzu Čistý deň alebo otváranie listov a týmto jednoducho žiť niekoľko týždňov až mesiacov. Musia to byť témy, zamerané na väčšinu spoločnosti,“ poznamenal Chmelár.
Premiér Robert Fico zasa podľa neho neargumentoval korektne počas prejavu na prvomájových oslavách, keď zveličoval význam rastu slovenskej ekonomiky v európskom kontexte a za nekorektné považuje aj to, ak porovnáva účasť občanov na týchto oslavách s počtami demonštrantov na protikorupčnom pochode. „Premiér sa na Facebooku sťažoval, že médiá nespočítali, koľko ľudí mu prišlo na 1. mája, na rozdiel od protikorupčného pochodu. Je to úsmevné,“ povedal Chmelár.
Osem až desaťtisíc ľudí prišlo podľa neho na prvého mája do Nitry aj preto, že z nich časť priviezli odborári a lákali ich tam aj štruktúry najsilnejšej vládnej strany. Podľa odhadov päť až desaťtisícová účasť na študentskom pochode je podľa Chmelára iný prípad.
Stredoškolskí študenti David Straka a Karolína Farská aktuálne spolu so študentmi Univerzity Komenského Tomášom Popovičom a Robertom Martinom Hudecom avizujú ďalšiu jednu až dve protikorupčné demonštrácie a petičnú akciu, keďže vláda nevypočula ich požiadavky na odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka, policajného prezidenta Tibora Gašpara a špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
„Požiadavky študentov vypočuté neboli, ale aj premiér uznal, že na rozdiel od podobných politických protestov, tento študentský pochod bol slušný a vyjadril sa k nemu korektne. Tým nehovorím, či správne, ale korektne,“ reagoval Hrabko. Na otázku, aký efekt očakáva od nadchádzajúcich akcií, reagoval, že od nich neočakáva žiadny významnejší politický dopad. „Samozrejme, držím im palce, každý prejav takejto občianskej angažovanosti treba privítať,“ povedal.
„A čo sa týka petície, skončí tak, ako doteraz skončili všetky petície. Až vyzbierajú podpisy, odovzdajú ju do parlamentu. Ak bude stotisíc podpisov, parlament sa ňou bude musieť zaoberať, čiže schváli uznesenie, že petíciu berie na vedomie. Ale aj tak je študentská iniciatíva sympatická a môže prerásť až do politického posolstva,“ povedal Hrabko.
„Myslím si, že úsilie študentov sa buď skončí neúspechom, alebo stratí politickú nevinnosť. Premiér si môže dovoliť ignorovanie preto, že za tým zatiaľ necíti politickú silu a politický projekt,“ doplnil Chmelár. „Zrejme si je zatiaľ istý, že je to niečo, čo ho neohrozuje. Ak to nemá iné pozadie, ako študentská aktivita sa to rozplynie do stratena. Ale Robert Fico riskuje, v tejto spoločnosti dramaticky rastie napätie. Situácia, nie len na Slovensku, ale aj v Európe a na svete je nestabilná a hrozí výbuchom. Prezieravý politik by mal vedieť, kedy vášne tlmiť a kedy niektoré požiadavky uspokojiť,“ dodal Chmelár.
Obaja sa vyjadrili aj k mimoriadnej schôdzi Národnej rady, na ktorej chcela opozícia odvolávať jej predsedu Andreja Danka (SNS). Skončila sa skôr, ako mohla prebehnúť rozprava, koaliční poslanci totiž nepodporili program schôdze.
Na rozdiel od odvolávania členov vlády, kde sa rokovať musí a program sa neschvaľuje, pri odvolávaní parlamentných funkcionárov má koaličná väčšina možnosť schôdzu týmto spôsobom prakticky zrušiť.
„Hovoríme o tom, odkedy je parlament Národnou radou Slovenskej republiky, v Slovenskej národnej rade sa takéto veci ešte nestávali. Spokojná s postupom a hlasovaním, kedy sa neschváli program schôdze, je vždy vládna koalícia a ostatné strany sú znepokojené,“ reagoval Hrabko na otázku, čo bol postoj koaličných poslancov legitímny.
Pripomenul, že keď sa pred časom pripravovala zmena rokovacieho poriadku, sám upozorňoval opozíciu, aby žiadala zrušiť možnosť neschváliť program takejto schôdze. Opoziční poslanci to však neurobili. „Schôdza by nemala byť iba zvolaná, ale aj realizovaná, tak sa ústavné právo nerealizuje. Ale bolo to asi treba dať do zákona,“ dodal Hrabko.
Časť opozície obvinila vedenie NR SR, že pod zámienkou bezpečnostných opatrení číta listy, ktoré im posielajú občania a z tohto dôvodu žiadala konanie mimoriadnej schôdze parlamentu. V zodpovedajúcom usmernení kancelárie NR SR sa totiž hovorí o nakladaní s listami, ktorých pisateľ sa vyjadruje vulgárne, čo podľa opozičných poslancov znamená, že tieto listy v podateľni čítajú.
Kancelár NR SR Daniel Guspan a neskôr aj predseda NR SR Danko však popreli, že by ktokoľvek čítal obsah korešpondencie. Usmernenie o vulgárnosti sa podľa nich týkalo len prípadov, keď boli nadávky napísané na pohľadnici alebo obálke listu. Po poslaneckom grémiu usmernenie zmenili tak, aby z neho body, ktoré kritizovala opozícia, vypadli.
„Jedna vec je trestné konanie voči kancelárovi Guspanovi, ktoré sa môže končiť konštatovaním, že skutok sa nestal. Druhá vec je, že možné porušenie ústavných práv dať na súd. Aby súd vyriekol, že právo porušené bolo a už sa táto situácia nemohla opakovať,“ odpovedal Hrabko na otázku, či je možné nejako ďalej konať v prípade podozrenia z porušenia listového tajomstva.
„Andrej Danko sa vyjadril, že ani len neodvolá kancelára a sú ochotní sa dohodnúť len na tom, že budú otvárať listy len v prítomnosti poslancov. Ale fakt je, že opozícia nemá taktiku. Len rýpe, ale nemá premyslené kroky dopredu,“ reagoval Chmelár.
Obaja komentovali aj turbulentný vývoj u nášho západného suseda. Diskutovali v čase, keď už bolo medializované rozhodnutie českého premiéra Bohuslava Sobotku (ČSSD) podať demisiu, ale ešte nebolo známe, že sa napokon rozhodol inak. Keďže prezident demisiu premiéra nechápal automaticky ako pád celej vlády, český predseda vlády napokon demisiu nepodal a žiada len odvolanie ministra financií Andreja Babiša (ANO).
„Bol to akýsi vabank. V polovici októbra sú tam voľby, treba si uvedomiť, kto má aké preferencie. Hnutie ANO Andreja Babiša výrazne vedie pred sociálnymi demokratmi Bohuslava Sobotku,“ komentoval Hrabko Sobotkov pôvodný plán s demisiou. Český premiér podľa neho nechce niesť zodpovednosť za Babišove ekonomické kauzy, tým si však zatvára dvere k spolupráci s týmto politikom aj do budúcnosti. „Po voľbách bude asi ťažko sedieť s Babišom v jednej vláde. Ak to volebné výsledky umožnia, ČSSD bude môcť ísť do vlády s ANO, ale Bohuslav Sobotka ako osoba bude môcť byť v takejto vláde iba ťažko,“ upresnil Hrabko.
„Moja prvá reakcia bola, že u Sobotku sa objavili nejaké zvláštne šachové schopnosti, ktoré som u neho doteraz nebadal,“ povedal Chmelár. „Mohol urobiť takýto vabank a pokúsiť sa urobiť z volieb referendum o Babišovi. Ale ak urobíte takýto prekvapujúci krok, robíte ho preto, aby ste moment prekvapenia využili a mali určitý náskok pred protivníkom. Ale ubehli dva dni a zdá sa, že Sobotka nemá žiaden plán a zaskočil aj členov vedenia ČSSD. A nie len svoj osud, ale aj osud ČSSD dal do rúk prezidenta,“ povedal Chmelár ešte pred tým, ako svoje rozhodnutie zmenil samotný Sobotka.
Slovenská národná strana už dlhšie avizuje, že by privítala zavedenie 13. platu, na 1. mája zverejnil Smer-SD návrhy na zvýšenie príplatkov za nočnú a víkendovú prácu, posilnenie štátnej podpory pracovnej mobility a boj proti sociálnemu dumpingu. Dvojicu vládnych strán krátko na to doplnil Most – Híd svojou predstavou o zvýšení nezdaniteľného minima v príjme občanov.
„Neoznačoval by som to naháňaním hlasov. Sú to opatrenia, ktoré mali byť prijaté už dávnejšie, pretože na to máme,“ konštatoval publicista Juraj Hrabko. „Myslím si, že prejde návrh Mostu, aj návrh 13. platu z dielne SNS a prejde aj väčšina z toho, čo avizoval Robert Fico. Je to dobrá správa pre zamestnancov, horšia už pre zamestnávateľov, ktorí to budú musieť platiť,“ poznamenal s tým, že si treba počkať, kým budú tieto návrhy transformované do konkrétnych legislatívnych zmien.
Na margo návrhu Smeru-SD obmedziť možnosti sociálneho dumpingu, teda zamestnávania zahraničných pracovníkov v podnikoch na Slovensku za diskriminačných podmienok, Hrabko poznamenal, že podľa neho ide viac o problém obchádzania zákona, ako chybnej legislatívy. S týmto názorom súhlasil aj Chmelár, podľa ktorého by politici mali aktívne podporovať preskúmanie aktuálneho stavu ohľadom dodržiavania európskych pravidiel pracovných podmienok v prevádzkach.
Stotožňuje sa aj s tým, že aktuálne existujú podmienky na realizáciu sociálnych opatrení.
„Roky som kritizoval Smer za estrády 8. marca a na 1. mája a hovoril som, že radšej by mali prísť s legislatívnymi návrhmi, ako zlepšiť postavenie žien, či zamestnancov. To, že prišiel s nejakými návrhmi, by som vnímal pozitívne. Zdôraznil by som, že sú to zatiaľ iba návrhy,“ doplnil Hrabka Chmelár.
Zároveň poznamenal na to, že opozícia zatiaľ k sociálnej ofenzíve koalície alternatívu nepostavila. „Základný rozdiel je medzi tým, ako dokáže robiť politiku Smer, prípadne vládne strany a ako amatérsky pristupuje k politickým témam súčasná opozícia. Ak chce opozícia niekedy poraziť Roberta Fica, nemôže urobiť ako svoje hlavné témy kauzu Čistý deň alebo otváranie listov a týmto jednoducho žiť niekoľko týždňov až mesiacov. Musia to byť témy, zamerané na väčšinu spoločnosti,“ poznamenal Chmelár.
Premiér Robert Fico zasa podľa neho neargumentoval korektne počas prejavu na prvomájových oslavách, keď zveličoval význam rastu slovenskej ekonomiky v európskom kontexte a za nekorektné považuje aj to, ak porovnáva účasť občanov na týchto oslavách s počtami demonštrantov na protikorupčnom pochode. „Premiér sa na Facebooku sťažoval, že médiá nespočítali, koľko ľudí mu prišlo na 1. mája, na rozdiel od protikorupčného pochodu. Je to úsmevné,“ povedal Chmelár.
Osem až desaťtisíc ľudí prišlo podľa neho na prvého mája do Nitry aj preto, že z nich časť priviezli odborári a lákali ich tam aj štruktúry najsilnejšej vládnej strany. Podľa odhadov päť až desaťtisícová účasť na študentskom pochode je podľa Chmelára iný prípad.
Protikorupčné pochody
Stredoškolskí študenti David Straka a Karolína Farská aktuálne spolu so študentmi Univerzity Komenského Tomášom Popovičom a Robertom Martinom Hudecom avizujú ďalšiu jednu až dve protikorupčné demonštrácie a petičnú akciu, keďže vláda nevypočula ich požiadavky na odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka, policajného prezidenta Tibora Gašpara a špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
„Požiadavky študentov vypočuté neboli, ale aj premiér uznal, že na rozdiel od podobných politických protestov, tento študentský pochod bol slušný a vyjadril sa k nemu korektne. Tým nehovorím, či správne, ale korektne,“ reagoval Hrabko. Na otázku, aký efekt očakáva od nadchádzajúcich akcií, reagoval, že od nich neočakáva žiadny významnejší politický dopad. „Samozrejme, držím im palce, každý prejav takejto občianskej angažovanosti treba privítať,“ povedal.
„A čo sa týka petície, skončí tak, ako doteraz skončili všetky petície. Až vyzbierajú podpisy, odovzdajú ju do parlamentu. Ak bude stotisíc podpisov, parlament sa ňou bude musieť zaoberať, čiže schváli uznesenie, že petíciu berie na vedomie. Ale aj tak je študentská iniciatíva sympatická a môže prerásť až do politického posolstva,“ povedal Hrabko.
„Myslím si, že úsilie študentov sa buď skončí neúspechom, alebo stratí politickú nevinnosť. Premiér si môže dovoliť ignorovanie preto, že za tým zatiaľ necíti politickú silu a politický projekt,“ doplnil Chmelár. „Zrejme si je zatiaľ istý, že je to niečo, čo ho neohrozuje. Ak to nemá iné pozadie, ako študentská aktivita sa to rozplynie do stratena. Ale Robert Fico riskuje, v tejto spoločnosti dramaticky rastie napätie. Situácia, nie len na Slovensku, ale aj v Európe a na svete je nestabilná a hrozí výbuchom. Prezieravý politik by mal vedieť, kedy vášne tlmiť a kedy niektoré požiadavky uspokojiť,“ dodal Chmelár.
Mimoriadna schôdza
Obaja sa vyjadrili aj k mimoriadnej schôdzi Národnej rady, na ktorej chcela opozícia odvolávať jej predsedu Andreja Danka (SNS). Skončila sa skôr, ako mohla prebehnúť rozprava, koaliční poslanci totiž nepodporili program schôdze.
Na rozdiel od odvolávania členov vlády, kde sa rokovať musí a program sa neschvaľuje, pri odvolávaní parlamentných funkcionárov má koaličná väčšina možnosť schôdzu týmto spôsobom prakticky zrušiť.
„Hovoríme o tom, odkedy je parlament Národnou radou Slovenskej republiky, v Slovenskej národnej rade sa takéto veci ešte nestávali. Spokojná s postupom a hlasovaním, kedy sa neschváli program schôdze, je vždy vládna koalícia a ostatné strany sú znepokojené,“ reagoval Hrabko na otázku, čo bol postoj koaličných poslancov legitímny.
Pripomenul, že keď sa pred časom pripravovala zmena rokovacieho poriadku, sám upozorňoval opozíciu, aby žiadala zrušiť možnosť neschváliť program takejto schôdze. Opoziční poslanci to však neurobili. „Schôdza by nemala byť iba zvolaná, ale aj realizovaná, tak sa ústavné právo nerealizuje. Ale bolo to asi treba dať do zákona,“ dodal Hrabko.
Časť opozície obvinila vedenie NR SR, že pod zámienkou bezpečnostných opatrení číta listy, ktoré im posielajú občania a z tohto dôvodu žiadala konanie mimoriadnej schôdze parlamentu. V zodpovedajúcom usmernení kancelárie NR SR sa totiž hovorí o nakladaní s listami, ktorých pisateľ sa vyjadruje vulgárne, čo podľa opozičných poslancov znamená, že tieto listy v podateľni čítajú.
Kancelár NR SR Daniel Guspan a neskôr aj predseda NR SR Danko však popreli, že by ktokoľvek čítal obsah korešpondencie. Usmernenie o vulgárnosti sa podľa nich týkalo len prípadov, keď boli nadávky napísané na pohľadnici alebo obálke listu. Po poslaneckom grémiu usmernenie zmenili tak, aby z neho body, ktoré kritizovala opozícia, vypadli.
„Jedna vec je trestné konanie voči kancelárovi Guspanovi, ktoré sa môže končiť konštatovaním, že skutok sa nestal. Druhá vec je, že možné porušenie ústavných práv dať na súd. Aby súd vyriekol, že právo porušené bolo a už sa táto situácia nemohla opakovať,“ odpovedal Hrabko na otázku, či je možné nejako ďalej konať v prípade podozrenia z porušenia listového tajomstva.
„Andrej Danko sa vyjadril, že ani len neodvolá kancelára a sú ochotní sa dohodnúť len na tom, že budú otvárať listy len v prítomnosti poslancov. Ale fakt je, že opozícia nemá taktiku. Len rýpe, ale nemá premyslené kroky dopredu,“ reagoval Chmelár.
Česká vládna kríza
Obaja komentovali aj turbulentný vývoj u nášho západného suseda. Diskutovali v čase, keď už bolo medializované rozhodnutie českého premiéra Bohuslava Sobotku (ČSSD) podať demisiu, ale ešte nebolo známe, že sa napokon rozhodol inak. Keďže prezident demisiu premiéra nechápal automaticky ako pád celej vlády, český predseda vlády napokon demisiu nepodal a žiada len odvolanie ministra financií Andreja Babiša (ANO).
„Bol to akýsi vabank. V polovici októbra sú tam voľby, treba si uvedomiť, kto má aké preferencie. Hnutie ANO Andreja Babiša výrazne vedie pred sociálnymi demokratmi Bohuslava Sobotku,“ komentoval Hrabko Sobotkov pôvodný plán s demisiou. Český premiér podľa neho nechce niesť zodpovednosť za Babišove ekonomické kauzy, tým si však zatvára dvere k spolupráci s týmto politikom aj do budúcnosti. „Po voľbách bude asi ťažko sedieť s Babišom v jednej vláde. Ak to volebné výsledky umožnia, ČSSD bude môcť ísť do vlády s ANO, ale Bohuslav Sobotka ako osoba bude môcť byť v takejto vláde iba ťažko,“ upresnil Hrabko.
„Moja prvá reakcia bola, že u Sobotku sa objavili nejaké zvláštne šachové schopnosti, ktoré som u neho doteraz nebadal,“ povedal Chmelár. „Mohol urobiť takýto vabank a pokúsiť sa urobiť z volieb referendum o Babišovi. Ale ak urobíte takýto prekvapujúci krok, robíte ho preto, aby ste moment prekvapenia využili a mali určitý náskok pred protivníkom. Ale ubehli dva dni a zdá sa, že Sobotka nemá žiaden plán a zaskočil aj členov vedenia ČSSD. A nie len svoj osud, ale aj osud ČSSD dal do rúk prezidenta,“ povedal Chmelár ešte pred tým, ako svoje rozhodnutie zmenil samotný Sobotka.
