Od roku 1989 sme mali už veľa označení vlád. Bol tu kabinet národného porozumenia, vláda národnej obete, z tých, nie tak dávnych zostáv napríklad vláda samovrahov Miloša Zemana. Tak ako pomenovať kabinet Andreja Babiša, ktorý sa ujíma exekutívnej moci?

Hlavne rýchlo do opozície

Najskôr ako vláda národného zúfalstva. Prvým zúfalcom je samotný predseda hnutia Andrej Babiš. Skvostne vyhral, perfektne mu šliape celá jeho stranícka mašinéria, ale čo z toho – väčšina to nie je a zvyšok strán silno odpudzuje.

Aj keby sto krát obvinil políciu a justíciu, že si jeho trestné stíhanie vymysleli, stále tu je. A v takýto moment existuje iba jedno čisté, hoci kruté riešenie – odstúpiť bokom a prenechať funkciu premiéra nejakému spoľahlivému straníkovi.

Ale toho nie je Babiš schopný. Alebo ešte horšie. Nikto ho do toho ani nenúti. A sme pri ďalších zúfalcoch. Demokratický tábor počnúc ODS, cez Pirátov, ČSSD, KDÚ-ČSL, TOP 09 až k najmenšiemu hnutiu STAN, sa rozhodli namiesto zvolenia jasnej povolebnej stratégie usporiadať olympiádu, kto najrýchlejšie dobehne do opozície.

Časy sú vynikajúce, ale zostáva nám tu prekvapený Babiš, ktorého výmenou za podporu v Snemovni nikto nenúti k opusteniu premiérskeho úradu, vzdania sa ministerstva vnútra a ručenia za proúnijný vývoj republiky.
Že je táto stratégia úplne nezmyselná, dokázal aj prieskum agentúry Kantar. V prípade voličov ČSSD 55 percent nesúhlasí s povolebným vyjednávaním. Zjavne ani Ľudovému domu nestačí volebný výprask, stále znova sa musí presvedčovať, že svojich voličov na odmietaní Babiša neutiahne. A aj u ľudovcov je výrazný tretinový nesúhlas.
ČSSD a KDÚ-ČSL si svoju zlú stratégiu uvedomili, ale bohužiaľ neskoro, menšinová vláda bez jasnej podpory sa už zrodila a všetci dúfajú, že príde druhý pokus. Zatiaľ tak aspoň nadbiehajú Babišovi podporou rozpočtu na budúci rok.

Extrémna pätina na koni

V mnohých ohľadoch sú zúfalcami isto aj komunisti a prívrženci Tomia Okamuru, ale rozhodne nie v povolebnom vyjednávaní. Protestná pätina hlasov bola doposiaľ vo všetkých voľbách, ale teraz sa jej podarilo vystúpiť do centra diania. Výbory v Snemovni tak ovládajú úplne neprijateľní ľudia a demokrati, ktorí bohorovne čakali na druhý pokus, začínajú byť nervózni z toho, či Babišov prvý kabinet nemôžu k väčšine dostať práve hlasy extrémistov.

A boja sa právom. Predseda KSČM Vojtech Filip aj predseda SPD Tomio Okamura veľmi dobre vedia, že horšie rozohrané to už nikdy demokrati mať nebudú a tak nemusia čakať na druhý Babišov pokus a do chomúta mu rovno vbehnú už teraz.

Tri koalície namiesto jednej

Nech už fandíme komukoľvek, objektívne vzaté, tak hrozné zostavovanie vlády sme tu po roku 1989 ešte nemali. Premiéra ťažia nielen tiene minulosti, ale tiež rozpojil obsadzovanie Snemovne, schvaľovanie rozpočtu a zostavovanie vlády. Rozumne tak vytvoril tri rôzne koalície – a to úplne v medziach ústavy – ale ide tým proti zmyslu ústavného poriadku.

Demokrati môžu štyri roky presviedčať voličov na námestiach, že od toho prekliateho Babiša žiadnu relevantnú ponuku nedostali, ale nikoho to nebude zaujímať. Politika je o tom, čo so zverenými hlasmi dokážu uhrať. A oni iba vyložili karty a utiekli do opozície. Špeciálne pre ČSSD je to samovražedná stratégia, pretože ostreľovať zľava kabinet podporovaný KSČM, bude mission impossible.

Jediným víťazom povolebného chaosu je tak extrém, ktorý v týchto voľbách nijako zázračne nebodoval, ale pretože nikto nechcel zo zeme zdvihnúť moc, ktorá sa tam váľala, tak sa úplne zbytočne stal hýbateľom diania.
Všeobecná zúfalosť

Isto, Babišova vláda je zatiaľ iba menovaná, bitka o dôveru ju ešte čaká. Nemusí ju dostať a rýchlo sa dostaneme k niečomu lepšiemu. Ale bude sa už bohužiaľ štartovať z oveľa horších pozícií, ako boli prvý deň po voľbách. Extrém vyplienil Snemovňu, Babiš preukázal, že môže exekutíve vládnuť aj bez dôvery a Snemovňa mu napriek tomu schvaľuje rozpočet.

Nie, nejde to pomenovať inak – nastupuje vláda národného zúfalstva.