Rozhovor s Evou Veselou, dcérou Františka Krištofa Veselého

-Aký bol váš otec v súkromí?-



Spätne si myslím, že bol veľmi dobrý, ale vedel byť aj prísny. Mal ma až príliš rád. Hovoril, že jediné, čo ho zachránilo, predtým aby sa nezbláznil, že má dcéru, bola kniha Selmy Lagerlöfovej Cisár z Portugálie. Mám po otcovi rodný jazyk slovenčinu. Mali sme s otcom veľa spoločných záujmov. Nebola televízia, tak sme strašne veľa čítali. Nosila som knihy z knižníc, aj som ich kupovala a predbiehali sme sa, kto viac prečíta. Prečítali sme priemerne štyri knihy za mesiac.



-Aké máte spomienky na širokú škálu jeho profesionálnych aktivít?-



Otca som si užívala tak, že keď pracoval, prišiel na obed. Potom zase odišiel kvôli skúškam a gremiálkam, predstavenia mal skoro denno-denne. Následne pribudol rozhlas a televízia, čiže bol dosť vyťažený. Ľutujem, že sa nenahrávali divadelné predstavenia, pretože v každej úlohe bol perfektný. Účinkoval tiež v estrádach, na ktoré ma brával. Prázdniny majú však aj herci.

Boli sme radi, že počas sviatkov ako Veľká noc a Vianoce sme mohli byť viac spolu. Ale pamätám si ho aj tak, že keď herci večer vystupujú, nevedia hneď spať, a tak sa u nás hrávali karty alebo viedli debaty. Takého otca by som každému dopriala. A v čom bol elegantný? Nemal rád papučovú kultúru. Keď k nám prišla návšteva, nikto sa nesmel vyzuť. Proste mal rád, keď sú elegantní aj iní ľudia. Sledoval tiež čo je v móde a k veku sa aj primerane obliekal. Doma nikdy nenosil tepláky, i tam sa pekne obliekal, nanajvýš si dal krajší župan.



-Prečo ho to lákalo stále do rodnej Skalice?-



Mal tam babku, ktorá ho vychovávala. Babička bola veľká Slovenka a vychovala v ňom lásku k Slovensku. Vždy ho to ťahalo naspäť - sem. Odhadujem, že akonáhle ho do Bratislavy, do Slovenského národného divadla volal Janko Blaho zo Skalice, tak hneď na to zareagoval a tešil sa. Hoci v Maďarsku mal ako herec a spevák veľký úspech. Bola to jeho túžba po domove.



-Mal obľúbených hercov? Chodieval aj do kina?-



Chodieval veľmi často do kina. Mal obľúbených zahraničných hercov, boli to veľké mená ako Spencer Tracy, Clark Gable, Greta Garbo a z našich Jan Werich. Medzi obľúbených patril aj Ján Borodáč, ktorý ho chcel zamestnať v činohre, čo odmietol a niekedy to ľutoval. A samozrejme Karol L. Zachar, s ktorým sa kamarátil, tiež s Martinom Gregorom. Obdivoval hercov, ktorí hrali prirodzene.



-Ktorí boli jeho obľúbení speváci?-



Jeho obľúbený spevák bol Bing Crosby, či Louis Armstrong. Doma sme mali zbierku rôznych platní všetkých vtedy vychytených spevákov či hercov.



-Ktoré jeho pesničky boli pre vašu rodinu tie najobľúbenejšie?-



Páčila sa mi Vieska pod horami – má dobrý rytmus aj švih. Moja mama mala zase obľúbenú pesničku Svitá, ktorá jej pripomínala Crosbyho Goodnight sweatheart. Ja som mala rada aj V tom skalickom zelenom hájičku. Brala som môjho otca, keď spieval, že je to jeho práca, zamestnanie. Bolo to niečo, čo k rodine ani tak nepatrilo. Doma sme spievavali nanajvýš na sviatky koledy. Inak sme si púšťali hudbu a to od modernej, cez operety až po opery.



-Spomínate si na komickú príhodu z detstva so svojim otcom?-



Spomínam si na jednu príhodu, ale tá začierni mňa. Keď k nám prišli známi, vždy sa na tom smiali. Keď som bola malá, tak ma otec zobral do Skalice. Prvýkrát som tam bola asi ako 7-ročná. Po Skalici išiel povoz ťahaný volmi. A ja keď som to zbadala, otočila som sa k otcovi, že či tu ani kone nemajú? V tej dobe to tam bolo bežné, ale ja som to z mesta nepoznala. Teraz žasnem, aká je Skalica pekná.



- Bývate v tesnej blízkosti bratislavskej Novej scény, ktorú váš otec spoluzakladal. Aký je to pocit, keď idete okolo?-



Mám veľmi dobrý pocit, lebo mojim druhým domovom bolo divadlo. Otec ma brával dosť často do divadla, takže som sa tam cítila ako doma. Keď idem okolo, je mi to dávno známe a blízke. A keď niekoho z hercov stretnem, sú fantastickí. Všetci ma poznajú po mene - cítim sa ako v jednej veľkej rodine. Dodnes sa traduje medzi hercami veta ´Evičke by sa to páčilo´. Otec totiž často chodil na estrády a tam dostávali rôzne dary. Keď niečo zbadal, napríklad keramický tanier, tak oslovil ľudí ohľadne kúpy. Nehovoril vo svojom mene, ale že ´Evičke by sa to páčilo´. A tak sa traduje, že keď herci niekam idú a niečo pekné zbadajú, použijú slogan ´Evičke by sa to páčilo´.



-Ako vnímate interpretáciu piesní vášho otca inými autormi?-



V prvom rade mi tam chýba otec, lebo ho nepretromfnú. Som veľmi rada, keď sa interpretujú jeho piesne, lebo si to zaslúžia. Nebohý Milan Lasica to svojim štýlom veľmi dobre spieval s Hot Serenaders. Aj keď to nikdy otec nepovedal, Lasica a Satinský ho mali vždy strašne radi. Obdivovali ho a vážili si ho.

Prečítajte si aj: Legenda František K. Veselý sa narodil pred 120 rokmi

-Poznal sa váš otec s bratislavskou koloritnou postavičkou so Schöne Nacim?-



Budete sa čudovať, ale ja som ho tiež zažila. Jednu dobu chodil aj k nám prášiť koberce. On tak zvláštne rozprával, tak prešpurácky, všetky jazyky dokopy. A vždy povedal, že on nie je Schöne Naci, ale je Pekný Náci. Bolo to po vojne a všetci sme si museli dávať pozor, aby sme ho tak neoslovili, lebo sa ho to dotklo. Vtedy ani neprišiel prášiť koberce. Obliekol sa ako elegán a išiel sa radšej po korze prechádzať s tým svojím cylindrom.



- Máte súrodencov?-



Bola som sama, nemala som súrodencov. Myslím si, že otec bol stále v stresoch, aj keď si to nikdy nepriznal. Tiež počas vojny, neustále vystúpenia, 11-krát sa sťahovali. Mal taký kočovný život, nič pokojné. Po vojne sa to trochu ustálilo. Mama vždy hovorievala, že som sa narodila preto, lebo bola s kamarátkou v Poděbradoch na liečení, tak že sa tam ´ukľúdnila´.



-O vašom otcovi bolo napísaných a sfilmovaných viacero dokumentov. Ako ich vnímate?-



Všetko je v poriadku, len jedinú vec by som dala na pravú mieru. Nebohý Laco Zrubec voľakedy uverejnil dobrý seriál o otcovi v časopise Život. Napísal aj knihu o otcovi Dedinka v údolí. Niektoré state v tejto knihe však celkom nezodpovedajú skutočnosti. Spomína napríklad, že otec sa bál na poľovačkách, ale on sa pritom vôbec nebál. Uverejnili to asi preto, lebo keď bol u nás Zrubec, moja mama spomenula, že Andrej Bagar sa tak bál pri love diviakov, že vyliezol na strom. Tak to otočili na môjho otca, avšak on sa nebál ničoho. Naopak, bol veľmi odvážny a až príliš niekedy riskoval. Voľakedy chodieval aj ako dieťa pomáhať na poľovačky.



-Nasledovali ste svojho otca v jeho šľapajach?-



Ako malé dieťa som údajne krásne spievala a hrala na klavíri. Bola som rodený talent na balet, no kvôli problému s kolenami som musela prestať. No, napokon, ako stomatológ, som musela pri práci prihliadať na vzhľad a estetiku. Až do minulého roku som 50 rokov pracovala ako stomatológ – čeľustný ortopéd. Od tohto roku som na dôchodku.



-Čo by ste dodali záverom?-



Sme rodina Veselých. Je mi strašne smiešne, keď niekto povie, že od otcovho narodenia uplynie 120 rokov. Vtedy si pripadám stará ako Matuzalem, hoci sa tak necítim. A ešte pridám na záver príhodu - rozprávala mi ju riaditeľka hudobnej školy, ktorá skúšala svoju dcéru z dejepisu. Opýtala sa jej, kto objavil Ameriku a popritom sa jej snažila napomôcť – no Kri.... a dcéra jej s radosťou zahlásila odpoveď: Krištof Veselý.