Európska únia ostane kľúčovým politickým partnerom USA bez ohľadu na to, ktorý kandidát voľby vyhrá, povedal v TASR TV zahraničnopolitický analytik a bývalý minister zahraničných vzťahov SR P. Demeš.
Autor Teraz.sk
Bratislava 3. novembra (Teraz.sk) - V Ústave Spojených štátov amerických je podľa zahraničnopolitického analytika a bývalého ministra zahraničných vzťahov SR Pavla Demeša explicitne stanovené, že sa voľby prezidenta musia konať vždy v utorok po prvom novembrovom pondelku. „Má to praktické vysvetlenie. Voľby boli takto koncipované pred viac ako 200 rokmi, kedy boli Spojené štáty americké poľnohospodárskou krajinou. Voľby boli už po žatve, ale ešte pred zimou. A v utorok preto, že Amerika je veľká krajina, na voľby bolo treba cestovať a v nedeľu treba ísť do kostola,“ poznamenal Demeš v diskusii na TASR TV.
Pevne sú podľa neho stanovené aj ďalšie volebné termíny, vrátane toho, že víťazný kandidát skladá prísahu a ujíma sa funkcie na poludnie 20. januára nasledujúceho roku.
Aktuálne prezidentské voľby podľa neho prebiehajú v neštandardnom kontexte koronavírusovej krízy a očakávaná mimoriadne vysoká účasť podľa neho naznačuje, že ich samotní Američania považujú za dôležitú politickú križovatku. „V týchto voľbách je asi 230 miliónov oprávnených voličov a okolo sto miliónov volí predčasne, či už vhodením lístku alebo poštou. Je to bezprecedentná situácia,“ povedal.
Kľúčové pri výbere kandidáta sú podľa Demeša pre Američanov najmä ekonomické a sociálne témy, veľkú úlohu zohráva aj prístup k riešeniu pandémie koronavírusu. „Zahraničná politika je v prioritách voličov podľa prieskumných agentúr asi na šiestom mieste,“ upozornil Demeš.
Dodal, že Európska únia (EÚ) ostane kľúčovým politickým partnerom USA bez ohľadu na to, ktorý z dvoch kandidátov zvíťazí, rozdiely v prístupe k zahraničnej politike sú však viditeľné.
Zatiaľ čo kandidát Demokratickej strany Joe Biden je podľa Demeša dlhoročný znalec zahraničných vzťahov a uprednosťňuje multilaterálne riešenia, vrátane podpory demokracie a ľudských práv, koncept aktuálneho prezidenta a republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa smeruje viac transakčným riešeniam konkrétnych otázok tak, aby v nich získal konkrétnu výhodu pre USA.
„Trump zrušil Parížsku klimatickú dohodu, vystupuje zo Svetovej zdravotníckej organizácie. Zmenil aj niektoré vzťahy k Európskej únii, napríklad sa mu páčil brexit. Silná jednotná Európska únia sa mu páči menej ako možnosť vyjednávať s jednotlivými súčasťami,“ poznamenal Demeš s tým, že Joe Biden sa už zaviazal v prípade svojho víťazstva dohodu z Paríža podpísať opäť.
Na druhej strane, Donald Trump mal podľa Pavla Demeša dlhé roky nadštandardne dobrý vzťah s našimi poľskými susedmi a jeho minister zahraničných vecí Mike Pompeo pred rokom navštívil aj Bratislavu. Za skôr pozitívny označil Demeš aj postoj Donalda Trumpa k Severoatlantickej aliancii.
Aktuálne americké voľby sú podľa Demeša výrazne ovplyvnené témou koronavírusu. „Spojené štáty sú rekordmanom v počte úmrtí na COVID-19, doposiaľ tam zomrelo viac ako 220 000 ľudí. Je to obrovská rana, ktorú v dôsledku pandémie zakúšajú. Došlo tam k ekonomickému a sociálnemu prepadu a k polarizácii spoločnosti,“ povedal.
Ak by nedošlo k pandémii, bol by podľa Demeša pravdepodobne favoritom volieb Donald Trump. Z Trumpovho zľahčovania problému v začiatkoch epidémie však podľa neho benefituje Biden, ktorý vedie aj vo väčšine prieskumov. „Je to zložité, prieskum verejnej mienky často niečo ukazuje, ale napokon sentimentálny moment v úplnej koncovke môže spôsobiť, že kandidát na seba strhne pozornosť,“ poznamenal Demeš.
Voľby podľa neho môžu popri štandardnej kampani ovplyvniť aj „špinavé“ metódy negatívnych kampaní a sociálne siete, ktoré do istej miery odsúvajú do úzadia donedávna ešte superdominantné televízne diskusie.
„Volebný systém v USA je jednokolový, voľby sú v jeden deň a prináša veľa prekvapení. Môže sa tak stať aj v týchto voľbách. Nejde o priame voľby, kedy sa len sčítajú hlasy, ktorý kandidát má viac. Do procesu sú zapojení tzv. volitelia, ktorých má každý štát toľko, koľko má politikov v Kongrese,“ upozornil Demeš.
„Napríklad najväčší z amerických štátov, Kalifornia, má 55 voliteľov a najmenej majú malé štáty, troch voliteľov. Je to historicky zariadené takto, aby štáty, ktoré sú veľké na počet obyvateľov, neprevalcovali tie malé. Voliteľov je spolu 538, to znamená, že na víťazstvo potrebuje kandidát aspoň 270 voliteľov,“ povedal.
V amerických voľbách súťažia dvaja kandidáti, ktorých vygenerujú primárne voľby v prostredí Demokratickej a Republikánskej strany. „Rozdiel v porovnaní s Európou je aj ten, že kandidáti počas putovania po krajine a oslovovania voličov prostredníctvom reklamy alebo televíznych duelov, musia nazbierať obrovské množstvo peňazí. Obaja kandidáti nafundraisovali okolo jeden a pol miliardy dolárov. To sú verejné informácie. V Amerike sa berie ako plus, ak kandidát dokáže od jednotlivcov a korporácií získať veľa peňazí,“ poznamenal Demeš.
Pevne sú podľa neho stanovené aj ďalšie volebné termíny, vrátane toho, že víťazný kandidát skladá prísahu a ujíma sa funkcie na poludnie 20. januára nasledujúceho roku.
Aktuálne prezidentské voľby podľa neho prebiehajú v neštandardnom kontexte koronavírusovej krízy a očakávaná mimoriadne vysoká účasť podľa neho naznačuje, že ich samotní Američania považujú za dôležitú politickú križovatku. „V týchto voľbách je asi 230 miliónov oprávnených voličov a okolo sto miliónov volí predčasne, či už vhodením lístku alebo poštou. Je to bezprecedentná situácia,“ povedal.
Kľúčové pri výbere kandidáta sú podľa Demeša pre Američanov najmä ekonomické a sociálne témy, veľkú úlohu zohráva aj prístup k riešeniu pandémie koronavírusu. „Zahraničná politika je v prioritách voličov podľa prieskumných agentúr asi na šiestom mieste,“ upozornil Demeš.
Dodal, že Európska únia (EÚ) ostane kľúčovým politickým partnerom USA bez ohľadu na to, ktorý z dvoch kandidátov zvíťazí, rozdiely v prístupe k zahraničnej politike sú však viditeľné.
Zatiaľ čo kandidát Demokratickej strany Joe Biden je podľa Demeša dlhoročný znalec zahraničných vzťahov a uprednosťňuje multilaterálne riešenia, vrátane podpory demokracie a ľudských práv, koncept aktuálneho prezidenta a republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa smeruje viac transakčným riešeniam konkrétnych otázok tak, aby v nich získal konkrétnu výhodu pre USA.
„Trump zrušil Parížsku klimatickú dohodu, vystupuje zo Svetovej zdravotníckej organizácie. Zmenil aj niektoré vzťahy k Európskej únii, napríklad sa mu páčil brexit. Silná jednotná Európska únia sa mu páči menej ako možnosť vyjednávať s jednotlivými súčasťami,“ poznamenal Demeš s tým, že Joe Biden sa už zaviazal v prípade svojho víťazstva dohodu z Paríža podpísať opäť.
Na druhej strane, Donald Trump mal podľa Pavla Demeša dlhé roky nadštandardne dobrý vzťah s našimi poľskými susedmi a jeho minister zahraničných vecí Mike Pompeo pred rokom navštívil aj Bratislavu. Za skôr pozitívny označil Demeš aj postoj Donalda Trumpa k Severoatlantickej aliancii.
Voľby a koronavírus
Aktuálne americké voľby sú podľa Demeša výrazne ovplyvnené témou koronavírusu. „Spojené štáty sú rekordmanom v počte úmrtí na COVID-19, doposiaľ tam zomrelo viac ako 220 000 ľudí. Je to obrovská rana, ktorú v dôsledku pandémie zakúšajú. Došlo tam k ekonomickému a sociálnemu prepadu a k polarizácii spoločnosti,“ povedal.
Ak by nedošlo k pandémii, bol by podľa Demeša pravdepodobne favoritom volieb Donald Trump. Z Trumpovho zľahčovania problému v začiatkoch epidémie však podľa neho benefituje Biden, ktorý vedie aj vo väčšine prieskumov. „Je to zložité, prieskum verejnej mienky často niečo ukazuje, ale napokon sentimentálny moment v úplnej koncovke môže spôsobiť, že kandidát na seba strhne pozornosť,“ poznamenal Demeš.
Voľby podľa neho môžu popri štandardnej kampani ovplyvniť aj „špinavé“ metódy negatívnych kampaní a sociálne siete, ktoré do istej miery odsúvajú do úzadia donedávna ešte superdominantné televízne diskusie.
„Volebný systém v USA je jednokolový, voľby sú v jeden deň a prináša veľa prekvapení. Môže sa tak stať aj v týchto voľbách. Nejde o priame voľby, kedy sa len sčítajú hlasy, ktorý kandidát má viac. Do procesu sú zapojení tzv. volitelia, ktorých má každý štát toľko, koľko má politikov v Kongrese,“ upozornil Demeš.
Systém volieb
„Napríklad najväčší z amerických štátov, Kalifornia, má 55 voliteľov a najmenej majú malé štáty, troch voliteľov. Je to historicky zariadené takto, aby štáty, ktoré sú veľké na počet obyvateľov, neprevalcovali tie malé. Voliteľov je spolu 538, to znamená, že na víťazstvo potrebuje kandidát aspoň 270 voliteľov,“ povedal.
V amerických voľbách súťažia dvaja kandidáti, ktorých vygenerujú primárne voľby v prostredí Demokratickej a Republikánskej strany. „Rozdiel v porovnaní s Európou je aj ten, že kandidáti počas putovania po krajine a oslovovania voličov prostredníctvom reklamy alebo televíznych duelov, musia nazbierať obrovské množstvo peňazí. Obaja kandidáti nafundraisovali okolo jeden a pol miliardy dolárov. To sú verejné informácie. V Amerike sa berie ako plus, ak kandidát dokáže od jednotlivcov a korporácií získať veľa peňazí,“ poznamenal Demeš.