Jeho prvá zahraničná cesta bola do Českej republiky, druhá do Washingtonu a tretia do Vatikánu, povedal v TASR TV bývalý Kováčov poradca Pavol Demeš.
Autor Teraz.sk
Bratislava 7. marca (Teraz.sk) – Tradíciu prvej prezidentskej cesty do Čiech založil po svojej inaugurácii pred 30 rokmi prvý slovenský prezident Michal Kováč. V TASR TV to povedal jeho vtedajší poradca, bývalý minister medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky, zahraničnopolitický analytik Pavol Demeš.
Inaugurácia Michala Kováča sa konala 2. marca 1993 v priestoroch bratislavskej Reduty. „Jeho prvá zahraničná cesta bola do Českej republiky, druhá do Washingtonu a tretia do Vatikánu,“ spomína Demeš.
V tom čase podľa neho v zahraničí panovali pomerne veľké obavy z toho, ako prebehne proces rozdelenia Československa. Na juh od nás sa krvavo rozpadala Juhoslávia, ktorá bola pritom v čase studenej vojny považovaná za ostrov tolerancie. Rozpad sovietskeho impéria na východ od Slovenska tiež neprebiehal jednoducho.
Na rozdiel od Vladimíra Mečiara, ktorý pôvodne počítal s viacerými možnosťami vývoja štátoprávneho usporiadania, Kováč bol podľa Demeša dlhodobo presvedčený, že vývoj speje k samostatnosti Slovenska a že náš štát je schopný tento prechod zvládnuť. „Kováč bol človek dát, nestaval sa k veciam intuitívne. Od začiatku mal premyslené, že Slovensko je z ekonomického hľadiska životaschopná krajina. A to bolo v čase rozdelenia meny, keď to mnohí, aj západní ekonómovia spochybňovali,“ hovorí Demeš.
Pozíciu Slovenska sa Kováč podľa neho od začiatku snažil v zahraničí obhajovať. „Prezident bol prijatý v Bielom dome, Kongrese, na najvyššej úrovni,“ spomína Demeš na prvú cestu M. Kováča do USA.
Kováč podľa neho vnímal Jozefa Tisa ako človeka, ktorý bol zvolený za prezidenta vojnovej Slovenskej republiky, toto obdobie však vnímal kriticky a ilúzie o ňom nemal „Mali sme (vo Washingtone, pozn. red.) aj stretnutie s lídrami židovských organizácií, aby sa stretli s prezidentom a mohli mu klásť otázky, vrátane jeho vzťahu k vojnovému slovenskému štátu. Ako vníma túto periódu v porovnaní s demokratickou Slovenskou republikou, na čele ktorej stál. Bolo to zlomové stretnutie. Tam Michal Kováč presvedčil,“ podčiarkol Demeš.
Kováč sa podľa neho snažil podporovať v zahraničí integračné ambície Slovenska aj v čase, keď mal sám veľmi ťažký politický konflikt s vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom, ktorého politika Slovensku komplikovala proces vstupu do Európskej únie a NATO. „Keď k nám začali chodiť demarše, musel ich prijímať predseda vlády, ale aj prezident. Robil, čo vládal a mohol, aby Slovensko ostalo v integračnom snažení. Snažil sa byť neustále prítomný v medzinárodnom prostredí a reprezentovať inú tvár Slovenska,“ spomína Demeš.
Keď bolo treba podporiť čo najvyššiu účasť slovenských občanov na referende o vstupe do Európskej únie, Kováč bol podľa neho schopný prekonať aj dlhoročný konflikt s Mečiarom. „Keď bolo referendum o vstupe do EÚ nemal problém ísť po uliciach mesta spolu s Vladimírom Mečiarom, lebo sme potrebovali viac ako 50 percentnú účasť,“ pripomenul Demeš.
V porovnaní s energickým Mečiarom bol podľa neho Kováč mäkký človek, cítil však veľkú zodpovednosť za štát, ktorý reprezentoval. „Môžeme byť hrdí, že sme mali človeka jeho kvalít a jeho ľudského rozmeru za prvého prezidenta. Pomohol budovať slovenskú štátnosť a integrovanie Slovenska najprv do bezprostredného okolia a potom, o čom sníval, do širšej európskej rodiny Západu. Urobil pre to nesmierne veľa,“ uzavrel Demes.
Inaugurácia Michala Kováča sa konala 2. marca 1993 v priestoroch bratislavskej Reduty. „Jeho prvá zahraničná cesta bola do Českej republiky, druhá do Washingtonu a tretia do Vatikánu,“ spomína Demeš.
V tom čase podľa neho v zahraničí panovali pomerne veľké obavy z toho, ako prebehne proces rozdelenia Československa. Na juh od nás sa krvavo rozpadala Juhoslávia, ktorá bola pritom v čase studenej vojny považovaná za ostrov tolerancie. Rozpad sovietskeho impéria na východ od Slovenska tiež neprebiehal jednoducho.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Pavlom Demešom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Na rozdiel od Vladimíra Mečiara, ktorý pôvodne počítal s viacerými možnosťami vývoja štátoprávneho usporiadania, Kováč bol podľa Demeša dlhodobo presvedčený, že vývoj speje k samostatnosti Slovenska a že náš štát je schopný tento prechod zvládnuť. „Kováč bol človek dát, nestaval sa k veciam intuitívne. Od začiatku mal premyslené, že Slovensko je z ekonomického hľadiska životaschopná krajina. A to bolo v čase rozdelenia meny, keď to mnohí, aj západní ekonómovia spochybňovali,“ hovorí Demeš.
Pozíciu Slovenska sa Kováč podľa neho od začiatku snažil v zahraničí obhajovať. „Prezident bol prijatý v Bielom dome, Kongrese, na najvyššej úrovni,“ spomína Demeš na prvú cestu M. Kováča do USA.
Kováč podľa neho vnímal Jozefa Tisa ako človeka, ktorý bol zvolený za prezidenta vojnovej Slovenskej republiky, toto obdobie však vnímal kriticky a ilúzie o ňom nemal „Mali sme (vo Washingtone, pozn. red.) aj stretnutie s lídrami židovských organizácií, aby sa stretli s prezidentom a mohli mu klásť otázky, vrátane jeho vzťahu k vojnovému slovenskému štátu. Ako vníma túto periódu v porovnaní s demokratickou Slovenskou republikou, na čele ktorej stál. Bolo to zlomové stretnutie. Tam Michal Kováč presvedčil,“ podčiarkol Demeš.
Kováč sa podľa neho snažil podporovať v zahraničí integračné ambície Slovenska aj v čase, keď mal sám veľmi ťažký politický konflikt s vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom, ktorého politika Slovensku komplikovala proces vstupu do Európskej únie a NATO. „Keď k nám začali chodiť demarše, musel ich prijímať predseda vlády, ale aj prezident. Robil, čo vládal a mohol, aby Slovensko ostalo v integračnom snažení. Snažil sa byť neustále prítomný v medzinárodnom prostredí a reprezentovať inú tvár Slovenska,“ spomína Demeš.
Keď bolo treba podporiť čo najvyššiu účasť slovenských občanov na referende o vstupe do Európskej únie, Kováč bol podľa neho schopný prekonať aj dlhoročný konflikt s Mečiarom. „Keď bolo referendum o vstupe do EÚ nemal problém ísť po uliciach mesta spolu s Vladimírom Mečiarom, lebo sme potrebovali viac ako 50 percentnú účasť,“ pripomenul Demeš.
V porovnaní s energickým Mečiarom bol podľa neho Kováč mäkký človek, cítil však veľkú zodpovednosť za štát, ktorý reprezentoval. „Môžeme byť hrdí, že sme mali človeka jeho kvalít a jeho ľudského rozmeru za prvého prezidenta. Pomohol budovať slovenskú štátnosť a integrovanie Slovenska najprv do bezprostredného okolia a potom, o čom sníval, do širšej európskej rodiny Západu. Urobil pre to nesmierne veľa,“ uzavrel Demes.